Obrovský únik západných firiem z ruského trhu sa nekonal, odhalila štúdia
Rusko opustilo len malý počet západných firiem, ukázala štúdia švajčiarskych vedcov. Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1 404 spoločností so sídlom v Európskej únii a G7 spolu 2 405 dcérskych firiem.
Štúdia vypracovaná univerzitou v St. Gallene a inštitútom IMD v Lausanne sa pozrela na to, koľko firiem so sídlom v EÚ a v krajinách skupiny G7 (najbohatšie ekonomiky sveta) vlastne odišlo z Ruska po začiatku jeho invázie na Ukrajinu vlani vo februári.
Menej ako desať percent firiem sa zbavilo "ruských dcér"
Výsledky odhalili, že ich počet je "veľmi obmedzený", čo spochybňuje naratív, že existuje obrovský únik západných firiem z ruského trhu, uviedla Univerzita St. Gallen.
"V skutočnosti mnohé firmy so sídlom v týchto západných krajinách od invázie na Ukrajinu odolali tlaku vlád, médií a mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko," skonštatovali vo vyhlásení vedci zo švajčiarskej univerzity.
Aj ďalšia štúdia on-line siete pre výskum sociálnych vied (Social Science Research Network, SSRN), ktorú uverejnila minulý mesiac, ukázala, že len menej ako 10 percent firiem z EÚ a G7 sa zbavilo svojich ruských dcér.
Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1 404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 spolu 2 405 dcérskych firiem, ktoré boli aktívne v Rusku. Autori štúdie Niccolo Pisani a Simon Evenett zistili, že do konca novembra sa iba 120, teda asi 8,5 percenta z nich, zbavilo aspoň jednej dcérskej firmy v Rusku.
Priemerný zisk firiem v Rusku vysoký nebol
Spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch potvrdili viac odchodov ako firmy so sídlom v Európe a Japonsku.
Ale štúdia ukázala, že dokonca aj v prípade amerických firiem, sa od začiatku invázie úplne zbavilo svojich ruských dcér len 18 percent z nich. V rámci japonských firiem sa stiahlo z Ruska 15 percent a z EÚ odčlenilo ruské divízie len 8,3 percenta firiem.
Spomedzi západných firiem, ktoré odišli z Ruska, bola podľa štúdie 19,5 percenta nemeckých a 12,4 percenta amerických.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že ruské divízie firiem z EÚ a G7, ktoré sa z krajiny stiahli, sa podieľali na celkovom zisku materských spoločností pred zdanením len 6,5 percenta. A v prípade celkového počtu zamestnancov to bolo 15,3 percenta.
To naznačuje, že v priemere mali odchádzajúce firmy tendenciu mať nižšiu ziskovosť a väčšiu pracovnú silu ako firmy, ktoré v Rusku zostali.
Tieto zistenia podľa švajčiarskej univerzity "spochybňujú ochotu západných firiem oddeliť sa od ekonomík, ktoré ich vlády aktuálne považujú za geopolitických rivalov". (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa počas najbližších dní dohodnú a následne začnú vo veľkom obchodovať s USA. Čítaj ďalej
Zelenskyj navrhol Rusku zastavenie útokov zacielených na civilnú infraštruktúru, a to najmenej na 30 dní. Čítaj ďalej
Americké ministerstvo zahraničných vecí by uvítalo predĺženie veľkonočného prímeria vo vojne na Ukrajine. Čítaj ďalej
Ukrajina kritizovala americkú televíziu Fox News za to, že v popiske reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. Čítaj ďalej
Ruský prezident Putin nevydal nariadenie na predĺženie ním vyhláseného veľkonočného prímeria. Čítaj ďalej
Ukrajinské jednotky sa počas veľkonočného prímeria dostali pri Torecku do ruskej pasce. Informoval Zelenskyj. Čítaj ďalej
Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime. Je možné, že Kyjev bude nútený dovážať vysoké objemy. Čítaj ďalej
Ruské vojská prísne dodržiavajú krátkodobé prímerie, ktoré vyhlásil Putin, tvrdí ministerstvo obrany v Moskve. Čítaj ďalej