Nikos Christodoulides vyhral druhé kolo cyperských prezidentských volieb

Nasadenie severokórejských vojakov v nej i podpora, ktorú Moskva poskytuje výmenou Pchjongjangu, sa podľa neho musia skončiť, informovala TASR podľa agentúr Reuters a Jonhap.

Hovorca ministerstva vo vyhlásení doplnil, že tretie krajiny ako Severná Kórea (KĽDR) „udržiavajú“ rusko-ukrajinskú vojnu a nesú za ňu zodpovednosť. Poukázal tiež na to, že ruský výcvik severokórejských vojakov porušuje viacero rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Severná Kórea v pondelok po prvý raz potvrdila, že vyslala vojakov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine. Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA pomohli Moskve znovu získať územie ruskej Kurskej oblasti, ktoré obsadili ukrajinské sily. O nasadení vojakov rozhodol severokórejský vodca Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom, uviedla KCNA.

Rusko tvrdí, že ukrajinské sily vytlačilo z poslednej dediny v Kurskej oblasti, ktorú mali pod kontrolou, Kyjev to však poprel a uviedol, že jeho vojaci stále operujú v ďalšej ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14.000 vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísal Reuters.

Rusko potvrdilo, že severokórejskí vojaci bojovali spolu s jeho jednotkami v Kurskej oblasti, po prvý raz uplynulú sobotu. Obe krajiny ich nasadenie dosiaľ nepotvrdzovali ani nepopierali.

Okrem vyslania vojakov KĽDR údajne naďalej dodáva Rusku veľké množstvá munície a zbraní vrátane rakiet krátkeho doletu, samohybných húfnic a raketometov, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na juhokórejskú armádu. (TASR)

Kyjev by sa podľa neho všetkých území vzdať nemal. Informovala o tom agentúra DPA,

„Pretože to, čo v nich je, mohla mať Ukrajina aj sama, už pred rokom prakticky prostredníctvom kapitulácie,“ povedal Pistorius vo verejnoprávnej televízii ARD.

Ukrajinu ubezpečil o ďalšej vojenskej pomoci Nemecka v prípade jej zastavenie zo Spojených štátov. „Keď Ukrajina padne, keď (ruský prezident Vladimir) Putin túto vojnu vyhrá v zmysle toho, že obsadí Ukrajinu alebo jej veľké časti, potom to bude predstavovať maximálne ohrozenie pre územie NATO a aj pre susedné krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko,“ uviedol minister.

Všetkým musí byť jasné, že „nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ale aj o našu bezpečnosť a náš mier v Európe“, zdôraznil Pistorius.

Ukrajina si podľa neho uvedomuje, že pri dohode o prímerí alebo mierovom riešení konfliktu „môže dôjsť alebo dôjde aj k odstúpeniu území“. Minister dodal, že by to nemalo byť viazané na hranice oblastí, ale byť primerané budúcim bezpečnostným zárukám. (TASR)

Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorú zverejnili v pondelok. TASR o nej informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Výdavky vzrástli v čase zvýšeného geopolitického napätia vo všetkých regiónoch sveta, najmä však v Európe a na Blízkom východe. Rozpočty boli väčšie vo všetkých európskych štátoch okrem Malty.

„Svoje vojenské výdavky zvýšilo v roku 2014 viac ako 100 krajín,“ uviedol SIPRI. „Keď vlády čoraz viac uprednostňujú vojenskú bezpečnosť, často na úkor iných rozpočtových oblastí, ekonomické a sociálne kompromisy by mohli mať významný vplyv na spoločnosti v nasledujúcich rokoch,“ píše sa v správe.

Vojna na Ukrajine a pochybnosti okolo oddanosti Spojených štátov voči NATO podnietili nárast vojenských výdavkov v Európe (vrátane Ruska) o 17 percent, čím sa na kontinente dostali nad úroveň z konca studenej vojny.

Ruské výdavky dosiahli minulý rok odhadovaných 149 miliárd dolárov, čo je nárast o 38 percent v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok oproti roku 2015. Predstavuje to 7,1 percenta ruského HDP a 19 percent všetkých vládnych výdavkov.

Celkové vojenské výdavky Ukrajiny vzrástli o 2,9 percenta na 64,7 miliardy dolárov. Predstavovalo to 34 percent HDP, čo bol najvyšší podiel zo všetkých krajín. „Ukrajina v súčasnosti prideľuje všetky svoje daňové príjmy na svoju armádu,“ uviedol inštitút s tým, že pre Kyjev bude vo zvyšovaní týchto výdavkov náročné pokračovať.

USA posilnili svoje vojenské výdavky o 5,7 percenta na celkovo 997 miliárd dolárov. Je to 37 percent z celosvetových výdavkov v roku 2024 a 66 percent z výdavkov NATO. Súhrnné výdavky 32 členov Severoatlantickej aliancie sa zvýšili na 1,5 bilióna dolárov.

Vojenský rozpočet Číny rastie nepretržite tri desaťročia a vlani sa zvýšil o 7,0 percenta na odhadovaných 314 miliárd dolárov. Predstavuje to polovicu všetkých výdavkov v Ázii a Oceánii.

Na štvrté miesto po USA, Číne a Rusku sa po prvý raz dostalo Nemecko, ktoré vystriedalo Indiu. Nemecké výdavky sa zvýšili o 28 percent na 88,5 miliardy dolárov. „Nemecko sa stalo najväčším platcom v strednej a západnej Európe prvýkrát od svojho znovuzjednotenia,“ konštatoval analytik SIPRI Siao Liang.

Vojenské rozpočty sa tiež výrazne zvyšovali na Blízkom východe. Izrael ich posilnil o 65 percent na 46,5 miliardy dolárov, naopak Irán znížil o desať percent na 7,9 miliardy dolárov, k čomu prispeli sankcie voči Teheránu. (TASR)

Povedal tiež, že akákoľvek dohoda s Teheránom musí tiež riešiť jeho program balistických rakiet. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Musíte rozobrať celú ich jadrovú infraštruktúru a to znamená,... že nebudú mať kapacitu na obohacovanie uránu,“ uviedol Netanjahu vo vystúpení v Jeruzelame s tým, že dohody by mala tiež „priniesť aj prevenciu proti balistickým strelám“.

„Skutočná dohoda, ktorá funguje, je dohoda, ktorá odstráni potenciál Iránu na obohacovanie uránu pre jadrové zbrane,“ povedal izraelský premiér a dodal, že „Irán nebude mať jadrové zbrane“.

Západné vlády dlho podozrievajú Irán zo snahy vyvinúť nukleárne zbrane. Teherán takúto ambíciu neustále popiera a zdôrazňuje, že jeho jadrový program má výlučné mierové účely.

Irán a USA, nepriatelia od islamskej revolúcie v roku 1979, viedli v sobotu v Ománe tretie kolo rozhovorov o jadrovom programe Teheránu. Obe strany následne hovorili o pokroku. Americký predstaviteľ označil rokovania za pozitívne a produktívne, kým podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího budú pred ďalším kolo budúci týždeň pracovať na znížení rozporov.

Tzv. jadrová dohoda medzi svetovými veľmocami a Iránom v roku 2015 obmedzila nukleárne aktivity Teheránu výmenou za zmiernenie sankcií voči islamskej republike. Dohoda fakticky stroskotala po tom, ako od nej prezident USA Donald Trump o tri roky neskôr odstúpil. Trump od návratu do Bieleho domu v januári tohto roka vyzýva Irán na novú dohodu a pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia neuspeje. (TASR)

Deň po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tiež uviedol, že je podľa neho pripravený vzdať sa Krymu, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Trump označil svoj rozhovor vo Zelenským za „dobré stretnutie“ s tým, že teraz sa uvidí, čo sa stane ďalej. Obaja sa nakrátko zišli v sobotu v Ríme pred pohrebom pápeža Františka.

Na otázku, či je ukrajinský prezident pripravený vzdať sa Krymského polostrova, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014, Trump odpovedal: „Myslím si, že áno.“ Išlo by o postoj v priamom rozpore s vyjadreniami Zelenského, pripomína AFP. Šéf Bieleho domu doplnil, že Zelenskyj je podľa neho pokojnejší, chápe celkovú situáciu a chce sa dohodnúť.

Trump novinárom v New Jersey tiež povedal, že je sklamaný z pokračujúcich ruských útokov na Ukrajine. „Chcem, aby prestal strieľať, sadol si a podpísal dohodu,“ vyhlásil o Putinovi. Po stretnutí so Zelenským Trump kritizoval ruského lídra s tým, že nie je dôvod, aby Rusko odpaľovalo rakety na civilné oblasti. (TASR)

Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA pomohli Moskve znovu získať územie ruskej Kurskej oblasti, ktoré obsadili ukrajinské sily. TASR o tom informuje podľa agentúr Jonhap a AFP.

O nasadení vojakov rozhodol severokórejský vodca Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom, uviedla KCNA. Správa prišla niekoľko mesiacov po tom, ako do boja na frontovej línii v Kurskej oblasti vyslali tisíce vojakov zo Severnej Kórey, konštatoval juhokórejský Jonhap.

„Operácie na oslobodenie Kurskej oblasti s cieľom odraziť dobrodružnú inváziu ukrajinských orgánov do Ruskej federácie boli úspešne ukončené," doplnila KCNA s tým, že na týchto operáciách sa zúčastnili jednotky severokórejských ozbrojených síl.

Rusko tvrdí, že ukrajinské sily vytlačilo z poslednej dediny v Kurskej oblasti, ktorú mali pod kontrolou, Kyjev to však poprel a uviedol, že jeho vojaci stále operujú v ďalšej ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14.000 vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters.

Rusko potvrdilo, že severokórejskí vojaci bojovali spolu s jeho jednotkami v Kurskej oblasti, po prvý raz uplynulú sobotu. Obe krajiny ich nasadenie dosiaľ nepotvrdzovali ani nepopierali. (TASR)

"Rusi veľa hovoria o pripravenosti pristúpiť na americké návrhy, ale doteraz nie sú vidieť žiadne prípravy ruskej armády na skutočné prímerie. Naopak, po Veľkej noci okupanti obnovili obvyklú útočnú aktivitu a za cenu vysokých strát sa Rusi snažia o postup. Každý deň takýchto bojov na fronte to dokazuje úplne zreteľne. Rusko sa naozaj pokúša oklamať svet, oklamať Ameriku a ďalších, a vojnu ďalej naťahovať," vyhlásil vo večernom prejave na sociálnych sieťach.