Slovensko si polepšilo v rebríčku vnímania korupcie

Slovensko si polepšilo v rebríčku vnímania korupcie Transparency International. Posunulo sa o sedem priečok a umiestnilo sa na 49. mieste. Dôvodom zlepšenia je podľa organizácie najmä pokles či stagnácia krajín podobnej úrovne.

Celkové skóre Slovenska sa však zlepšilo len o jeden bod, a to z 52 na 53 bodov, pričom celkové možné skóre je 100 bodov. Vyššie skóre znamená menej korupcie v štáte, informuje Transparency International Slovensko (TIS).

Po zmene vlády posun o 11 miest

Posun Slovenska je do istej miery dôsledkom stagnácie alebo prepadu krajín na podobnej úrovni.

Výsledky i poradie v prvej päťdesiatke sú však najlepšie od úpravy metodiky v roku 2012.

„Ak by sme porovnali umiestnenie za rok 2020 (reflektujúce s odstupom ešte najmä obdobie vlády Petra Pellegriniho) s aktuálnym poradím, Slovensku sa za dva roky podarilo posunúť v rebríčku vpred o 11 miest," uviedlo TIS.

Predstavuje to polovičné naplnenie ambícií vlády z jej programového vyhlásenia, a to vylepšiť umiestnenie Slovenska aspoň o 20 priečok. Vzhľadom na vyslovenie nedôvery vláde a predčasné voľby nie je očakávaný výraznejší posun v ďalšom rebríčku, a to i napriek tomu, že bude odrážať ešte aktuálne volebné obdobie.

„Rebríček vnímania korupcie sa vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov. Súčasný výsledok je tak najmä odrazom ich vnímania protikorupčného nastavenia verejných inštitúcií za vlády Eduarda Hegera (OĽaNO)," píše TIS.

Vplyv paragrafu 363

Lepšie umiestnenie Slovenska je aj výsledkom pokračujúceho úsilia polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie i zneužívania moci.

TIS však poznamenáva, že výsledky pôsobia rozpačito, najmä v kontexte rušenia stíhaní a obvinení generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku.

„Polícia a špeciálna prokuratúra sa tak museli vyrovnávať s jeho výhradami k ich práci v kauzách vplyvných podnikateľov Zoroslava Kollára, Petra Brhela či Jaroslava Haščáka, top politikov ako bývalý premiér Robert Fico, exministri Robert Kaliňák a Peter Kažimír, ale aj bývalý šéf Slovenskej informačnej služby a nominant súčasnej vlády Peter Pčolinský," píše sa v tlačovej správe.

Pokles stíhaní pre korupciu

Štatistiky Generálnej prokuratúry predbežne ukazujú mierny pokles pri stíhaní korupčných trestných činov. V roku 2021 bolo pre ne stíhaných vyše 250 osôb, v roku 2022 to bolo 168 osôb.

O 40 percent poklesol i počet obžalovaných. Podľa analýzy rozsudkov za prvé tri kvartály sa menej káuz dostalo aj do rozuzlenia pred súdmi. Podľa TIS ale možno pozitívne zhodnotiť to, že vzrástol počet odsúdení za úplatky vo výške 5-tisíc eur a viac. Takýchto rozsudkov bolo v minulosti málo.

Odsúdený Kováčik

Za najvýraznejšiu uzavretú kauzu TIS označilo odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný trest za prijatie úplatku od člena zločineckej skupiny. Odsúdení boli tiež viacerí bývalí úradníci a policajti, a taktiež aj poniektorí obžalovaní podnikatelia, napríklad v kauze Mýtnik.

Podľa TIS bol na základe protikorupčných plánov vlády z jej programového vyhlásenia dosiahnutý len obmedzený pokrok. „Väčším korupčným kauzám sa jej predstavitelia vyhýbali, konfliktný spôsob vládnutia však vyvolávali v spoločnosti negatívne reakcie a paralyzovali akcieschopnosť samotnej vlády," uvádza TIS.

Dodala, že kritizovaná bola i slabá úroveň politickej kultúry a tiež obchádzanie legislatívneho procesu. Sklamanie vyjadrili i nad chýbajúcou vôľou koalície k reforme prokuratúry.

Chýba súdna reforma

Reforma súdnej mapy bola odložená a diskusia o zmene trestných kódexov začala úvahami niektorých politických predstaviteľov o znižovaní trestov za korupciu. Vládna koalícia tiež nedokázala v dôsledku rozporov zmeniť spomínaný paragraf 363, a to i napriek tomu, že sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení.

Odborná verejnosť, časť prokuratúry a politických predstaviteľov, vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej pritom upozorňovali na jeho nadužívanie generálnym prokurátorom, ktoré vedie k neprimeraným zásahom do nezávislosti súdov.

Posun pri oznamovaní korupcie

Pozitívne je hodnotené posilnenie práva verejnosti na informácie, rozbeh nového Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a najvyššieho správneho súdu.

Kladne hodnotia i transparentné vyberanie šéfov viacerých verejných inštitúcií. TIS však v tomto smere poukazuje i na viacero nedostatkov, napríklad zvolenie nového ombudsmana až po siedmich mesiacoch paralýzy, presluhovanie nominantov predošlých vlád na niektorých úradoch, ale aj na to, že namiesto systémovejšieho odpolitizovania voľby riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa koalícia použila len jednorazovú odbornú komisiu.

V správe k rebríčku centrála Transparency International konštatuje, že protikorupčné úsilie bolo oslabované politickými konfliktmi. Zároveň vyjadrila obavy zo zvrátenia dosiahnutého pokroku a oslabenia demokracie, a to v súvislosti so stupňovaním rozdeľujúcej rétoriky politikov pred predčasnými voľbami.

Aj napriek zlepšeniu jeho pozície Slovensko stále výraznejšie zaostáva za priemerom štátov EÚ.

Priemerné skóre v EÚ 27 je 64 bodov, v západnej Európe 66, v porovnaní s 53 bodmi, ktoré dosiahlo Slovensko.

V tomto rebríčku však Slovensko predstihlo sedem štátov z EÚ 27, a to Cyprus, Grécko, Maltu, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. V rebríčku sa na prvom mieste umiestnilo Dánsko, ktoré malo skóre 90.

Zo štátov Vyšehradskej štvorky je pred Slovenskom Česko, ktoré skončilo 41. a Poľsko na 45. priečke. Posledné v rebríčku skončilo Somálsko s 12 bodmi.

Spomedzi európskych štátov dosiahlo najhorší výsledok Rusko, ktoré bolo na 137. mieste.