Streľba v Bratislave nemala podľa Kollára žiaden súvis s vyjadreniami politikov

„Atmosféra nenávisti spolu s legislatívou a praxou, ktorá nielenže nechráni ľudské práva LGBTI+ ľudí, ale ich potláča, vytvára pre LGBTI+ ľudí situáciu, v ktorej sa nemôžu cítiť bezpečne a slobodne,“ píše AI vo svojej výročnej správe reflektujúcej stav ľudských práv v roku 2022.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lesbickým a gejským párom Slovensko život neuľahčí. Parlamentný výbor zmenil rozhodnutie Čítajte 

„Sme svedkami prejavov ešte intenzívnejšej nenávisti zo strany niektorých politikov a političiek," dodala organizácia a s tým, že taktiež nebola prijatá žiadna legislatíva, ktorá by viedla k legalizácii partnerských zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Obmedzovanie reprodukčných práv

Pretrvávala aj povinnosť nútenej sterilizácie pre transrodové osoby prechádzajúce úradnou zmenou rodu.

Aj v roku 2022 sa na Slovensku objavovali pokusy o obmedzenie reprodukčných práv žien, uvádza AI v správe. Na jar roku 2022 bol do národnej rady predložený 20. legislatívny návrh, ktorý sa usiloval o obmedzenie prístupu k bezpečným a legálnym interrupciám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Do parlamentu opäť mieri zákon o interrupciách, vykonať by sa mohli iba v štyroch prípadoch Čítajte 

Amnesty poukazuje aj na to, že hoci sa vláda ospravedlnila za nelegálne sterilizácie rómskych žien v tokoch 1966 až 2004, dosiaľ nebol prijatý žiadny mechanizmus kompenzácií pre ne. Slovensko tiež v minulom roku nepristúpilo k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, a tiež neprijalo ani definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu.

Problémy migrácie

Od začiatku konfliktu na Ukrajine Slovensko poskytlo bezprostrednú starostlivosť pre viac ako milión Ukrajincov a Ukrajiniek, pričom vyše 100-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko na Slovensku. Amnesty poukazuje na kontrast medzi pozitívnym postojom úradov i obyvateľstva na Slovensku voči ukrajinským utečencom a nepriateľskými postojmi a migračnými politikami voči ľuďom na úteku z iných krajín.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Ukrajine úradníčka, na Slovensku chyžná. Štát zaostáva v zamestnávaní utečencov Čítajte 

„Bezprostredne po začiatku invázie upozornilo viacero ľudskoprávnych organizácií, ako aj Kancelária verejného ochrancu práv na nedostatočnú ochranu práv príslušníkov ohrozených skupín prichádzajúcich z Ukrajiny, najmä ľudí z tretích krajín, maloletých bez sprievodu, Rómov a Rómok a transrodových ľudí. Išlo najmä o nedostatočné ochranné mechanizmy, ako aj o prípady nenávistných prejavov a vyjadrení zo strany príslušníkov ozbrojených zložiek na oboch stranách ukrajinsko-slovenskej hranice," uvádza správa.

Správa poukázala aj na to, že post verejného ochrancu práv bol neobsadený deväť mesiacov. Mandát Márie Patakyovej uplynul v marci, no nový ombudsman Róbert Dobrovodský bol menovaný až 1. decembra, keďže parlament včas nezvolil Patakyovej nástupcu. Za tento čas sa ombudsmanovi nahromadili stovky podnetov. (SITA)

Výskum robili v období 4. do 12. novembra, pričom bolo doňho zapojených tisíc ľudí.

V prieskume mali oslovení odpovedať na otázku, či vražda dvoch návštevníkov baru, kam chodievajú LGBTI+ ľudia, zmenila jeho pohľad na registrované partnerstvá pre ľudí rovnakého pohlavia. Podľa výsledkov výskumu 28 percent ľudí odpovedalo, že vždy boli za registrované partnerstvá a 12,3 percenta zmenilo svoj pohľad tak, že kým pred útokom neboli za ich uzákonenie, po útoku zmenili názor a už súhlasia s ich zavedením.

Celkovo tak zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku podporuje 40,3 % respondentov, naopak 39,2 percenta ich zavedenie nepodporuje. Asi 20 % respondentov na otázku o podpore pre registrované partnerstvá nevedelo odpovedať.

Za zavedenie registrovaných partnerstiev sú častejšie ľudia pracujúci v odborných a technických pozíciách vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu a ľudia žijúci vo veľkých mestách. Naopak, ich zavedenie výrazne menej podporujú muži a voliči Smeru.

Proti zavedeniu registrovaných partnerstiev sú tiež častejšie nezaočkovaní respondenti a nábožensky založení ľudia. Zaujímavé je, že nie je rozdiel v podpore pre registrované partnerstvá v závislosti od veku respondentov.

Respondenti sa mali vyjadriť aj k tomu, či majú v súčasnej situácii, v súvislosti s touto vraždou obavy o seba a o svojich najbližších.

Veľké obavy o seba a o svojich najbližších v súvislosti s vraždou dvoch návštevníkov baru deklaruje len 10,1 % respondentov, pričom veľké a mierne obavy po útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti, a to vekovej kategórii 18 až 29 rokov (16,8 %) a 30 až 39 rokov (13,7 %). Naopak, žiadne obavy nemá 60,5 percenta oslovených.

Výsledky prieskumu tiež odhalili, že verejnosť je naklonená prísnejšej regulácii strelných zbraní a sprísneniu zodpovednosti ich držiteľov. Až 83,1 % respondentov súhlasí rozhodne (54,8 %) alebo skôr (28,3 %) so sprísnením regulácie držania strelných zbraní.

Menej často so sprísnením súhlasia muži a respondenti nezaočkovaní proti Covid-19, naopak, častejšie súhlasia starší respondenti, respondenti, ktorí sú za uzákonenie registrovaných partnerstiev a respondenti, ktorí majú po útoku obavy o seba a o svojich najbližších.

Prívrženci sprísnenia regulácie držania strelných zbraní prevažujú medzi voličmi všetkých politických strán na Slovensku. (SITA)