Mikulec nevidí dôvod na júnový termín volieb, Kolíková odmieta kalkulácie
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec nevidí dôvod na júnový termín predčasných volieb. Poslankyňa Mária Kolíková odmietla, že by liberáli pri podpore septembrového termínu kalkulovali s prípadným nárastom preferencií.
Uviedli to vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane.
"Termín je v rámci časového priestoru, ktorý si stanovila pani prezidentka," priblížila Kolíková. To, že prezidentka SR Zuzana Čaputová v januári akceptovala septembrový termín predčasných volieb, ju však prekvapilo.
Zároveň podľa Kolíkovej nenastali také okolnosti, aby liberáli v piatok v parlamente podporili návrh Smeru na voľby v júni. Poukázala tiež na to, že rozdiel medzi oboma termínmi je len v jednej parlamentnej schôdzi.
Mikulec nevidí zmysel v prípadnom posune predčasných volieb zo septembra na jún. "Termín bol dohodnutý. Som človek, ktorý sa snaží dohody dodržiavať a tak ich aj vnímam," zdôraznil. Pripustil, že prijatie niektorých legislatívnych návrhov, ktoré sú momentálne v parlamente, by zaťažilo štátny rozpočet.
Návrh šéfa OĽaNO Igora Matoviča na vyplácanie 500 eur za účasť v najbližších parlamentných voľbách nie je podľa Mikulca vykonateľný. "Tento návrh nebol komunikovaný s ministerstvom vnútra, hoci sa v ňom hovorí, že by malo ministerstvo vnútra vyplácať 1,5 miliardy eur," podotkol.
Exministerka spravodlivosti Kolíková v relácii ďalej uviedla, že vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa v protikorupčnej agende podarilo dosiahnuť menej, ako si pôvodne naplánovala.
"Nedotiahli sme veľa vecí, aj čo sa týka reformy v justícii," podotkla. Na druhej strane poukázala na vznik Najvyššieho správneho súdu SR či kvalitatívny posun v preverovaní majetkových pomerov sudcov.
V súvislosti s návrhom novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti kritizuje nastavenie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch. Legislatíva však podľa jej slov obsahuje aj dobré veci.
Mikulec avizuje snahu zvýšiť dolnú trestnú sadzbu pri majetkových trestných činoch. S drvivou väčšinou legislatívneho návrhu ale vyjadril súhlas. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Voľby 2023
Narušenie demokracie pomocou AI počas vlaňajších volieb je varovným príkladom pre voľby na celom svete, upozorňuje WEF.
(SITA)Cynická obluda: Najpodstatnejšou udalosťou roka 2023 boli u nás parlamentné voľby. Veľa sa o nich popísalo, podiskutovalo aj poanalyzovalo. Tu to máte všetko v jednom obrázku z októbra.
(SME)
Politické strany dostanú za výsledky tohtoročných volieb príspevok vo výške 92,87 milióna eur. Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov.
(TASR)Cynická obluda: Dôchodcovskí voliči Smeru boli tí najnahnevanejší, pokiaľ išlo o to, že Slovensko pomáha Ukrajine. Chceli, aby radšej tie peniaze skončili v ich peňaženkách. Takže teraz budú môcť pocítiť efekt svojich rozhodnutí na vlastnej koži.
(SME)
Voľby do Národnej rady by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 24 percent hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko s 19,1 percenta a Hlas s 15,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
(TASR)Tohtoročné parlamentné voľby boli historicky najdrahšie. Strany do predvolebnej kampane vložili celkom 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny viac ako vo voľbách roku 2020, ktoré boli doteraz najdrahšími.
(SITA)Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné rozhodovanie občanov. Píše politológ Michal Ovádek.
(SME)Odliv kvalitných štátnych úradníkov zo štátnej správy a odliv mozgov zo Slovenska môže byť najväčší dôsledok týchto volieb. O tom, ale aj o ďalších veciach diskutovali Lívia Vašáková a Ivan Mikloš v Rozhovoroch ZKH.