Klimatickí aktivisti obliali farbou fasádu milánskeho divadla La Scala

Stovky ľudí demonštrovali aj pred samotným Bielym domom vo Washingtone. Trumpa okrem iného obvinili z autokratického štýlu vládnutia a deportovania cudzincov bez riadneho súdneho konania.

Demonštranti mali pri sebe transparenty, na ktorých bolo napísané „Žiadny kráľ“ a opakovane skandovali „Priveďte ich domov“ - s odvolaním sa na migrantov, ktorí boli podľa nich protizákonne deportovaní z krajiny, píše DPA.

K demonštráciám došlo aj v New Yorku. Stovky ľudí sa zhromaždili pred budovou Newyorskej verejnej knižnice. Podľa denníka Washington Post sa demonštranti zišli aj v mnohých ďalších mestách po celých Spojených štátoch, pričom protestné zhromaždenia boli tentoraz organizované zoskupením s názvom 50501.

„Pokúšame sa chrániť našu demokraciu pred začínajúcou autokraciou Trumpovej administratívy,“ vysvetlil podľa DPA jeden z organizátorov.

V Denveri sa stovky demonštrantov zišli pred Kapitolom štátu Colorado s transparentmi vyjadrujúcimi solidaritu s imigrantmi. Na plagátoch bol aj slogan „Ruky preč!“. Ľudia mávali aj americkými vlajkami; niektoré z nich držali prevrátené na znak tiesne, píše AP.

Tisícky demonštrantov pochodovali aj centrom Portlandu v štáte Oregon, kým v San Franciscu stovky ľudí na piesočnatej pláži pozdĺž Tichého oceánu hláskovali slová „Impeach and Remove“ (Obviniť a odstrániť), pričom takisto držali obrátené vlajky USA.

Na ďalších miestach boli naplánované aj protesty pred predajňami vozidiel značky Tesla, ktoré boli zamerané proti Trumpovmi poradcovi, miliardárovi a majiteľovi tejto spoločnosti Elonovi Muskovi v súvislosti s jeho rolou v škrtoch vo federálnej správe.

Prvé väčšie celoštátne protesty proti Trumpovej administratíve sa uskutočnili pred dvoma týždňami. Do ulíc v desiatkach amerických štátov vtedy vyšli desaťtisíce ľudí. (TASR)

TASR informuje podľa agentúr AP a AFP.

„V Ríme sme dnes počas štyroch hodín v našom druhom kole rokovaní dosiahli veľmi dobrý pokrok v našich priamych i nepriamych diskusiách,“ dodal predstaviteľ USA, ktorý zároveň potvrdil predchádzajúce vyhlásenie Iránu, že sa obe strany dohodli na ďalšom stretnutí v priebehu budúceho týždňa. Schôdzka by sa mala uskutočniť v nadchádzajúcich dňoch ešte pred plánovaným stretnutím oboch strán v Ománe 26. apríla.

Predstaviteľ USA zároveň potvrdil, že osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí viedli v Ríme priame rokovania tvárou v tvár.

Prvé kolo nepriamych rokovaní Iránu a USA sa konalo pred týždňom v Maskate, hlavnom meste Ománu, ktorý je zároveň sprostredkovateľom. Obe strany ho taktiež označili za konštruktívne.

Išlo o prvé rozhovory Washingtonu s Teheránom na vysokej úrovni, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji. (TASR)

Strelcovi sa z miesta útoku podarilo ujsť, prebieha po ňom rozsiahle pátranie, informuje TASR podľa agentúry DPA a denníka Bild.

Polícia prostredníctvom svojho hovorcu spresnila, že podľa predpokladov išlo o jediného páchateľa, po ktorom intenzívne pátrajú a miestnym obyvateľom ani verejnosti v súčasnosti bezprostredne nehrozí nebezpečenstvo. Podľa polície však nemožno vylúčiť ani to, že boli do útoku nejakým spôsobom zapojené aj ďalšie osoby.

Okolo predpokladaného miesta činu pred trojposchodovou budovou v Bad Nauheime ohradila polícia veľkú časť oblasti. Ide o zástavbu s viacerými bytovými domami neďaleko kúpaliska, spresňuje DPA. Nad mestom s približne 33.000 obyvateľmi prelietaval policajný vrtuľník.

Motív ani pozadie incidentu neboli bezprostredne známe.

Prvá privolaná hliadka približne o 18.00 SELČ objavila na mieste činu dve mŕtve telá, pričom obete mali strelné rany. Polícia uviedla, že z „taktických dôvodov“ neposkytla žiadne informácie o veku ani pohlaví obetí. Nebolo známe ani to, či sa páchateľ a obete poznali, dodáva Bild. (TASR)

Aktivistka prostredníctvom poézie z 19. storočia či grafiti vyjadrovala protest proti konfliktu na Ukrajine.

Súd ešte v piatok uznal Kozyrevovú za vinnú z opakovanej „diskreditácie“ ruskej armády po tom, čo na námestí vyvesila plagát s veršami ukrajinského autora a poskytla rozhovor ruskojazyčnej službe Rádia Slobodá Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Aktivistka pred súdom uviedla, že je nevinná a prípad vedený proti nej označila za „jeden veľký výmysel“, citoval nezávislý spravodajský kanál Mediazona.

Súd ju odsúdil na dva roky a osem mesiacov za mrežami, píše Reuters. Kozyrevová je tak jednou z približne 234 ľudí väznených v Rusku za ich protivojnový postoj, ako vyplýva z údajov zozbieraných ruskou ľudskoprávnou skupinou Memorial.

V decembri 2022 nastriekala čiernou farbou vtedy len 17-ročná Kozyrevová text „Vrahovia, zbombardovali ste to. Judášovia,“ na inštaláciu dvoch prepletených sŕdc v Petrohrade, predstavujúcu spojenie tohto mesta s ukrajinským prístavom Mariupoľ, ktoré bolo počas obliehania ruskými jednotkami z veľkej časti zrovnané so zemou.

Začiatkom roka 2024 bola Kozyreová po tom, čo dostala pokutu vo výške 30-tisíc rubľov (zhruba 325 eur), vylúčená z lekárskej fakulty štátnej univerzity v Petrohrade, píše Reuters.

O mesiac neskôr, na druhé výročie konfliktu na Ukrajine, prilepila kus papiera s fragmentom verša Tarasa Ševčenka, otca modernej ukrajinskej literatúry, na jeho sochu v petrohradskom parku.

Aktivistku následne rýchlo zatkli a držali vo vyšetrovacej väzbe takmer rok, kým ju tento rok vo februári prepustili do domáceho väzenia. Pred súdom vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho zločinu.

„Nie som vinná, moje svedomie je čisté... Pretože pravda nikdy nie je vinná,“ dodala.

"Rusko má za sebou históriu agresie, takže najprv musíme vidieť skutočné zastavenie agresie a jasné kroky smerujúce k trvalému prímeriu," uviedla v reakcii na Putinovo vyjadrenie hovorkyňa eurokomisie pre zahraničné veci Anitta Hipperová. 

Ak by Rusko chcelo, mohlo by vojnu kedykoľvek ukončiť, podotkla tiež s tým, že Únia naďalej podporuje Ukrajinu v úsilí o trvalý a spravodlivý mier.

"Ukrajina sa zaviazala k úplnému prímeriu. Vyzývame Rusko, aby urobilo to isté," uviedla zas britská diplomacia. "Teraz je chvíľa, keď môže Putin ukázať, že to s mierom myslí vážne – tým, že ukončí svoju strašnú inváziu," doplnila. (ČTK)

Podľa šéfa Kremľa začalo prímerie platiť v sobotu o 17.00 h (SELČ) a potrvá do nedele do 23.00 h (SELČ).

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina bude konať zrkadlovo k ruským krokom a obvinil Rusko z porušenia sľubov o zastavení vojenských akcií.

"Ak sa úplné prímerie skutočne naplno ujme, Ukrajina navrhuje jeho predĺženie aj po veľkonočnej nedeli 20. apríla," poznamenal tiež.

Je presvedčený, že by to ukázalo skutočné ruské zámery, pretože 30-hodinové prímerie je dostatočné pre mediálne titulky, ale nie na skutočné budovanie dôvery.

Zatiaľ podľa Zelenského na niekoľkých úsekoch fronty pokračujú ruské útoky. "Preto nie je dôvera voči slovám prichádzajúcim z Moskvy," dodal. (TASR, ČTK)

Pochody sa uskutočnili na viacerých miestach v Nemecku, napríklad v Berlíne, Porúrí, Wiesbadene a Kasseli. Polícia na jednotlivých miestach odhadla počet účastníkov na niekoľko stoviek.

„Veľkonočné pochody sa tento rok špeciálne zameriavajú na novú vládu a žiadajú, aby bolo Nemecko schopné mieru, nie pripravené na vojnu,“ uviedol Kristian Golla z asociácie Sieť mierovej kooperácie (Peace Cooperative Network – PCN), čím podľa DPA narážal na blížiacu sa koalíciu konzervatívcov a sociálnych demokratov.

Dodal, že to platí najmä pre vývoj politiky na Ukrajine: „Cesta k mieru pre Ukrajincov nevedie skrz ďalšie a ďalšie zbrane, ale skrz vyjednávanie,“ uviedol Golla.

Organizácia Peace and Future Workshop z Frankfurtu tvrdí, že v niektorých mestách bola tohtoročná účasť na Veľkonočných pochodoch vyššia než v predchádzajúce roky. Veľkonočné pochody sú však v súčasnosti výrazne menšie ako v časoch najväčšej slávy na začiatku 80. rokov, píše DPA.

Veľkonočné pochody vzišli z paneurópskeho mierového hnutia v minulom storočí, vyzývajúceho na jadrové odzbrojenie a protestujúceho proti pretekom v zbrojení. Prvý takýto pochod sa uskutočnil v Británii v roku 1958. (TASR)