Spojené štáty schválili očakávaný nový liek na liečbu Alzheimerovej choroby

V rozhovore pre stanicu BBC uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska.

Ukrajina je podľa BBC pod čoraz väčším tlakomTrumpa, aby prijala územné ústupky. Trump tento týždeň skritizoval Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymského polostrova, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí Zelenského obvinilo, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.

„Jedným zo scenárov je... vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier - dočasný mier - možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.

Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal „Nie“.

Povedal, že Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí (sám). Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.

Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 - Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto jej okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou. (TASR)

Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.

Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.

Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.

„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.

„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.

Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.

Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.

„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.

Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.

Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal server CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine. (TASR)