Hlas a Dobrá voľba rokujú o spolupráci, Pellegrini naznačuje zlúčenie
Mimoparlamentné strany Hlas a Dobrá voľba rokujú o spoločnom postupe do predčasných volieb. Koalíciu však vytvárať nebudú. Líder Hlasu Pellegrini naznačil, že ľudia z Dobrej voľby by sa v prípade záujmu mali stať súčasťou Hlasu.
Podpredseda Dobrej voľby Rado Baťo nechcel konkretizovať priebeh rokovaní.
"Započali sme oficiálne rokovania, pretože v Dobrej voľbe vidíme skupinu šikovných ľudí, ktorých potenciál by bola škoda nevyužiť a stratiť, preto budeme s predsedom Druckerom ešte rokovať o forme spolupráce," povedal Pellegrini na piatkovej tlačovej konferencii.
Zároveň zdôraznil, že Hlas nebude vytvárať koalíciu s Dobrou voľbou a ani jej členovia nedostanú miesto na kandidátke, aby sa strana "vyviezla" do parlamentu.
"Ak sa ľudia z Dobrej voľby, tí ktorí budú mať o to záujem, budú stotožňovať s naším programom, víziou, sociálno-demokratickou proeurópskou orientáciou, tak tí by sa mali stať integrálnou súčasťou Hlasu a Dobrá voľba by tým pádom mala akoby zaniknúť," priblížil Pellegrini.
Baťo pre TASR povedal, že rokovania s Hlasom ešte prebiehajú. "Držíme sa pravidla, že budeme informovať o výsledkoch, nie o rozhovoroch. Od výsledkov zároveň závisí ďalší postup, vrátane termínu zvolania snemu a personálnych otázok," uviedol.
Dobrá voľba pred časom avizovala, že bude mať snem najneskôr v polovici marca, pričom Tomáš Drucker už nebude kandidovať za jej šéfa.
S dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) Dobrá voľba nerokuje a ani to už nemá v pláne. "Nevidíme dôvod na spoluprácu s jedným z hlavných vinníkov súčasného katastrofálneho stavu vládnutia na Slovensku," doplnil.
Baťo v rozhovore pre Denník N pripustil spájanie sa s Hlasom, ak to bude technicky možné. K zlúčeniu asi podľa neho pred voľbami nedôjde vzhľadom na to, že Dobrá voľba má ešte nárok na štátny príspevok za výsledok parlamentných volieb v roku 2020. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Voľby 2023
Narušenie demokracie pomocou AI počas vlaňajších volieb je varovným príkladom pre voľby na celom svete, upozorňuje WEF.
(SITA)Cynická obluda: Najpodstatnejšou udalosťou roka 2023 boli u nás parlamentné voľby. Veľa sa o nich popísalo, podiskutovalo aj poanalyzovalo. Tu to máte všetko v jednom obrázku z októbra.
(SME)
Politické strany dostanú za výsledky tohtoročných volieb príspevok vo výške 92,87 milióna eur. Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov.
(TASR)Cynická obluda: Dôchodcovskí voliči Smeru boli tí najnahnevanejší, pokiaľ išlo o to, že Slovensko pomáha Ukrajine. Chceli, aby radšej tie peniaze skončili v ich peňaženkách. Takže teraz budú môcť pocítiť efekt svojich rozhodnutí na vlastnej koži.
(SME)
Voľby do Národnej rady by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 24 percent hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko s 19,1 percenta a Hlas s 15,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
(TASR)Tohtoročné parlamentné voľby boli historicky najdrahšie. Strany do predvolebnej kampane vložili celkom 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny viac ako vo voľbách roku 2020, ktoré boli doteraz najdrahšími.
(SITA)Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné rozhodovanie občanov. Píše politológ Michal Ovádek.
(SME)Odliv kvalitných štátnych úradníkov zo štátnej správy a odliv mozgov zo Slovenska môže byť najväčší dôsledok týchto volieb. O tom, ale aj o ďalších veciach diskutovali Lívia Vašáková a Ivan Mikloš v Rozhovoroch ZKH.