Oblasť na hraniciach Ekvádoru a Peru zasiahlo silné zemetrasenie

Tamojšia vláda túto myšlienku zavrhla, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Hegseth vyhlásil, že „na základe pozvania“ by Spojené štáty mohli „oživiť“ americké vojenské základne alebo námorné letecké stanice v krajine a rozmiestniť svoje jednotky v blízkosti Panamského prieplavu. Americký minister obrany tiež hovoril o možnosti „spoločných cvičení“ medzi obomi krajinami.

Panamský minister bezpečnosti Frank Abrego v reakcii na Hegsethove vyhlásenia uviedol, že jeho krajina odmietne akékoľvek snahy o obnovenie prítomnosti amerických ozbrojených síl. „Panama prostredníctvom prezidenta (Josého Raula) Mulina jasne povedala, že nemôžeme akceptovať vojenské základe alebo miesta obranných jednotiek,“ povedal Abrego. Podľa AFP by s týmto návrhom nesúhlasila ani verejnosť, pre ktorú je vlastníctvo prieplavu zdrojom národnej pýchy.

Hegsethova návšteva je prvou oficiálnou návštevou amerického ministra obrany v Paname za posledné desaťročia. Počas nej sa stretol s prezidentom Mulinom a bol na prehliadke Panamského prieplavu. Obe krajiny sa dohodli na zintenzívnení koordinácie v oblasti bezpečnosti.

Prezident USA Donald Trump od svojho opätovného nástupu do funkcie opakovane tvrdil, že Panama prevádzku prieplavu prenechala Číne a americkým lodiam prechádzajúcim cez prieplav účtovala vysoké poplatky. Panamská vláda tieto obvinenia dôrazne odmieta a upozorňuje, že prieplav spravuje spoločnosť nezávislá od vlády.

Americký prezident tiež odmietol vylúčiť možnosť použitia vojenskej sily na získanie kontroly nad prieplavom, ktorý Washington pred viac ako storočím vybudoval a dlhodobo spravoval. Panama ho spravuje od roku 1999.

Podľa agentúry Reuters prejde cez Panamský prieplav ročne viac ako 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote približne 270 miliárd dolárov. (TASR)

Podľa Trumpa by na čele takéhoto prípadného útoku stál Izrael, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

„Ak si to bude vyžadovať vojenské nasadenie, pristúpime k vojenskému nasadeniu,“ povedal Trump. „Izrael sa na tom, samozrejme, bude veľmi podieľať. Bude v tom mať vedúcu úlohu,“ dodal.

Spojené štáty sú čoraz viac znepokojené z jadrového programu Teheránu a obávajú sa, že sa mu podarí vyvinúť jadrovú zbraň. Cez víkend sa americkí a iránski predstavitelia stretnú na rokovaniach v Ománe, kde budú o tejto téme diskutovať.

Irán popiera, že by jeho cieľom bola výroba jadrových zbraní a americké spravodajské služby tieto snahy nepotvrdili. Tvrdia však, že pokiaľ by sa Irán rozhodol zbrane vyrobiť, dokázal by to urobiť rýchlo.

Šéf Bieleho domu pred rokovaniami vyjadril nádej na diplomatické riešenie konfliktu, ale opakovane upozorňoval na možné použitie sily, ak rozhovory zlyhajú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že „vojenské riešenie“ by sa stalo „nevyhnutným“, pokiaľ by sa rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Washingtonom a Teheránom naťahovali.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji. (TASR)

„Kroky, ktoré podnikáme smerom na Belgorod, slúžia na to, aby sme Rusom zabránili v nových útokoch smerom na Charkovskú alebo Sumskú (oblasť),“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu v Kyjeve.

Ukrajinská hlava štátu tiež uviedla, že krajina má záujem kúpiť „veľký balík“ amerických zbraní. 

„Chceme to urobiť a sme pripravení,“ povedal prezident. „Boli sme schopní nájsť 30 či 50 miliárd (dolárov)“ na nákup, upresnil.