Lídri Arménska a Azerbajdžanu prvýkrát od októbra diskutovali o mieri

Arménsko a Azerbajdžan rokovali spolu s USA v Mníchove, kde prebieha bezpečnostná konferencia. Išlo o prvú schôdzku čelných predstaviteľov týchto štátov od októbra minulého roka. Konala sa v čase zvýšeného napätia v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach.

Napätie eskalovalo v súvislosti s dvojmesačnou blokádou tzv. Lačinského koridoru, ktorý predstavuje jedinú pozemnú trasu poskytujúcu Arménsku priamy prístup do Náhorného Karabachu.

Rokovanie Arménska a Azerbajdžanu

Podľa Arménska sa na schôdzke medzi tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom rokovalo o postupe na vytvorenie návrhu mierovej dohody.

"Premiér Pašinjan opätovne uistil o odhodlaní arménskej strany dosiahnuť podpísanie takejto dohody, ktorá skutočne zabezpečí trvalý mier a stabilitu v regióne," uvádza sa vo vyhlásení na webstránke Pašinjana.

Rokovalo sa tiež o odblokovaní regionálnych transportných infraštruktúr a implementácii vymedzenia hraníc medzi oboma krajinami, dodáva Reuters.

"Myslím si, že Azerbajdžan a Arménsko musia ukázať, že prechod z dlhotrvajúcej patovej situácie, vzájomnej nenávisti a nepriateľstva sa musí skončiť," povedal v panelovej diskusii azerbajdžanský prezident Alijev.

"Domnievam sa, že mierová dohoda by mohla byť dobrým príkladom toho, ako sa krajiny, ktoré mali závažné, historické spory, môžu spojiť a obrátiť list vzájomnej nevraživosti," dodal.

Spor o Náhorný Karabach

Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov však prevažne tvoria etnickí Arméni, píše Reuters. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch.

Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Baku popiera blokádu Lačinského koridoru s tým, že niektoré konvoje a humanitárna pomoc majú povolenie k prechodu. Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.

Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera. (TASR)