V ľudskoprávnych témach smerujeme do slepých uličiek

Upozornili, že mimovládny sektor pomáha aj ich rodinám a kamarátom na Slovensku. 

(zdroj: Imrich Antal)

Slavín Fico nazval “slovenskou sochou slobody”.

“Toto nie je stretnutie proti niekomu a proti niečomu,” hovorí premiér. “Kebyže môžem ísť k vám, s každým by som si podal ruku a vystískal vás, lebo si to zaslúžite.”

Fico neskôr hovoril o tom, ako sa na Slavíne prechádzal pomedzi hroby pri východe slnka. Všímal si mená vojakov, ktorí sú tu pochovaní, boli to dvadsiatnici, ktorí mesiac pred koncom druhej svetovej vojny zomreli.

Neskôr obhajoval prítomnosť ruského a bieloruského veľvyslanca, kvôli ktorému na Slavín odmietla prísť európska delegácia. Ľudia na to reagovali nesúhlasným skandovaním.

Premiér takýto prístup odsúdil, označil ho za “neprístojný a nedôstojný” k obetiam druhej svetovej vojny.

Najväčšou obeťou druhej svetovej vojny bol podľa Fica Sovietsky zväz, lebo utrpel najviac strát.

“Verím, že budem mať príležitosť 9. mája osobne poďakovať Moskve za to, ako veľmi nám pomohla slávna Červená armáda. Nech žije slávna Červená armáda,” hovorí Fico.

Premiér na záver spomenul, či by nebolo voči ľuďom férové zorganizovať referendum za vyjadrenie podpory zbrojenia v Európskej únii. Miesto toho by sme sa vraj mali usilovať o zachovanie mieru. (SME)