Orbán hovoril s Michelom: Maďarsko presadzuje okamžité prímerie na Ukrajine

Severokórejské straty predstavujú celkovo 4700 vojakov, z toho bolo 2000 zranených prepravených späť do vlasti. Pchjongjang vyslal do bojov v ruskej Kurskej oblasti spolu v dvoch vlnách 18-tisíc vojakov, uviedol poslanec na základe informácií tajných služieb.

Varoval, že ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty nebudú pokračovať v úsilí sprostredkovať dohodu.

„Momentálne sme v bode, keď musia obe strany predložiť konkrétne návrhy, ako tento konflikt ukončiť,“ citovala Rubia hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. „Ak nedôjde k pokroku, ustúpime z úlohy sprostredkovateľov v tomto procese,“ pokračovala hovorkyňa.

Bruceová povedala, že o tom, ako budú USA ďalej postupovať rozhodne americký prezident Donald Trump, ktorý sa od návratu do Bieleho domu usiluje dosiahnuť dohodu o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

Spojené štáty podľa Bruceovej chcú „úplné, trvalé prímerie a ukončenie konfliktu“ a nie „trojdňový moment, aby mohli oslavovať niečo iné“.

Hovorkyňa tým narážala na pondelňajší návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na trojdňové prímerie pri príležitosti Dňa víťazstva 9. mája. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Putinov návrh uviedol, že je potrené vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Rubio už pred dvoma týždňami varoval, že Spojené štáty sa prestanú snažiť sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť.

Pred takýmto scenárom varoval aj americký viceprezident J.D. Vance, ktorý minulú stredu vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia uzavrieť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o dosiahnutie prímeria. (TASR)

Dnipro je podľa AFP od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým terčom útokov.

Starosta Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusko podniklo 16 útokov na mesto pričom zranených je 39 osôb.

Útoky v noci podnikla aj Ukrajina. Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn na platforme Telegram oznámil, že pri dronovom útoku v meste Ryľsk utrpeli zranenia traja ľudia. Dve osoby previezli do nemocnice, píše AFP.

Rusko sa - zatiaľ neúspešne - snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej.

Miestna vojenská správa ohlásila v utorok „nútenú evakuáciu frontových území v Synelnykovskom rajóne“. Týka sa konkrétne troch dedín patriacich pod samosprávu obce Novopavlivka a štyroch ďalších, patriacich zase pod správu obce Mežova.

V Novopavlivke, ktorá sa momentálne nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie, žilo pred vojnou zhruba 3500 ľudí. Teraz má približne 100 obyvateľov vrátane dvoch detí.

„Momentálne sa v Dnepropetrovskej oblasti nenachádzajú žiadne ruské okupačné sily,“ uviedol na platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Mykola Lukašuk a dodal, že oblasť bráni ukrajinská armáda.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v nedeľu informoval, že pri ruskom dronovom útoku prišla v obci Novopavlivka o život jedna osoba. 

Uplynulý piatok zase regionálna vláda nariadila evakuáciu rodín s deťmi z dedín východne od obce Mežova, ktoré sú tiež vzdialené menej než desať kilometrov od súčasnej frontovej línie. (TASR)

Podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka drony spôsobili niekoľko požiarov. Rusko v oblasti zaútočilo už v utorok nad ránom, keď zomrelo dieťa a zranení boli štyria ľudia.

"Masívny útok bezpilotných lietadiel na Dnipre. V meste je niekoľko požiarov. Poškodené boli súkromné domy. V súčasnosti vieme o jednom mŕtvom, "napísal Lysak, podľa ktorého drony zaútočili okolo 22. hodiny miestneho času (21. 30 SELČ).

V utorok nad ránom v obci Hubynycha na severe Dnepropetrovskej oblasti zahynulo po ruskom útoku 12-ročné dievča, ktorého telo záchranári vyslobodili z trosiek rodinného domu. Šesťročné dievča a dvaja dospelí utrpeli zranenia. (ČTK)

Medzi zadržanými je generálny riaditeľ obranného závodu v Dnepropetrovskej oblasti a jeho zástupca. 

Ukrajinským ozbrojeným silám dodali podľa SBU muníciu, ktorá sa „ukázala byť nevhodná na bojové použitie“. Do väzby boli okrem nich vzatí aj dvaja predstavitelia ministerstva obrany. V prípade, že sa preukáže ich vina, im hrozí až 15-ročné väzenie.

Ukrajina už dlhšie bojuje s korupciou v armáde i na ministerstve obrany. V septembri 2023 bol z funkcie ministra obrany odvolaný Olexij Reznikov a viacerí jeho námestníci, a to práve po sérií korupčných škandálov.

Podľa správy ukrajinskej súkromnej televízie 1+1 z konca roka 2024 bolo z frontovej línie stiahnutých - na preskúmanie - prinajmenšom 100.000 kusov 120-milimetrovej munície.

Vojaci v súvislosti s tým vyjadrovali obavy z defektných nábojov, ktoré podľa ich slov nevybuchovali či zostávali zaseknuté v mínometoch alebo nedokázali trafiť cieľ.

Správa predkladala tvrdenie, že poruchy spôsobili nekvalitné materiály použité pri výrobe, pričom predstavitelia rezortu obrany zodpovední za kontrolu kvality munície pred touto skutočnosťou zatvárali oči. (TASR)

Uviedol to ruský minister zahraničia Lavrov na zasadnutí šéfov diplomacií zoskupenia BRICS v Brazílii.

Lavrov na tlačovej konferencii doplnil, že prímerie na 30 dní, ktoré navrhujú USA a Ukrajina, by mohol „kyjevský režim“ využiť na posilnenie svojich vojenských kapacít.

Podľa Lavrova Rusko taktiež nevidí možnosť, ako by sa dodržiavanie takéhoto 30-dňového prímeria „poctivo monitorovalo“.

Lavrov pripomenul, že v Kyjeve „pred mesiacom povedali, že neprijmú žiadne prímerie, ale teraz na pozadí toho, čo sa deje na fronte, ukrajinský režim ustupuje a požaduje prímerie bez predbežných podmienok“.

Putin v pondelok oznámil, že ruské jednotky od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája zastavia všetky vojenské akcie. Stane sa tak na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to navrhol okamžité prímerie na „najmenej 30 dní“.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg v utorok označil Putinov návrh na trojdňové prímerie za „absurdný“. (TASR)

Oznámila to v utorok lotyšská prokuratúra.

Lotyša, ktorého meno nezverejnili, zadržali vlani v októbri po tom, ako sa pokúsil nelegálne prejsť cez hranice z Ruska nazad do Lotyšska. Do ruskej armády vstúpil podľa informácií lotyšských médií v roku 2023. Slúžil najskôr v meste Čeľabinsk v strednej časti Ruska, kde nastúpil do delostreleckej jednotky 80. tankového pluku krajiny. V októbri 2024 ho vyslali na Ukrajinu.

Lotyšská prokuratúra neuviedla, čo muža viedlo k vstupu do ruskej armády ani to, prečo sa neskôr pokúsil vrátiť do Lotyšska nelegálnym prekročením hraníc.

Súd v metropole Riga ho uznal za vinného z troch samostatných trestných činov: vstupu do ruskej armády, účasti na bojoch a nelegálneho prekročenia hraníc. Uložil mu šesťročné väzenie a ďalšie dva roky súdneho dohľadu. Prokuratúra informovala, že muž priznal svoju vinu a vyjadril ľútosť, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť.

Na strane ukrajinských síl bojuje proti Rusku aj nezverejnený počet lotyšských dobrovoľníkov. Tí - podobne ako v susedných pobaltských krajinách Estónsku a Litve - nie sú po návrate do vlasti trestne stíhaní, približuje AFP. (TASR)