Na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu vyšli do ulíc Berlína tisíce ľudí

"Ak by administratíva Donalda Trumpa uznala nové ruské hranice, ktoré boli rozšírené silou na úkor Ukrajiny, pre strednú a východnú Európu by sa prekročila „červená čiara“," povedal Pawel Kowal v rozhovore pre denník Financial Times pred odletom do Washingtonu, kde sa má stretnúť s vysokými predstaviteľmi Kongresu a Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Kowal uviedol, že je jasný rozdiel medzi dočasnými riešeniami zameranými na ukončenie bojov na Ukrajine a splnením „ruských očakávaní uznať Krym, Donbas alebo iné časti Ukrajiny, čo by bola historická chyba“.

Dovoliť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rozširovať „imperiálne Rusko“ by bolo „strašné,“ povedal. Podľa neho je „je veľmi ťažké diskutovať o bezpečnosti na Ukrajine izolovane od všeobecnej bezpečnostnej otázky strednej Európy“. Poukázal pritom na Trumpovo vylúčenie európskych partnerov z mierových rokovaní.

„Pre politikov je veľmi jednoduché oddeliť politické záruky od obchodných záruk a od vojenských záruk, ale ak sa majú na Ukrajine investovať skutočné (korporátne) peniaze, budú žiadať seriózne americké záruky,“ povedal Kowal.

Financial Time pripomína, že v roku 1939 bolo Poľsko rozdelené nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Neskôr sa dostalo do sovietskej sféry vplyvu po dohode z Jalty z roku 1945, ktorá zmenila usporiadanie Európy na konci druhej svetovej vojny. (TASR)

Vo viacerých okruhoch miliónovej ukrajinskej metropoly došlo k požiarom, napísal starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram. Na miesta útokov boli vyslaní záchranári, ktorí ošetrili zranených.

„Explózie v hlavnom meste. Protivzdušná obrana pracuje. Zostaňte v úkrytoch!“ upozornil Kličko. Doposiaľ boli známe informácie o najmenej troch zranených v len Kyjeve.

V dôsledku útoku vypukol požiar na dvoch obytných budovách, spresnil hlavný predstaviteľ vojenskej správy rovnomennej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na platforme Telegram.

Drony sa dostávali pod paľbu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Informácie o prípadných obetiach na životoch alebo zranených po spomínaných dronových útokoch neboli bezprostredne známe, píše DPA.

„Tento útok je jedna z najtemnejších kapitol pre Kryvyj Rih,“ uviedol Zelenskyj v sobotu neskoro večer v pravidelnom videoposolstve.

V priebehu dňa ukrajinský prezident na platforme X zverejnil viac podrobností o piatkovom ruskom útoku, napríklad, že medzi obeťami bol okrem ďalších detí aj trojročný Tymofij, sedemročná Arina či deväťročný Herman.

Pri ruskom útoku balistickou strelou a následnom dronovom útoku na Kryvyj Rij na juhovýchode Ukrajiny zahynulo desať dospelých a deväť detí.

Útok podľa Zelenského zasiahol obyčajnú ulicu v obytnej časti mesta, kde sa nachádzalo detské ihrisko, obchody a reštaurácia. Zranenia utrpelo 62 ďalších osôb vrátane 12 detí, a niektorí zranení sú stále v kritickom stave, dodal.

Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval zahraničným ministrom i veľvyslanectvám, ktoré vyjadrili po piatkovom útoku svoju sústrasť. „Prekvapivým sklamaním“ však bola podľa neho reakcia Spojených štátov

„Boja sa dokonca vysloviť slovo 'ruský', keď hovoria o rakete, ktorá zabila deti,“ napísal Zelenskyj.

Moskva útok potvrdila, hovorila však o „vysoko presnom útoku“, ktorá podľa nej zasiahla ukrajinských vojenských veliteľov a ich západných inštruktorov, pripomína DPA. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v Kyjeve v príspevku na platforme Telegram označil toto tvrdenie Ruska za klamstvo.

Fotografie z miesta útoku, ktoré zverejnila ukrajinská strana, neposkytli žiadne dôkazy o akýchkoľvek vojenských cieľoch, konštatuje DPA. (TASR)

Debatovali aj o spôsoboch podpory Ukrajiny po nastolení pokoja zbraní a stretnutie označil za „hmatateľný pokrok“.

Náčelník britského generálneho štábu Tony Radakin a jeho francúzsky náprotivok Thierry Burkhard v piatok rokovali so Zelenským, hlavným veliteľom ukrajinskej armády Oleksandrom Syrským a ministrom obrany Rustemom Umerovom.

Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach napísal, že „existuje hmatateľný pokrok a prvé detaily o tom, ako môže byť nasadený bezpečnostný kontingent partnerov“, ale neuviedol žiadne podrobnosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer vedú európske úsilie o vyslanie „zabezpečovacích síl“ na Ukrajinu po skončení vojny, ktorú vyvolala ruská invázia v roku 2022.

Zelenskyj poďakoval „Spojenému kráľovstvu a Francúzsku za ich vedenie“, pričom uviedol, že „je to práve tento druh spoločnej práce, keď sa všetci sústredia na silný výsledok, ktorý pomáha priniesť Ukrajine spoľahlivý a trvalý mier“.

Dodal, že spojenci „vyvíjajú úsilie na zaistenie bezpečnosti na Ukrajine a spoľahlivých bezpečnostných záruk“.

Terčom útoku v noci na sobotu bol závod Promsintez, ktorý sa špecializuje na výrobu priemyselných výbušnín, oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).

Práve v tejto fabrike vyrábajú amoniak, amonit a granulit, čo sú komponenty, ktoré sa aktívne používajú v ruskom vojenskom priemysle.

Podľa informátorov bolo na území závodu počuť najmenej 20 výbuchov. Následne nastalo viacero požiarov. Po útoku vedenie podniku zastavilo všetky technologické procesy a výroba momentálne nepokračuje.

„SBU pokračuje v cielených útokoch na podniky, ktoré pracujú pre ruskú vojnu. Všetky takéto objekty sú úplne legitímne vojenské ciele,“ uviedol zdroj z prostredia SBU. (SITA)

Francúzsky prezident je údajne „v správny čas“ pripravený prevziať túto úlohu, hoci predtým prerušil priame kontakty s Putinom, keď sa ukázalo, že ruský vodca nemal v úmysle zastaviť vojnu.

Médiá poznamenávajú, že francúzsky prezident sa od samého začiatku vojny postavil ako sprostredkovateľ medzi Európou a šéfom Kremľa.

Napriek ostrej kritike jeho činov má s Moskvou otvorené diplomatické kanály dlhšie ako ktorýkoľvek z najvernejších podporovateľov Ukrajiny v Európe.

Macron nedávno vyhlásil, že je pripravený rokovať s Putinom pod podmienkou, že nastane zhoda s európskymi partnermi a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Keď však pred niekoľkými dňami dostal otázku, či nadišiel čas obnoviť kontakty s Putinom, Macron odvetil: „Zdá sa, že ešte nie.“ (SITA)

Ukrajinský prezident zverejnil videozáznam z miesta zásahu obytnej štvrte a menoval deti, ktoré zahynuli po výbuchu balistickej strely. Poďakoval sa za podporné vyjadrenia.

Ruský útok si vyžiadal 19 obetí vrátane deviatich detí.

"Bohužiaľ, nepríjemne prekvapila reakcia americkej ambasády. Taká silná krajina, takí silní ľudia - a taká slabá reakcia. Aj slovo "ruský" sa boja povedať, keď hovoria o rakete, ktorá zabíjala deti," napísal Zelenskyj.

Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková sa k incidentu vyjadrila v piatok večer na platforme X, keď ešte neboli údaje o presnom počte obetí.

„(Som) znepokojená, že dnes v noci dopadla balistická raketa v blízkosti detského ihriska a reštaurácie. Viac ako 50 ľudí je zranených a 16 mŕtvych vrátane šiestich detí. To je dôvod, prečo sa vojna musí skončiť,“ uviedla Brinková.

Pod príspevkom bolo množstvo komentárov kritizujúcich jej rozhodnutie nespomenúť Rusko. AFP pripomína, že Brinková Moskvu priamo nespomenula už v posledných pár príspevkoch na X pri vyjadrovaní sa o útokoch na Ukrajinu.

Robila tak pritom pravidelne až do polovice februára, keď sa Zelenskyj s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom stretli v Bielom dome, dodáva agentúra. Americkú veľvyslankyňu vymenoval ešte Trumpov predchodca Joe Biden.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že „vysoko presný úder (bol zameraný na) stretnutie veliteľov jednotiek a západných inštruktorov“ v reštaurácii.

„Výsledkom úderu sú straty nepriateľa v celkovej výške do 85 vojakov a dôstojníkov cudzích krajín, ako aj do 20 vozidiel,“ dodal Kremeľ.

Ukrajinská armáda ruské vyhlásenie označila za dezinformáciu. (SME, TASR)