Oleksij Reznikov skončil ako ukrajinský minister obrany

Celkovo 22 z 32 krajín splnilo cieľ vydávať na obranu dve percentá HDP. Vyplýva to z nových štatistík, ktoré Severoatlantická aliancia zverejnila.

Čísla zverejnené NATO ukazujú rekordné obranné výdavky, a to v celkovej výške 486 miliárd dolárov v Európe a Kanade a 818 miliárd v Spojených štátoch. V roku 2023 predstavovali celkové obranné výdavky aliancie 1,18 bilióna dolárov, z toho v Európe a Kanade to bolo 407 miliárd dolárov a v USA 774 miliárd dolárov.

Ešte pred desiatimi rokmi, v roku 2014, pritom vydávala Európa a Kanada na obranu len 279 miliárd dolárov a Spojené štáty 740 miliárd dolárov.

Celkovo 22 krajín tiež splnilo cieľ vynaložiť na obranu dve percentá HDP. Pôvodné odhady predpokladali, že sa to podarí 23 štátom, Čierna Hora ale na stanovenú hranicu nedosiahla.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP.

Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko. (ČTK)

Výstavba má byť dokončená do roku 2028. Informuje o to agentúra DPA.

„Práca prebieha podľa plánu,“ povedal minister obrany počas návštevy skladu v meste Zilupe pri hraniciach s Ruskom, kde je uskladnených množstvo betónových a tankových zábran, ktoré sa majú postaviť na opevnenie a zabezpečenie východnej hranice Lotyšska.

DPA konštatuje, že cieľom Rigy je vytvoriť obrannú líniu, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Ochranné zariadenia majú podľa Sprudsa lotyšskej armáde umožniť brániť krajinu a jej obyvateľstvo. „Hlavným cieľom je zastaviť, rozptýliť a zničiť potenciálneho narušiteľa,“ vyhlásil minister obrany.

Podľa plánu by sa mali vybudovať aj protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Výstavba obrannej línie je na niektorých úsekoch 400 kilometrov dlhej hranice s Ruskom a Bieloruskom hotová.

Lotyšská vláda minulý rok rozhodla investovať 303 miliónov eur do posilnenia hraníc s Ruskom a Bieloruskom. V tomto roku na tento účel vyčlení vláda 45 miliónov eur. Okrem iného tiež krajina zakúpi míny a senzorové systémy. Posilniť sa má aj protivzdušná obrana a spolupráca s miestnym priemyslom, píše DPA. (TASR)

Preto ho podľa Druckera nemôžeme legitimizovať. Minister školstva to uviedol v súvislosti s účasťou predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve.

„Ja chápem, alebo snažím sa chápať a vnímať, postoj pána premiéra. Snaží sa vyvažovať a chce možno sa zamerať práve na tú prvú časť, o ktorej som hovoril. Na tú vďaku. Ale toto je politika, ktorú si pán premiér obhajuje sám. Ja som povedal za seba a verím, že za stranu Hlas to je rovnako: My máme veľký rešpekt a veľkú úctu k tým, ktorí položili svoj život za oslobodenie našej krajiny, nášho Slovenska a sú to desaťtisíce ľudí. Ale zároveň musíme byť v tomto veľmi jasní, aby nenastal omyl, že vďaka tomu budeme legitimizovať alebo ospravedlňovať to, čo sa deje na Ukrajine,“ uviedol Drucker.

Minister zdôraznil, že je za spravodlivý mier na Ukrajine, no aktuálne medzinárodné právo a spravodlivosť podľa neho prehráva.

Fico sa plánuje zúčastniť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Avizoval, že chce vzdať úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR, ako aj ďalším miliónom obetí „besnenia nacistov“. Opozícia ho za to kritizuje a vyzýva, aby cestu zrušil. (TASR)

Denník nahliadol do príslušného dokumentu. Z neho vraj vyplýva, že Ukrajina dúfa, že sa jej z prípadnej mierovej dohody podarí vyňať akékoľvek formálne medzinárodné uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom alebo inými okupovanými ukrajinskými územiami.

Ukrajina je pod čoraz väčším tlakom Trumpa, aby prijala územné ústupky, napísal predtým server stanice BBC.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu, na ktorý sa odvolal The Telegraph, sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V tejto súvislosti sa v nich osobitne varuje pred možnou inváziou Číny na Taiwan a zdôrazňuje sa význam jasných „bezpečnostných záruk“ ako ceny za prípadnú dohodu, ktorá by znamenala, že Ukrajina odstúpi územie Rusku, hoci aj dočasne.

Ďalší bod britský denník označil za pokus získať späť kontrolu nad rokovaniami od amerického prezidenta Donalda Trumpa a vrátiť Ukrajinu do jadra mierového procesu.

Štvrtý bod je varovaním pre USA aj NATO, že potvrdenie kontroly Ruska nad Krymom, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, by mu umožnilo hroziť nielen útokmi na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov v rámci Aliancie - Turecko, Rumunsko a Bulharsko.

V piatej a poslednej požiadavke Kyjeva sa jasne uvádza, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť mierovú dohodu na to, aby donútilo Ukrajinu obmedziť veľkosť jej zbrojených síl alebo vojensko-priemyselného komplexu, dodal The Telegraph.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre stanicu CBS News povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine, no podľa jeho slov pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť - nespresnil však, aké. (TASR)

Medzi obeťami je aj jedno dieťa, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa britskej stanice BBC.

Mesto Pavlohrad s vyše 100-tisíc obyvateľmi leží približne 70 kilometrov východne od oblastnej metropoly Dnipro a viac než 110 kilometrov západne od frontovej línie. Pavlohrad bol terčom útoku dronov aj v noci na štvrtok.

Medzičasom v Kyjeve ukončili pátracie a záchranné operácie na mieste ruského raketového a bezpilotného útoku z noci na štvrtok. Ako uviedla záchranná služba, o život pri ňom prišlo 12 ľudí a ďalších 87, vrátane šiestich detí a jednej tehotnej ženy, bolo zranených.

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vojenské veliteľstvo Kyjeva spresnili, že ruská armáda v noci na štvrtok vyslala do útoku na Kyjev drony, ako aj strely s plochou dráhou letu a balistické strely.

O náletoch dronov v noci na piatok informovalo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré spresnilo, že nad Ruskom anektovaným Krymským polostrovom a štyrmi ruskými regiónmi bolo zostrelených 79 ukrajinských dronov. Prevažná väčšina – 70 dronov – bolo zneškodnených nad Krymom a Čiernym morom. Zvyšné drony boli podľa správy ministerstva zostrelené nad Belgorodskou, Kurskou a Nižnonovgorodskou oblasťou.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ukrajinské drony útočili na vojenské letiská neďaleko Jevpatorije a Sevastopolu. Britskej stanici BBC, ktorá o tom v piatok informovala, sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť túto informáciu z nezávislých zdrojov alebo získať spoľahlivú správu o prípadných následkoch.

Terčom útoku ukrajinských dronov bolo aj mesto Šuja v Ivanovskej oblasti, kde podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky sídli 112. raketová brigáda ruských ozbrojených síl, ktorá je podľa Kyjeva zodpovedná za útok na ukrajinské mesto Sumy z 13. apríla. Zahynulo pri ňom 35 ľudí a vyše 100 ďalších utrpelo zranenia. Ukrajinské drony útočili na Šuju už tretíkrát za posledné dva týždne: útoky boli hlásené aj 16. a 17. apríla. (TASR)

Witkoff sa má podľa serveru Axios stretnúť s Putinom.

"Lietadlo práve pristálo na letisku Vnukovo," povedal agentúre Interfax jej zdroj z leteckých služieb. Agentúra dodala, že podľa údajov serveru Flightradar24 lietadlo Bombardier Global 7500 priletelo do Moskvy priamym letom z Miami na Floride v Spojených štátoch.

"Budeme informovať, ak sa uskutočnia nové kontakty prezidenta s Witkoffom," povedal predtým novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Axios pred dvoma dňami napísal, že americký návrh mierového plánu, podľa ktorého by USA de iure uznali ukrajinský polostrov Krym za súčasť Ruska a de facto tiež okupované časti Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, vznikol po tom, ako Witkoff pred týždňom rokoval s Putinom. Ten ponúkol Witkoffovi podľa informácií denníka Financial Times zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii. (ČTK)

V rozhovore pre stanicu BBC uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska.

Ukrajina je podľa BBC pod čoraz väčším tlakomTrumpa, aby prijala územné ústupky. Trump tento týždeň skritizoval Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymského polostrova, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí Zelenského obvinilo, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.

„Jedným zo scenárov je... vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier - dočasný mier - možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.

Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal „Nie“.

Povedal, že Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí (sám). Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.

Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 - Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto jej okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou. (TASR)