Súdený bieloruský laureát Nobelovej ceny Biaľacki vyzval na národné zmierenie

Prezident Libanonu Džúzíf Awn pri nástupe do funkcie v januári prisľúbil, že zavedie štátny monopol na kontrolu zbraní. Tri zdroje z prostredia libanonskej politiky pre Reuters uviedli, že Awn má v úmysle čoskoro začať rokovania s Hizballáhom o jeho arzenáli.

Prezident podľa zdrojov vyhlásil, že otázka zbraní Hizballáhu sa musí riešiť prostredníctvom dialógu, pretože akýkoľvek pokus o odzbrojenie skupiny silou by vyvolal konflikt. Na tento účel sa už otvorili komunikačné kanály so všetkými zainteresovanými stranami.

Diskusia o odzbrojení šiitskeho militantného hnutia sa zintenzívnila po ukončení vojny medzi Izraelom a Hizballáhom v novembri minulého roka. Hnutie vyšlo z konfliktu značne oslabené, keďže Izraelu sa podarilo zabiť takmer celé jeho vedenie vrátane vodcu Hasana Nasralláha a tisícov bojovníkov. Hizballáh následne oslabilo aj zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý bol jeho blízkym spojencom. Sýria bola kľúčovou logistickou trasou, cez ktorú do Libanonu putovali zbrane a vojenský materiál od najväčšieho podporovateľa Hibzalláhu - Iránu.

Hizballáh je v súčasnosti podľa zdrojov Reuters pripravený rokovať o svojom arzenáli, avšak jeho podmienkou je úplné stiahnutie Izraela z krajiny. Izraelské jednotky väčšinu južného Libanonu opustili vo februári, avšak zotrvali na piatich strategických vyvýšených lokalitách pri spoločných hraniciach.

Šiitske hnutie dlhodobo odmietalo výzvy svojich kritikov v Libanone, aby sa odzbrojilo a svoje zbrane označuje za nevyhnutné na obranu krajiny pred Izraelom. Podľa dvoch zdrojov Reuters v súčasnosti Hizballáh uvažuje o odovzdaní dronov a protitankových rakiet umiestnených severne od rieky Litání libanonskej armáde. Na základe dohody o prímerí sa Hizballáh musí úplne stiahnuť z územia južne od Litání.

Viacerí ministri libanonskej vlády chcú časový plán odzbrojenia Hizballáhu, povedal Kamal Šehádí, minister z kresťanskej strany Libanonské sily. Šehádí pre agentúru Reuters povedal, že odzbrojenie by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov, pričom ako precedens uviedol odzbrojenie milícií po skončení občianskej vojny v roku 1990. (TASR)

marca na základe obvinení z korupcie a napojenia na teroristickú skupinu. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Na záberoch tureckých médií z Istanbulu aj Ankary bolo vidieť niekoľko tisíc študentov zhromaždených na Imamoglovu podporu. Nasadené boli aj policajné jednotky.

Zadržanie Imamogla vyvolalo v Turecku masívne protivládne protesty, ktoré však počas uplynulých desiatich dní utlmilo zatvorenie univerzít a koniec ramadánu. Turecká vláda tiež proti demonštrantom zasiahla a doposiaľ zadržala takmer 2000 ľudí. Obmedzila aj mediálne pokrývanie protestov a medzi zadržanými bolo aj viacero novinárov.

Väznený Imamoglu, považovaný za najväčšieho oponenta súčasného tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, všetky svoje obvinenia odmieta ako politicky motivované. Imamoglova Republikánska ľudová strana (CHP) považuje jeho zadržanie za vládny manéver s cieľom odstrániť kľúčového konkurenta prezidenta. V sobotu CHP požadovala vypísanie predčasných prezidentských volieb už v novembri. Ďalšie voľby by sa v Turecku mali konať až v roku 2028. (TASR)

Informuje o tom TASR podľa agentúry AFP.

„Ako vždy, nedovoľte, aby vám fakty stáli v ceste, keď šírite klamstvá o Izraeli,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Izraela Oren Marmorstein v reakcii na vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa. „V Pásme Gazy nie je nedostatok humanitárnej pomoci - za 42 dní od zastavenia paľby do Pásma Gazy dorazilo viac ako 25.000 nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti X.

Guterres v utorok obvinil Izrael, že blokuje humanitárnu pomoc do Pásma Gazy a neplní svoje povinnosti pri uspokojovaní potrieb palestínskych obyvateľov. Odmietol tiež jeho nový návrh na kontrolu dodávok pomoci do palestínskej enklávy.

Do Pásma Gazy a asi dvom miliónom Palestínčanom nebola od 2. marca dodaná žiadna pomoc. Izrael vyhlásil, že zákaz zruší, až keď mu Hamas vydá zvyšných rukojemníkov. (TASR)

TASR sa odvoláva na agentúru AFP.

„Osobitný vyslanec Witkoff tam bude,“ oznámila pred novinármi hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Prezident Donald Trump je podľa nej „odhodlaný k diplomacii“ s Teheránom.

Šéf iránskeho ministerstva zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok uviedol, že rokovania budú nepriame. Pripustil, že dohodu bude možné dosiahnuť, ak USA počas týchto rokovaní preukážu dobrú vôľu, a potvrdil, že „hlavným cieľom“ iránskej vlády je dosiahnuť zrušenie sankcií uvalených na Irán.

Kým prezident USA Donald Trump v pondelok označil ománske rokovania s Iránom za priame, Arákčí v nedeľu vyhlásil, že priame rokovania so Spojenými štátmi by boli „nezmyselné“.

„Priame rokovania by nemali zmysel so stranou, ktorá sa neustále vyhráža použitím sily v rozpore s Chartou OSN a ktorá vyjadruje protichodné postoje svojich rôznych predstaviteľov,“ uviedol Arákčí vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí.

V snahe dotlačiť Irán k rokovaniam o jeho programe využívania jadrovej energie sa Trump Teheránu pred časom vyhrážal aj „bombardovaním, aké ešte nezažil“. Teherán pritom aj v minulosti bol ústretový voči nepriamym rokovaniam.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami, uzavretej v roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom vývoji, pripomenul Reuters.

Minulý mesiac poslal americký prezident do Teheránu list. V ňom Irán vyzval, aby rozhodol, či sa začnú nové rokovania, alebo bude krajina znášať prísnejšie sankcie v rámci Trumpovej "politiky maximálneho tlaku".

Obe krajiny spolu prerušili diplomatické styky počas islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979. Ich komunikáciu odvtedy sprostredkováva švajčiarske veľvyslanectvo v Teheráne. Nepriame rozhovory sprostredkoval aj Omán v rámci tzv. maskatského procesu. (TASR)

Odvolal sa pri tom na prvý dodatok americkej ústavy a uviedol, že vláda nemôže trestať spravodajskú organizáciu za obsah jej mediálnych výstupov, informuje TASR.

Sudca Trevor N. McFadden v rozhodnutí uviedol, že vláda nemôže podniknúť odvetné opatrenia proti rozhodnutiu agentúry AP, ktorá vo svojich textoch odmietla označovať Mexický záliv ako Americký záliv. Premenovanie zálivu nariadil americký prezident Donald Trump krátko po nástupe do úradu.

„Podľa prvého dodatku, ak vláda otvorí dvere niektorým novinárom - či už do Oválnej pracovne, Východnej sály alebo inde - nemôže potom tieto dvere zatvoriť iným novinárom pre ich názory,“ napísal McFadden.

Agentúre AP od 11. februára nie je umožnené by súčasťou malej skupiny médií, ktoré pokrývajú Trumpove výstúpy v Oválnej pracovni alebo na palube prezidentského špeciálu Air Force One. O podujatiach vo Východnej sále môže informovať iba sporadicky. Rozhodnutie Bieleho domu AP napadla na súde, keďže sa domnievala, že porušuje slobodu prejavu.

Rozhodnutie súdu nie je okamžite platné a Biely dom má týždeň na odpoveď. (TASR)

Podľa Washingtonu to svedčí o istej miere podpory Moskvy zo strany Pekingu, píše agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že jednotky Kyjeva zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských síl. Vyhlásil, že Kyjev bude žiadať vysvetlenie od Číny a tiež, aby k tejto situácii zaujali postoj aj jeho spojenci.

„To, že boli zajatí čínski vojaci je znepokojujúce,“ povedala novinárom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Čína podľa nej patrí k hlavným aktérom, ktorí Rusku umožňujú viesť vojnu na Ukrajine. „Čína dodáva takmer 80 percent produktov dvojakého použitia, ktoré Rusko potrebuje na pokračovanie vojny," vyhlásila.

Moskva a Peking prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Čína sa ale v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane na rozdiel od USA a západných krajín.

„Pokračujúca spolupráca medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami len ďalej prispeje ku globálnej nestabilite a spôsobí, že Spojené štáty a ďalšie krajiny budú menej bezpečné a menej prosperujúce,“ doplnila Bruceová. (TASR)

Povedal to Bezpečnostnej rade koordinátor OSN pre núdzovú pomoc Tom Fletcher, informovala agentúra DPA.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) si vojna vyžiadala najmenej 12 910 civilných obetí vrátane 682 detí. V období od 24. februára 2022 do 31. marca 2025 zároveň utrpelo zranenia ďalších 30 700 osôb. Fletcher však ozrejmil, že skutočné čísla sú pravdepodobne ešte vyššie. Iba od konca februára do konca marca zahynulo viac než 170 ľudí, píše DPA.

Pri ruských útokoch aj naďalej zomierajú civilisti. Medzi poslednými bol úder na priemyselné mesto Kryvyj Rih, kde raketa zasiahla i detské ihrisko. Koordinátor zdôraznil, že dochádza k opakovanému porušovaniu medzinárodného práva na Ukrajine i v rámci ďalších svetových konfliktov.

„Nielenže rázne nestojíme za medzinárodným právom, ale v niektorých prípadoch ho dokonca znehodnocujeme,“ zdôraznil Fletcher. „Táto skutočnosť spája všetky konflikty, a pokiaľ vaše princípy platia len pre vašich oponentov, nejde o humanitárne princípy," dodal. (TASR)