Minimálna mzda nezabezpečuje dôstojný život ani po jej zvýšení

Minimálna mzda stále nezabezpečuje dôstojný život, uviedol odborár a socioekonomický analytik Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Od januára stúpla minimálna mzda na 700 eur mesačne na 4,023 eura za hodinu.

Ak by nedošlo k dohode medzi Konfederáciou odborových zväzov a zamestnávateľmi, výška minimálnej mzdy by sa stanovila na 691 eur podľa vzorca v zákone.

"V prvom rade sme sa dokázali dohodnúť bez akýchkoľvek politických vplyvov. V najbližšom období vidím ako dôležité otvárať koncept dôstojnosti v rámci diskusií o minimálnej mzde a začať seriózne hovoriť o takzvanej dôstojnej minimálnej mzde," uviedla Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov.

Kúpyschopnosť je jedna z najnižších

Slovenská minimálna mzda je nielen jedna z najnižších v EÚ, ale aj jej kúpyschopnosť je jedna z najnižších, upozornil Košč na základe analýzy minimálnych miezd v EÚ, ktorú vydal nemecký inštitút ekonomického a sociálneho výskumu WSI Nadácie Hansa Böcklera.

Minimálna mzda SR je piata najnižšia spomedzi porovnávaných krajín EÚ, spresnil analytik podľa porovnania nominálnej hodinovej minimálnej mzdy. Z hľadiska výkonu ekonomiky a pridanej hodnoty SR predbiehajú aj krajiny, ktoré sú na tom horšie než Slovensko.

Dobehli nás Severné Macedónsko a Srbsko

Avšak na základe výšky hodinovej minimálnej mzdy, upravenej cez paritu kúpnej sily (PPS), čiže pri zohľadnení kúpyschopnosti v jednotlivých krajinách sa výška minimálnej mzdy (4,25 eura) prepadla ešte viac a tohto roku je druhá najhoršia, pred Bulharskom (4,12 eura), upozornil odborár.

Slovensko v hodinovej minimálnej mzde v parite kúpnej sily spomedzi krajín mimo EÚ dobehlo aj Severné Macedónsko (4,74 eura) a Srbsko (4,21 eura).

"Verejná diskusia o mzdách je tu zásadne zlá," zhodnotil Košč.

Uviedol, že v posledných rokoch je výpočet parity kúpnej sily pre Slovensko spochybňovaný z dôvodu zmeny vo výpočte.

Analytik dodal, že aj keby sa zobrali do úvahy výpočty Inštitútu finančnej politiky, o akú veľkú odchýlku by mohlo ísť, tak sa dá predpokladať, že prepad Slovenska v rebríčku by nastal aj tak a namiesto druhého miesta by SR bola na tretej až štvrtej priečke.

Z analýzy inštitútu Nadácie Hansa Böcklera vyplýva podľa Košča aj fakt, že hoci pri raste minimálnej mzdy na Slovensku zneli výstrahy, že podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde narastie na rekordné a neudržateľné hodnoty, tak ani v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde, ani v podiele minimálnej mzdy na mediáne SR nevyčnieva.

Štúdia sa venuje aj rastu reálnych miezd v EÚ. Slovensko je v prvej trojici krajín, kde došlo k poklesu reálnych miezd. Na Slovensku klesli o 3,4 percenta, v Česku o 6,2 percenta a v Estónsku o 6,7 percenta, uzavrel Košč. (TASR)