Po páde vrtuľníka pri Kyjeve je naďalej hospitalizovaných 15 ľudí

Oznámil to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Útok sa radí medzi najsmrteľnejšie na Ukrajine v tomto roku, napísala agentúra Reuters.

Na sociálnej sieti Telegram to uviedol úradujúci starosta mesta Artem Kobzar.

Mesto Sumy sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov sa stáva opakovane.

„Mnoho mŕtvych v dôsledku raketového útoku,“ napísal na sociálne siete starosta Artem Kobzar a doplnil, že „nepriateľ opäť zasiahol civilistov“.

Kobzar neskôr spresnil, že pri útoku zahynulo najmenej 21 ľudí a minimálne 20 ďalších utrpelo zranenia. Počty sa však zrejme budú ešte meniť.

Rusko údajne zasiahlo centrum mesta balistickými raketami práve v čase, keď sa tam nachádzalo množstvo ľudí. „Strašný útok ruskej balistickej rakety na mesto Sumy (...) Podľa predbežných údajov sú desiatky mŕtvych a zranených civilistov,“ potvrdil informácie tiež prezident Volodymyr Zelenskyj. „A to v deň, keď ľudia chodia do kostola: Kvetná nedeľa,“ poznamenal.

Neoverené zábery na sociálnych sieťach ukázali zničené autá a stúpajúci dym. Sumy leží blízko ruských hraníc a v poslednom období čelí čoraz väčšiemu tlaku, odkedy Moskva vytlačila väčšinu ukrajinských jednotiek zo svojej Kurskej oblasti za hranice.

Ruský raketový útok zasiahol obytné budovy, zdravotnícke zariadenie aj školu v meste Sumy aj na konci marca. Pri útoku utrpeli zranenia desiatky ľudí.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje dokument z amerického Federálneho registra.

V dokumente sa uvádza, že Rusko naďalej predstavuje hrozbu pre slobodné voľby a demokratické inštitúcie Spojených štátov a ich spojencov.

Dokument tiež poukazuje na účasť Ruska na kybernetických útokoch proti Spojeným štátom, na využívanie korupcie na ovplyvňovanie zahraničných vlád, aktivity proti disidentom alebo novinárom, podkopávanie bezpečnosti v krajinách a regiónoch, ktoré sú kritické pre národnú bezpečnosť USA, a porušovanie zavedených zásad medzinárodného práva, ako je rešpektovanie územnej celistvosti štátu.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 932 670, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 33 obrnených bojových vozidiel pechoty a 71 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 603 tankov, 22 088 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 163 delostreleckých systémov.

Podľa neho však môže nastať okamih, „keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť“, informovala agentúra Reuters.

Trump sa takto vyjadril deň po tom, čo jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o snahe dosiahnuť mierovú dohodu. Sám Trump však dal podľa Reuters najavo, že je frustrovaný z Ruska, a odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby sa „pohol“.

„Myslím si, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom môžu prebiehať OK. Čoskoro sa to dozviete,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. „Existuje bod, keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť, a uvidíme, čo sa stane, ale myslím si, že to ide dobre,“ dodal súčasne.

Rozhovory Witkoffa s Putinom sa konali v čase, keď sa zdá, že dialóg medzi USA a Ruskom o dohode o prímerí na Ukrajine uviazol na mŕtvom bode pre nezhody, ktoré sa týkajú podmienok úplného zastavenia bojov, napísala agentúra.

Trump už niekoľkokrát naznačil, že stráca trpezlivosť s obomi stranami, a hovoril o uvalení sekundárnych ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, v prípade, že bude Moskva s dohodou otáľať.

Medzitým v sobotu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pochválil Trumpa za to, že podľa jeho slov rozumie ukrajinskému konfliktu lepšie ako ktorýkoľvek iný západný líder, najmä ak ide o to, čo Rusko označuje za potrebu vyriešiť základné príčiny vojny.

„Prezident Trump bol prvý a zatiaľ, myslím, takmer jediný zo západných lídrov, ktorý opakovane, presvedčivo, niekoľkokrát vyhlásil, že bolo obrovskou chybou vtiahnuť Ukrajinu do NATO. A to je jedna z hlavných príčin, ktorú sme toľkokrát citovali," dodal Lavrov.

USA dosiahli s Ukrajinou a Ruskom v marci samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny zhodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy opakovane obviňujú z ich porušenia.

Tieto obvinenia podľa agentúry AP pokračovali aj na konferencii v Turecku, kde na samostatných podujatiach vystúpili Lavrov a jeho ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha.

Lavrov trval na tom, že Rusko dodržiava podmienky prímeria, a tvrdil, že sú to Ukrajinci, ktorí od prvého dňa útočia na ruské energetické objekty, s dvomi či tromi výnimkami. Moskva podľa neho plánuje Spojeným štátom, Turecku i medzinárodným organizáciám poskytnúť zoznam ukrajinských útokov za posledné tri týždne.

Sybiha tvrdenie Lavrova spochybnil a uviedol, že Rusko od súhlasu s obmedzeným pozastavením úderom vypustilo na Ukrajinu „takmer 70 rakiet, viac ako 2200 dronov a 6000 kĺzavých bômb“, ktoré väčšinou podľa neho mierili na civilistov. „To svetu jasne ukazuje, kto chce mier a kto vojnu,“ dodal Sybiha. (TASR)

Loď, ktorá je súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily, sa neplavila pod žiadnou vlajkou. Aby mohla z estónskych vôd vyplávať, musí vyriešiť celkovo 40 zistených nedostatkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Estónske námorníctvo tanker Kiwala, smerujúci z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga, zadržalo ešte v piatok v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive.

Veliteľ Ivo Värk uviedol, že zadržanie nesúvisí s poškodením kritickej infraštruktúry. Dodal, že na plavidlo uvalila sankcie za predchádzajúce aktivity Európska únia a najmenej tri nečlenské krajiny EÚ vrátane Kanady, Británie a Švajčiarska.

Na lodi bolo po predbežnej inšpekcii zistených 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal v sobotu riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu.

„Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ uviedol Truu. Z dokumentov predložených počas predbežnej kontroly vyplýva, že loď sa plavila pod vlajkou Džibutska, ale táto východoafrická krajina uviedla, že tankeru už predtým zrušila registráciu.

Estónsky denník Postimees napísal, že tanker vlastní spoločnosť Tirad Shipping Inc, ktorá má len túto jednu loď a je registrovaná na Mauríciu. Kapitánom lode je čínsky štátny príslušník a počas doterajšieho vyšetrovania spolupracoval. Väčšina z 24-člennej posádky pochádza buď z Číny, alebo Mauritánie.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu. (TASR)

"Pri plnení bojovej misie na lietadle F-16 zahynul 12. apríla 2025 dvadsaťšesťročný Pavlo Ivanov," napísalo letectvo na sociálnej sieti Telegram a vyjadrilo sústrasť pozostalým. "Zahynul v bitke, keď bránil svoju vlasť pred útočníkmi," dodalo bez ďalších podrobností. Len uviedlo, že okolnosti zisťuje medzirezortná komisia.

Velenie letectva zdôraznilo, že piloti F-16 plnia bojové misie na rôznych úsekoch frontu "takmer každý deň v neuveriteľne ťažkých podmienkach" a poskytujú stíhacie krytie iným lietadlám pri náletoch na nepriateľské ciele. "Ukrajinskí piloti pracujú na maximum ľudských i technických možností a pri každom plnení bojových úloh riskujú svoje životy. Pavol bol jedným z nich! "

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril sústrasť rodine kapitána Pavla Ivanova a všetkým jeho priateľom. (ČTK)