Blinken: Rusko zatiaľ neprejavilo záujem ukončiť vojnu na Ukrajine

Informovala TASS, ktorá sa odvolala na tlačovú službu burzy.

Mimoburzové obchodovanie s americkými akciami organizované moskovskou burzou vytvára podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív, komentovala krok burzy ruská centrálna banka.

„Toto rozhodnutie vytvára dodatočné podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív. Obchody sa budú uskutočňovať na mimoburzovom trhu s centrálnou protistranou. Treba poznamenať, že možnosť mimoburzového predaja takýchto aktív existovala aj predtým, ale len bez účasti centrálnej protistrany,“ uviedla banka vo vyhlásení.

Ako predávajúci môže podľa centrálnej banky vystupovať každý investor. Kupujúcim môže byť len kvalifikovaný investor, ktorý je schopný nezávisle posúdiť riziká spojené s nákupom „zmrazených“ aktív.

Centrálna banka tiež upozornila, že je dôležité zohľadniť osobitosti zdaňovania transakcií s takýmito cennými papiermi, keďže sa nadobúdajú na mimoburzovej platforme, a nie v rámci organizovaného obchodovania. (TASR)

Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. 

„Bolo by predčasné diskutovať o prechode na jednotnú menu pre BRICS,“ povedal Lavrov v rozhovore pre pondelkové vydanie brazílskeho denníka O Globo. Členské štáty BRICS spolupracujú „na vytvorení platobnej a zúčtovacej infraštruktúry na vykonávanie cezhraničných zúčtovaní medzi krajinami BRICS“, čo zahŕňa zvýšenie podielu národných mien v obchodných transakciách, dodal.

Zdôraznil tiež, že dedolarizácia je jedným z určujúcich globálnych ekonomických trendov, „čo možno pripísať nedostatku dôvery voči medzinárodným finančným inštitúciám pod vedením Západu“. (TASR)

"Európsku úniu ohrozuje vojna na Ukrajine, ako aj jej vlastní „vystrašení, neistí či dokonca zradikalizovaní občania“, povedal dezignovaný nemecký kancelár Friedrich Merz.

Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

„Najneskôr začiatkom roka sme si uvedomili, že si už nemôžeme byť istí transatlantickým vzťahom v duchu slobody a poriadku založeného na pravidlách,“ povedal Merz na tzv. malom zjazde svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne.

Podpora pre Ukrajinu bojujúcu proti ruskej vojenskej invázii je podľa Merza súčasťou „boja za zachovanie mieru a slobody v našej krajine“.

„Sme tiež priamo ohrození touto vojnou a Ruskom,“ podotkol Merz, ktorý by sa podľa očakávaní mal 6. mája stať novým nemeckým kancelárom.

Viera v demokraciu v Nemecku podľa neho utrpela, čo má podľa neho spojitosť s narastajúcou podporou krajnej pravice. „Dôvera v našu demokraciu bola poškodená ako nikdy predtým v povojnovej histórii našej krajiny,“ povedal Merz podľa agentúry AFP a poukázal pritom na vzostup protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), často označovanej za krajine pravicovú.

Dezignovaný spolkový kancelár zároveň vyjadril po sobotňajšom rozhovore medzi  Trumpom a Zelenským nádej, že sa týmto začne „seriózny mierový proces“.

„Vieme však aj to, že už zajtra môže byť všetko inak,“ podotkol zároveň s tým, že práve z tohto dôvodu musí Nemecko v nasledujúcich rokoch neustále rozširovať svoju obrannú a tiež „mentálnu“ pripravenosť, cituje ho DPA.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine varoval Merz pred „nadiktovaným mierom“.

Zelenskyj sa s Trumpom stretol v sobotu vo Vatikáne, kde sa obaja zúčastnili na pohrebe pápeža Františka. Išlo o prvú osobnú schôdzku oboch prezidentov po ich bezprecedentnej hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu 28. februára.

Friedrich Merz by mal byť do funkcie kancelára zvolený Spolkovým snemom (Bundestagom) 6. mája.

Blok CDU/CSU (CDU spolu s bavorskou Kresťanskosociálnou úniou CSU) sa začiatkom mesiaca dohodol na koaličnej zmluve so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Zmluvu musia odsúhlasiť všetky zúčastnené strany, pričom CDU by tak mala urobiť na pondelkovom malom straníckom zjazde. (TASR)

Sybiha takto - statusom na sociálnej sieti X - komentoval vyhlásenie Putina, že Rusko od 8. mája na tri dni pozastaví svoje vojenské operácie na Ukrajine.

„Ak chce Rusko mier, musí okamžite zastaviť paľbu,“ napísal Sybiha a položil otázku, „prečo čakať do 8. mája.“

Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie. Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj so Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl.

Podľa oznámenia Kremľa z pondelka ruský prezident pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom nariadil trojdňové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude trvať od polnoci 8. mája do 11. mája.

Kremeľ vo svojom vyhlásení dodal, že „ukrajinská strana by mala nasledovať tento príklad“ a boje dočasne zastaviť tiež. „V prípade porušenia prímeria Ukrajinou budú ozbrojené sily Ruskej federácie adekvátne a účinne odpovedať,“ vyhlásila Moskva.

Rusko v pondelok zopakovalo aj svoju ochotu rokovať s Kyjevom o mieri na Ukrajine. „Ruská strana opätovne deklaruje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok, ktorých cieľom je odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a zapojiť sa do konštruktívnej spolupráce s medzinárodnými partnermi,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Moskva už podobné 30-hodinové prímerie vyhlásila počas Veľkej noci. Agentúra AFP pripomína, že hoci obe strany v tom čase hlásili pokles bojov, navzájom sa obviňovali z jeho porušovania. (TASR)

Uviedol to vo vyhlásení Kremeľ. Informovala o tom agentúra TASS a web televízie Sky News.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo Trump vyzval Putina, aby „prestal strieľať“ a „podpísal dohodu“ o ukončení trojročného konfliktu, ktorý sa Biely dom snaží ukončiť diplomatickými prostriedkami.

„Na základe humanitárnych posúdení ruská strana vyhlasuje prímerie počas 80. výročia Dňa víťazstva,“ uviedol Kremeľ.

Od 8. do 10. mája tak „budú zastavené všetky nepriateľské akcie“. „Rusko verí, že ukrajinská strana bude nasledovať tento príklad. V prípade porušenia prímeria ukrajinskou stranou, ruské ozbrojené sily poskytnú adekvátnu a efektívnu odpoveď,“ dodal Kremeľ.

Povedal to pre nemeckú televíznu stanicu Tagesschau.

Pistorius podčiarkol, že poskytovanie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine je jednoznačne zakotvené v koaličnej dohode.

„Ak Ukrajina padne, ak Putin vyhrá túto vojnu v tom zmysle, že obsadí Ukrajinu alebo aspoň jej významnú časť, bude to predstavovať najväčšiu hrozbu pre územie NATO, a mimochodom, aj pre susedné krajiny, ako sú Moldavsko a Gruzínsko,“ uviedol Pistorius.

Dodal, že by malo byť každému jasné, že „nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ale aj o našu bezpečnosť a mier v Európe“.

Pistorius nedávno oznámil ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý bude zahŕňať štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T. (SITA, Ukrajinská pravda)

Odsúdený je za podnecovanie k dezercii a organizovanie nelegálneho prekročenia hraníc.

Janukovyč, ktorý po hromadných protirežimných protestoch v roku 2014 ušiel do Ruska, bol na Ukrajine v roku 2019 v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za velezradu. Tento prípad bol spojený s listom, ktorý 1. marca 2014 poslal Putinovi a v ktorom šéfa Kremľa žiadal, aby na obnovenie poriadku na Ukrajine použil ruské armádne a policajné sily.

Súd v Kyjeve dnes tiež odsúdil na desať rokov väzenia bývalého zástupcu náčelníka Štátnej bezpečnostnej správy, ktorý mal na starosti Janukovyčovu ochranu, a to na základe obvinenia z dezercie a umožnenia nelegálneho prekročenia hraníc.

Vo vyhlásení úradov nebol dotknutý menovaný, avšak ako šéf Janukovyčovej ochranky vtedy pôsobil Kosťantin Kobzar. (ČTK, Kyiv Independent)