Reznikov varoval, že by Rusko mohlo spustiť tento mesiac rozsiahlu ofenzívu

Cesta Ukrajiny do NATO je naďalej nezvratná, potvrdil však generálny tajomník Aliancie Mark Rutte rozhodnutie, ktoré lídri členských krajín urobili na decembrovom summite vo Washingtone. 

Členské štáty NATO v roku 2008 na summite v Bukurešti deklarovali, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti stanú členmi Aliancie. Podľa agentúry Reuters bola táto deklarácia kompromisom medzi USA, ktoré chceli oba štáty prijať do NATO, a Nemeckom a Francúzskom, ktoré sa obávali, že takýmto krokom by si NATO znepriatelilo Rusko.

Ukrajinskí predstavitelia teraz hovoria, že členstvo v NATO by mohlo byť pre Kyjev účinnou bezpečnostnou zárukou, ktorá by odradila Rusko od ďalšej agresie voči susednej krajine. Moskva s touto ambíciou Kyjeva dlhodobo nesúhlasí a kladie si ako jednu z podmienok ukončenia vojny, aby sa jej Ukrajina vzdala.

Americký minister obrany Pete Hegseth ešte vo februári vyhlásil, že je nereálne, aby sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014 a vstúpila do Aliancie.

Rutte následne povedal, že členstvo, a teda ani vzájomné obranné záruky pre Ukrajinu, lídri krajín NATO nikdy neviazali na mierové rokovania. Podobné vyjadrenie zopakoval aj v piatok po ministerskom zasadnutí v Bruseli.

„Je to tak, vo Washingtone sme sa rozhodli, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. Nikdy však nebolo Ukrajine sľúbené, že členstvo v NATO bude súčasťou mierovej dohody (s Ruskom),“ povedal šéf NATO na tlačovej konferencii. (TASR)

Kroky novej americkej administratívy podľa agentúry Reuters vyvolávajú u európskych lídrov obavy zo stiahnutia USA z kontinentu. Krajiny sa však od Rubia podľa Rutteho dozvedeli, že USA sú naďalej oddané transatlantickej aliancii. Rubio ich ale vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu.

Rutte tiež poznamenal, že nové rozsiahle americké clá, ktoré nedávno oznámil Trump, neporušujú Severoatlantickú zmluvu. Reagoval na otázku novinára, ktorý sa odvolával na článok 2 zmluvy, v ktorom sa uvádza: „(Spojenci NATO) sa budú usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými zmluvnými stranami“.

Generálny tajomník NATO sa domnieva, že hroziaca obchodná vojna medzi USA a ich spojencami by nemala ovplyvniť ich spoločné úsilie v oblasti obrany.

„Myslím si, že tieto dve veci sú naozaj oddelené. Mali by sme ich oddeliť a nemali by sme dovoliť, aby zasahovali do našich diskusií,“ zdôraznil.

Rutte ďalej pred novinármi skonštatoval, že podľa krajín NATO pre Alianciu ostáva naďalej najväčšou hrozbou Rusko.

Poznamenal, že v súvislosti s prímerím na Ukrajine je teraz ďalšie rozhodnutie na Moskve.

Povedal tiež, že šéf Bieleho domu Donald Trump sa „nechystá padnúť do pasce nekonečných rokovaní“ s Ruskom o prímerí na Ukrajine.

„Už čoskoro, v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov, budeme vedieť, či to Rusko myslí s mierom vážne alebo nie," povedal Rubio novinárom po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli. "Ak ide o taktiku odkladania, prezident o to nemá záujem," zdôraznil.

Zároveň ocenil snahy Ukrajiny a skonštatoval, že Kyjev „prejavil ochotu“ uzavrieť úplné prímerie a vytvoriť priestor na rokovania.

Trump sa podľa AFP usiluje o zlepšenie vzťahov s Ruskom v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojne na Ukrajine. (TASR)

Kukurica je dôležitý prvok obilného sektora Ukrajiny a môže byť ešte dôležitejšia, ak EÚ zavedie proticlá na americké výrobky, upozornili analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters.

Poradenská spoločnosť ASAP Agri napríklad upozornila, že Ukrajina je významným celosvetovým pestovateľom a vývozcom kukurice a ak hlavní dovozcovia zavedú clá na americkú kukuricu, najmožnejším alternatívnym dodávateľom je práve Ukrajina, kde pestovanie kukurice má silnú pozíciu s konkurencieschopnými cenami, stabilnou logistikou a úzkym prepojením s trhmi Európskej únie a Ázie.

Podľa údajov ASAP Agri na prvom mieste pri pestovaní kukurice je Brazília, avšak úroda juhoamerickej krajiny nedokáže pokryť celý dopyt po výpadku dovozov z USA, čo dáva Kyjevu šancu zvýšiť svoj podiel na európskom a svetovom trhu.

Ďalšia konzultačná firma, Barva Invest, upozornila, že Ukrajina považuje USA skôr za konkurenta na exportnom trhu s obilím a olejnatými semenami, ako za obchodného partnera a výpadok amerických predajov privíta. Analytici z Barva Invest odhadujú, že prinajmenšom EÚ, Austrália a Čína prijmú odvetné opatrenia na americké clá, čo vytvára strategické príležitosti pre Ukrajinu.

„V prvom rade sa to týka trhu s kukuricou, sójovými bôbmi a pšenicou, nepriamo aj repkového a slnečnicového oleja a jačmeňa,“ vysvetlili odborníci z Barva Invest.

Ukrajinské združenie agropodnikateľov (UCAB) v tejto súvislosti informovalo, že Ukrajina v roku 2023 vyprodukovala 32 miliónov ton kukurice a vlani to bolo 26 miliónov ton. V sezóne 2023/24 Ukrajinci vyviezli takmer 30 miliónov ton kukurice a v sezóne 2024/25 vývozy tejto agrokomodity budú pravdepodobne v objeme 22 miliónov ton.

Vzhľadom na správy Z USA analytici očakávajú, že ukrajinskí farmári tento rok zvýšia výmery pestovania kukurice, keďže sa im črtajú priaznivé exportné ceny. (TASR)

„Zatiaľ neboli žiadne signály,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.

Peskov podľa DPA odkazoval najmä na vyjadrenia fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý tento týždeň navrhol, aby jeden alebo dva európske štáty rokovali s Moskvou v mene európskych spojencov Ukrajiny.

Na mysli mal najmä Francúzsko alebo Britániu.

Londýn a Paríž sa podľa agentúry AP snažia stáť na čele medzinárodnej iniciatívy označovanej ako „koalícia ochotných“ s cieľom vytvoriť sily, ktoré budú dohliadať na budúce prímerie na Ukrajine.

Ministri zahraničných vecí oboch štátov v piatok kritizovali Rusko, ktoré podľa nich odďaľuje rokovania o prímerí. (TASR)

Rumunský premiér Marcel Ciolacu zároveň ozrejmil, že kúpnu zmluvu už podpísali a platba sa uskutočnila.

Patriot nahradí systém, ktorý Rumunsko darovalo Ukrajine. Predseda vlády v reakcii na otázku, či sa nákup dokončí aj po zmene americkej administratívy a postoja USA k pomoci Kyjevu, uviedol, že už došlo k podpisu zmluvy.

„Máme všetky zdroje, dostali sme peniaze a uskutočnili sme už aj platbu. Zaujímavé je, že dostávame nový model,“ odpovedal Ciolacu.

„Vláda USA sa rozhodla schváliť dodávku troch systémov Patriot Rumunsku, ktoré už boli na programe. Okrem týchto troch systémov, pokiaľ ide o darovaný systém, ktorého hodnota je približne 300 miliónov,... finančne (nám) prispeli partneri z troch členských štátov NATO, pričom Rumunsko zaplatí len dopravu a pravdepodobne DPH za toto vybavenie,“ povedal minister obrany Angel Tilvar pre Agerpres ešte v januári. (TASR)