Nemecko pošle Ukrajine tanky Leopard 2 a povolí to aj spojencom

Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.

Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.

Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.

„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.

„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.

Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.

Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.

„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.

Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.

Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal server CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine. (TASR)

Uviedol to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore pre denník The New York Times (NYT).

Sikorski uznal, že americký prezident Donald Trump má pravdu, keď tvrdí, že Ukrajina je pre Európu dôležitejšia než pre Spojené štáty. Zároveň však zdôraznil, že Európa je pripravená „investovať primerane viac prostriedkov“ na obranu a bezpečnosť – a podľa jeho slov tak už aj robí.

„Hoci je americká podpora vrátane spravodajských informácií dôležitá, nie je to karta, ktorá by mohla diktovať Ukrajine kapituláciu,“ citoval poľského ministra denník.

Podľa odborníkov, na ktorých sa NYT odvoláva, by prijatie podmienok údajne navrhovaných Washingtonom – vrátane uznania anexie Krymu – zo strany Kyjeva predstavovalo takmer úplnú kapituláciu, píše agentúra PAP.

Sikorski ďalej odhadol, že náklady Ruska na vedenie viac ako tri roky trvajúcej vojny už presiahli 200 miliárd dolárov a že si konflikt vyžiadal takmer milión mŕtvych a zranených vojakov. „To nie je moja predstava o víťazstve,“ poznamenal.

Šéf poľskej diplomacie zdôraznil, že Európa si uvedomuje, čo je v stávke, a v podpore Ukrajiny bude pokračovať. „A Poľsko určite tiež. A nie sme v tom sami,“ dodal. (TASR)

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to uviedol pre americkú televíziu CBS News v rozhovore, ktorý bude odvysielaný v nedeľu.

Lavrov poznamenal, že súhlasí s nedávnym tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého je možné dosiahnuť dohodu, ak budú obe strany konfliktu ochotné k tomu pristúpiť.

„Prezident Spojených štátov verí, a myslím si, že oprávnene, že sa uberáme správnym smerom... Vo vyhlásení prezidenta sa spomína dohoda a my sme pripravení dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Zároveň však ozrejmil, že pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť, hoci neuviedol žiadne podrobnosti. „Stále existujú niektoré špecifické body, prvky, ktoré je potrebné doladiť,“ uviedol.

Tieto vyjadrenia prišli len niekoľko hodín po tom, čo Rusko v noci na štvrtok spustilo jeden z najmasívnejších leteckých útokov na Kyjev za posledné mesiace. Bombardovanie si vyžiadalo najmenej 12 obetí na životoch a viac ako 70 zranených. Útok podľa Politica vyvolal aj nezvyčajne ostrú kritiku od Trumpa.

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ napísal ďalej americký prezident na sociálnej sieti Truth Social.

Trump sa v minulosti podľa portálu častejšie kriticky vyjadroval skôr na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane odmieta akékoľvek návrhy na ústupky Moskve vrátane uznania ruskej anexie polostrova Krym z roku 2014.

Vo štvrtok šéf Bieleho domu novinárom povedal, že Rusko podľa neho nepredstavuje prekážku pre mierové riešenie a vyjadril presvedčenie, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – majú záujem dohodu dosiahnuť.

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)

„Dosiahli sme pokrok a naše tímy teraz veľmi úzko spolupracujú,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko po podujatí, ktoré zorganizovalo ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone.

„Stále existujú niektoré otázky, o ktorých diskutujeme,“ ozrejmil bez uvedenia podrobností. Informoval však, že americký minister financií Scott Bessent chce, aby súčasťou širších diskusií bola aj otázka zmrazených ruských aktív.

Ukrajinská vláda minulý týždeň zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do soboty 26. apríla. (TASR)

Urobil to po ruskom raketovom a dronovom útoku, ktorý pripravili o život najmenej desať civilistov. Ide o najsmrteľnejší úder na ukrajinské hlavné mesto za ostatné mesiace.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kompromis je rokovať s teroristami, odkazuje Zelenskyj po krvavom útoku na Kyjev Čítajte 

Priama výzva Putinovi nasledovala po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal svojich spojencov, aby vyvíjali väčší tlak na Rusko s cieľom zastaviť vojnu.

„Nie som spokojný s ruskými útokmi na KYJEV. Nie je to potrebné a je to veľmi zle načasované. Vladimir PRESTAŇ! Poďme UZAVRIEŤ mierovú dohodu!“ napísal vo štvrtok Trump na sociálnych sieťach. (SITA)