Ukrajinským slovom roka je ruská veta, ktorá sa stala symbolom odporu

„Viem, že počet kupcov je veľký a mnohí z nich veľvyslanectvo žiadajú, aby im pomohlo pri nadväzovaní kontaktov s ruskými dodávateľmi. Očakávam preto zvýšenie objemu dovozu,“ povedal čínsky veľvyslanec v Ruskej federácii Čang Chan-chuej.

Zároveň dodal, že Moskva a Peking rokovali aj o plánovanom projekte výstavby plynovodu Sila Sibíri 2 z Ruska do Číny, zatiaľ však nebola stanovená presná trasa.

Rusko sa už dlhší čas usiluje o uzatvorenie dohody o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2. Krajiny sa však stále nedohodli na niektorých dôležitých detailoch.

Čo sa týka exportu LNG, podľa údajov čínskej colnej správy, Rusko vlani vyviezlo do Číny 8,3 milióna ton suroviny. Oproti roku 2023 to predstavuje rast o 3,3 percenta.

Rusko tak bolo po Austrálii a Katare tretím najväčším dodávateľom LNG do Číny, ktorá je najväčším dovozcom skvapalneného plynu na svete. K významným exportérom LNG do Číny patrili v minulom roku aj Malajzia a USA. (TASR)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Radi uvidíme každého, kto je pripravený osláviť tento veľkolepý dátum s nami,“ uviedol Peskov.

V tejto súvislosti kritizoval slová šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej z pondelka, ktorá vyzvala predstaviteľov členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, aby sa nezúčastnili na prehliadke v Moskve.

Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxembrugu povedala, že vzhľadom na to, že Rusko vedie vojnu v Európe, nebude ich účasť braná na ľahkú váhu. Európskym politikom odporučila, aby namiesto toho zavítali na Ukrajinu a prejavili jej tak podporu.

„Venujeme pozornosť jej veľmi tvrdým vyhláseniam. Nepovažujeme ich za správne,“ odpovedal Peskov na otázku agentúry TASS. V Európe sú podľa neho štáty, „ktoré takúto rétoriku neakceptujú“. Rusko Kallasovej hrozby nebude hodnotiť, musia to urobiť tie suverénne štáty, ktorým sú určené, dodal Peskov.

Účasť na vojenskej prehliadke v Moskve už okrem iných potvrdili prezidenti Číny Si Ťin-pching, Brazílie Inácio Lula da Silva či Srbska Aleksandar Vučič, ako aj premiéri Arménska Nikol Pašinjan a Slovenska Robert Fico.

Srbsko a Arménsko vedú s EÚ prístupové rokovania. Jerevan účasť Pašinjana aj po slovách Kallasovej potvrdil. „Je to aj naše víťazstvo, pre ktoré zomrelo 300-tisíc Arménov,“ povedal predseda parlamentu Alen Simonjan. Dodal, že Pašinjanova návšteva Moskvy nemá nič spoločné s EÚ. (TASR)

Rutte tam odsúdil „hrozný spôsob“, akým Rusko podľa neho vedie útoky na ukrajinských civilistov. Zelenskyj povedal šéfovi NATO, že Ukrajina akútne potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

„Ukrajinci si toho veľa pretrpeli - v neposlednom rade aj útok Ruska na Sumy na Kvetnú nedeľu. Podpora NATO neochabne. Budeme naďalej pomáhať Ukrajine, aby sa mohla brániť a odrádzať aj od budúcej agresie, čím zabezpečíme spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Rutte na sieti X.

Zelenskyj spresnil, že v Odese spolu navštívili nemocnicu, kde sa ukrajinskí vojaci zotavujú zo zranení, a odovzdali vyznamenania vojakom a zdravotníkom.

Šéf NATO podľa AFP vyjadril podporu snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť prímerie a prípadný trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň však podotkol, že toto úsilie vedené USA „nie je jednoduché - a už vôbec nie po tomto hroznom násilí“. (TASR)

Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko. 

„Podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ uviedol Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj „uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie - súčasných územných hraníc“, dodal.

Informoval o tom server Ukrajinská pravda a stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na predstaviteľov vlády v parlamente.

Starosta druhého najväčšieho mesta v oblasti Konotop Arťem Semenichin v nedeľu obvinil Arťucha, že poskytol Rusom zámienku na útok na centrum mesta Sumy tým, že tam usporiadal vyznamenanie ukrajinských vojakov.

Rusi potom podľa Semenichina využili príležitosť zaútočiť na "vojenský cieľ", aby zabili čo najväčšie množstvo civilistov, uviedla agentúra Unian a ďalšie ukrajinské médiá. Vojaci podľa starostu vyviazli bez zranení, pretože boli v úkryte.

Arťuch v pondelok večer v rozhovore s verejnoprávnou stanicou Suspilne potvrdil, že slávnostná vojenská akcia sa v ten deň v meste odohrala. Podľa svojich slov na ňu bol iba pozvaný. "Nebola to moja iniciatíva," bez toho, aby uviedol, kto akciu zorganizoval.

Stanica Suspilne na svojom webe poznamenala, že sa snaží zistiť, či tajná služba SBU prešetruje možný únik informácií o stretnutí vojakov.

Ukrajinská pravda k odvolaniu Arťucha poznamenala, že vláda na jeho miesto schválila Oleha Hryhorova, ktorý doteraz pôsobil v polícii.

Ruský útok na Sumy zabil v nedeľu najmenej 35 ľudí. Rakety zasiahli centrum mesta, kde sa veriaci pripravovali osláviť Kvetnú nedeľu. Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve deti a ďalších desať utrpelo zranenia.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Ukrajinské úrady pre BBC doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov. (ČTK, TASR)

Tvrdil to v rozhovore s ruským listom Kommersant.

"Na kľúčových častiach urovnania nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich," odpovedal šéf ruskej diplomacie na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody.

Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. "Na rozdiel od Európanov.... sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie," povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za "zúrivých", pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie.

Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny. (ČTK)