Bezpečnostná rada OSN vyzvala na prepustenie zosadenej mjanmarskej líderky Aun Schan Su Ťij
Bezpečnostná rada OSN prijala vyzvala mjanmarskú vojenskú juntu na okamžité prepustenie všetkých nezákonne väznených ľudí vrátane zosadenej líderky Aun Schan Su Ťij a bývalého prezidenta Win Mjina.
Za prvú rezolúciu o Mjanmarsku po 74 rokoch hlasovalo 12 z 15 krajín zastúpených v rade. Rusko, India a Čína sa hlasovania zdržali.
Prijatá rezolúcia vyzýva juntu, ktorá je v Mjanmarsku pri moci od prevratu z vlaňajšieho februára, aby bezodkladne skončila s uplatňovaním násilných metód a aby sa vrátila k dodržiavaniu ľudských práv, základných slobôd a princípov právneho štátu. Rovnaký apel rada adresovala všetkým stranám krízy v Mjanmarsku.
Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken uviedol, že rada prijatím rezolúcie vyslala "jasný signál do celého sveta", že mjanmarská junta musí upustiť od násilia a prepustiť všetky nezákonne väznené osoby.
"Bezpečnostná rada OSN ale čaká ešte veľa práce, aby presadila spravodlivé riešenie krízy" v Mjanmarsku a obnovenie tamojšej demokracie, pripustil Blinken.
Pätnásťčlenná rada sa až doteraz nevedela zhodnúť na jednotnom postoji k Mjanmarsku. Prijatie rezolúcie je teda podľa AFP prejavom relatívnej jednoty členov najvplyvnejšieho orgánu OSN v čase zvýšeného medzinárodného napätia vyvolaného ruskou inváziou na Ukrajinu.
Rusko a Čína síce za rezolúciu nehlasovali, ale umožnili jej schválenie tým, že nepoužili právo veta, ktorým disponujú ako stáli členovia rady.
Bezpečnostná rada OSN prijala historicky prvú a jedinú rezolúciu o Mjanmarsku v roku 1948, v ktorej odporučila, aby sa táto bývala britská kolónia stala členskou krajinou OSN. Rada hlasovala o druhej rezolúcii o Mjanmarsku v roku 2008, no Moskva a Peking vtedy využili právo veta. Ďalší návrh rezolúcie predložila Británia v roku 2018, no nikdy sa o ňom nehlasovalo.
AFP pripomína, že od vojenského prevratu z vlaňajšieho februára bolo pri tvrdých zásahoch proti odporcom režimu zabitých v Mjanmarsku už vyše 2500 ľudí. Junta tiež zadržala tamojšiu líderku Su Ťij, obvinila ju zo 14 trestných činov vrátane korupcie a odsúdila na 26 rokov väzenia. (TASR)
Ďalšie príspevky z rubriky: Svet
Renomovaná Harvardova univerzita v pondelok zažalovala na federálnom súde v štáte Massachusetts administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za zmrazenie viacročných grantov v celkovej výške 2,2 miliardy dolárov (1,9 miliardy eur). Čítaj ďalej
Svetoznámy argentínsky futbalista Lionel Messi sa v pondelok poďakoval pápežovi Františkovi za to, že „urobil svet lepším miestom“ pre život. Čítaj ďalej
Pri Prahe horí skládka plastov, zasahujú desiatky hasičov. Vyhlásili najvyšší stupeň poplachu.
(TASR)Hlavné americké akciové indexy prudko klesli po tom, čo Trump zosilnel útoky proti šéfovi americkej centrálnej banky.
(Index)Trump sa spolu s manželkou Melaniou zúčastní na pohrebe pápeža Františka v Ríme. Čítaj ďalej
Zelenskyj vyhlásil, že od Ruska potrebuje jasnú odpoveď na to, či prijme prímerie pre údery na civilné ciele. Čítaj ďalej
František bude po viac ako storočí prvým pápežom, ktorý nebude pochovaný v Bazilike svätého Petra. Čítaj ďalej
Vo Vatikáne sa po západe slnka začala modlitba ruženca na Námestí svätého Petra ako prvá verejná spomienka na pápeža. Čítaj ďalej