Ako môžu vojny a rastúce ceny prispieť k záchrane klímy (píše Ivan Mikloš)

Jaroslav Kubečka sa narodil 27. októbra 1934 v Turej Lúke v okrese Myjava. Stredoškolské vzdelanie absolvoval na gymnáziu v Myjave. V roku 1958 ukončil Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

Do politiky vstúpil v roku 1989. V roku 1990 sa stal vo vláde premiéra Milana Čiča námestníkom ministra priemyslu. Po vymenovaní prvej vlády premiéra Vladimíra Mečiara sa v auguste 1990 stal námestníkom ministra hospodárstva SR a v tejto funkcii zotrval až do júna 1992, teda aj počas vlády premiéra Jána Čarnogurského.

V roku 1992 Kubečku nominovalo HZDS do federálnej vlády ČSFR, kde zastával post ministra hospodárstva a zároveň bol poverený aj riadením ministerstva pre strategické plánovanie. Rezort hospodárstva viedol do 31. decembra 1992, teda do zániku ČSFR.

Po vzniku samostatnej SR bol v marci vymenovaný za ministra hospodárstva vo vláde premiéra Vladimíra Mečiara. Na tomto poste zotrval do 10. novembra 1993, keď bol nahradený Jánom Duckým. (TASR)

Situácia zodpovedá prvému stupňu päťdielnej medzinárodnej stupnice. Informovalo o tom stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS) v Liptovskom Hrádku.

Vplyvom dažďa a oteplenia je hlavným lavínovým problémom mokrý sneh. Nebezpečné sú strmé svahy, žľaby a záveterné miesta najvyšších polôh, kde je sústredené väčšie množstvo snehu. Tu je možné uvoľniť lavínu najmä pri väčšom dodatočnom zaťažení, no vyskytnúť sa môžu aj samovoľné splazy a malé lavíny z mokrého snehu.

Snehová pokrývka je vplyvom silného oteplenia a dažďa mokrá vo všetkých výškových polohách a často v celom profile až na podklad. Súvislá snehová pokrývka sa nachádza až od hranice 1700 - 1900 metrov nad morom, najviac snehu je v terénnych depresiách, žľaboch a záveroch dolín. (TASR)