Prigožin zjemnil rétoriku na adresu ruského ministerstva obrany

Na sieti X o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

O konaní stretnutia už skôr v pondelok informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje, ktoré si neželali byť menované.

Stretnutia sa podľa agentúry za americkú stranu zúčastní minister zahraničia Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorí budú rokovať s ministrami zahraničia a poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny.

Zelenskyj účasť ukrajinských zástupcov potvrdil po telefonáte s britským premiérom Keirom Starmerom, avšak nespomenul, kto bude súčasťou delegácie.

"Ukrajina, Británia, Francúzsko a USA - sme pripravení postupovať čo najkonštruktívnejšie, rovnako ako sme robili predtým, aby sme dosiahli bezpodmienečné prímerie, po ktorom bude nasledovať nastolenie skutočného a trvalého mieru," uviedol Zelenskyj.

Podľa agentúry Bloomberg má londýnska schôdzka nadväzovať na štvrtkové rokovanie v Paríži, kde Spojené štáty s Ukrajinou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom zdieľali svoje návrhy týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine.

Spojené štáty sú podľa Bloombergu v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Rusko a uznať ruskú kontrolu nad Ruskom okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Americký návrh by viedol k zmrazeniu frontovej línie, pričom by si Rusko ponechalo faktickú kontrolu nad väčšinou okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny, píše Bloomberg.

Ukrajina by sa tiež mala vzdať nádeje na vstup do NATO, avšak dohoda by mala zahŕňať bezpečnostné záruky pre Kyjev, dodáva agentúra. (ČTK)

Naznačuje to podľa nich, že agresívne expanzívne nálady sa v ruskej spoločnosti len viac upevnia. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hodnotenie britského obranného spravodajstva.

Briti uvádzajú, že od roku 2022 sa ruský vzdelávací systém viac spolitizoval, ideologizoval a militarizoval, čo odráža širšie ciele ruského vedenia.

Ako príklad sa v správe uvádza vyšetrovanie neštátneho ruského média Verstka, ktoré zistilo, že vzdelávacie materiály čoraz častejšie obsahujú obsah na podporu takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, čo je termín, ktorý Rusi používajú na označenie svojej agresívnej vojny na Ukrajine.

„Ruský štát sa s vysokou pravdepodobnosťou snaží využiť vzdelávací systém na rozvoj militarizovanejšej, nacionalistickej spoločnosti. Stratégia pre mládež do roku 2024 hovorila o dôležitosti 'zvyšovania prestíže vojenskej služby a poskytovania podpory mladému vojenskému personálu a jeho rodinám',“ tvrdia Briti.

Zámerom Moskvy je takmer určite zakoreniť v ruskej spoločnosti hlbšiu podporu ruskej vojny proti Ukrajine, ako aj väčšiu ochotu medzi mladými zapojiť sa do armády, ktorá utrpela značné straty. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kremeľ používa proti Fínsku a bývalým sovietskym republikám podobnú taktiku, akú použil proti Ukrajine, čím pripravuje informačnú pôdu pre prípadnú budúcu agresiu zo strany Ruska, píšu analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ako vysvetlili analytici ISW, Kremeľ naďalej prehodnocuje naratívy, ktoré ruskí predstavitelia opakovane použili na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu. Ruské úrady sa snažia z dlhodobého hľadiska ďalej militarizovať ruskú spoločnosť, pravdepodobne v rámci prípravy na možný budúci dlhotrvajúci konflikt s NATO.

Správa ISW cituje rozhovor s ruským štátnym novinárom Pavlom Zarubinom. V nedeľu 20. apríla požiadal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa vyjadril k odporúčaniu vedenia EÚ európskym lídrom a predstaviteľom, aby sa 9. mája zdržali účasti na prehliadke v Moskve.

V reakcii na to sa Lavrov rozhodol obviniť EÚ z podnecovania „neonacistickej ideológie“ v Európe a vyhlásil, že Rusko „urobí všetko pre to, aby nacizmus raz a navždy zničilo“.

Analytici tvrdia, že Lavrovove vyhlásenia sú súčasťou dlhodobých pokusov Kremľa odvolávať sa na podiel bývalého Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacistickým Nemeckom a širších mýtov o takzvanej „veľkej vlasteneckej vojne“, ako sa v Rusku nazýva druhá svetová vojna, a zároveň hanobiť Európu a NATO. (SITA)

Spojené štáty podľa denníka čakajú na odpoveď Ukrajiny v súvislosti s mierovým plánom amerického prezidenta.

„Ukrajina je pod tlakom, aby tento týždeň reagovala na sériu ďalekosiahlych nápadov Trumpovej administratívy, ako ukončiť vojnu na Ukrajine,“ uvádza spomenutý zdroj s tým, že medzi ústupky Rusku má patriť americké uznanie ruskej anexie Krymu z roku 2014 a odmietnutie vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Ďalší nápad z USA podľa západných predstaviteľov zahŕňa vyhlásenie územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne za neutrálne územie, ktoré by mohlo byť pod kontrolou USA.

Wall Street Journal tvrdí, že tieto nápady boli uvedené v dôvernom dokumente, ktorý vo štvrtok 17. apríla predložili vysokopostavení členovia Trumpovej administratívy ukrajinským predstaviteľom v Paríži.

„USA teraz čakajú na odpoveď Kyjeva, ktorá by mala prísť na stretnutie amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov v Londýne koncom tohto týždňa. A potom, ak nastane priblíženie amerických, európskych a ukrajinských pozícií, návrhy by mohli predložiť Moskve,“ skonštatoval zdroj.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok povedal, že Washington by po stretnutí s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži mohol čoskoro ukončiť snahy o dosiahnutie prímeria na Ukrajine, ak usúdi, že mier nie je „realizovateľný“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ďalších okolo 47 dronových imitácií, ktorých účelom je preťažiť protivzdušnú obranu, nedosiahlo svoje ciele a zmizlo z radarov, dodáva ukrajinské letectvo.

Rusko v noci podniklo rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu, pričom výbuchy sa ozývali v Mykolajive, Chersone či Čerkasách.

Povaha ukrajinských akcií bude podľa jeho slov naďalej zrkadlová: na prímerie Ukrajinci odpovedia pokojom zbraní a na ruské útoky budú reagovať vlastnými údermi.

Krátkodobé prímerie, ktoré na Veľkú noc vyhlásil ruský prezident Putin, vypršalo o polnoci moskovského času (v nedeľu 23:00 SELČ). Obe strany sa už skôr obviňovali z jeho porušovania.

"Celkový počet porušení ruského sľubu pokoja zbraní ruskou armádou počas tohto dňa je 2935. Najväčší počet ostreľovaní a útočných akcií je na pokrovskom smere," uviedol Zelenskyj na sieti X s tým, že čerpá z hlásenia hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského k nedeľnej polnoci ukrajinského času (23:00 SELČ).

Ruská armáda podľa Zelenského podnikla na fronte 96 útočných operácií, 1882-krát ostreľovala ukrajinské pozície a použila vyše 950 dronov.

Moskva nereagovala na návrh úplného prímeria počas 30 dní po Veľkej noci, ani na návrh aspoň čiastočne zachovať pokoj zbraní vo vzduchu a zdržať sa raketových a dronových útokov na civilnú infraštruktúru, dodal Zelenskyj, ktorý avizoval pokračovanie symetrickej ukrajinskej reakcie na ruské útoky.

K nedeľňajšej ôsmej hodine večerného kyjevského času ukrajinský prezident informoval o viac ako 2000 prípadoch, keď Rusko porušilo prímerie. Zároveň ale na X uviedol, že do času hlásenia nebol v tento deň na Ukrajine vyhlásený žiadny letecký poplach.

Zelenskyj tiež v nedeľu navrhol na 30 dní prerušiť útoky na civilnú infraštruktúru raketami a dronmi s dlhým doletom. V reakcii na Ruskom proklamované veľkonočné prímerie už v sobotu navrhol, aby trvalo aj po 20. apríli, ak sa naozaj ujme. Moskva na to nereagovala.

Moskva v nedeľu naopak tvrdila, že jej vojská veľkonočné prímerie prísne dodržiavajú a že je to Ukrajina, ktorá ho svojimi bojovými akciami porušuje. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu podľa štátnej agentúry TASS uviedol, že Putin nevydal nariadenie o predĺžení ním vyhláseného veľkonočného prímeria vo vojne na Ukrajine.

Informácie od oboch bojujúcich krajín nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Predstavitelia Washingtonu vrátane prezidenta Donalda Trumpa v posledných dňoch naznačili, že USA zastavia mierové rozhovory, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody. (ČTK)

Informujú o tom portál Ukrajinská pravda a server RBK-Ukrajina, ktorý sa odvoláva na ukrajinské letectvo.

Sirény sa v niektorých ukrajinských regiónoch podľa agentúry Reuters rozozvučali krátko po polnoci miestneho času, keď sa skončilo krátke veľkonočné prímerie. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vojnu pred viac ako tromi rokmi rozpútal, v sobotu oznámil, že Moskva zastaví všetky bojové akcie od sobotňajších 18:00 moskovského času (17:00 SELČ) do polnoci z nedele na pondelok (nedeľa 23:00 SELČ), celkovo teda na 30 hodín.

Rusi po ukončení pokoja zbraní vypustili útočné drony na Ukrajinu súčasne z viacerých strán, napísal web RBK-Ukrajina. Ukrajinské vzdušné sily v noci vydali na telegrame varovania pred hrozbou ruských útokov bezpilotnými lietadlami, leteckými bombami či strelami.

Počas nočného náletu ruských bezpilotných lietadiel bol z viacerých ukrajinských regiónov hlásený prelet dronov a paľba protivzdušnej obrany, napísala stanica BBC na ruskojazyčnom webe. Protivzdušná obrana podľa nej zasahovala tiež v Kyjevskej oblasti.

Kyjevská vojenská správa v príspevku na sociálnej sieti pred piatou hodinou ráno miestneho času vyzvala obyvateľov, aby sa „okamžite odobrali do úkrytov a zostali tam až do skončenia poplachu“.

Výbuchy otriasli mestom Mykolajiv na juhu Ukrajiny, oznámil starosta Olexandr Sienkevyč na telegrame. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim podľa AFP zasa uviedol, že „nepriateľ zaútočil na mesto raketami, typ sa určuje“. Nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam na životoch.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že ruská armáda podnikla v oblasti dronové útoky. Dodal, že bol zničený dom a požiar zachvátil potravinársky podnik v Pavlohrade. Zranenia neboli hlásené.

Letecký poplach v noci vyhlásili tiež úrady v ruskej Voronežskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, poznamenala Reuters s odvolaním sa na miestne úrady. (ČTK, TASR)