Dvojnásobná vražda v Bratislave poukázala na nenávistné nastavenie voči LGBTI+ ľuďom, hodnotí Amnesty
Amnesty International vo svojej výročnej správe upozorňuje, že po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave nedošlo k prijatiu žiadnych opatrení, ktoré by LGBTI+ ľuďom zaručovali dodržiavanie ľudských práv.
„Atmosféra nenávisti spolu s legislatívou a praxou, ktorá nielenže nechráni ľudské práva LGBTI+ ľudí, ale ich potláča, vytvára pre LGBTI+ ľudí situáciu, v ktorej sa nemôžu cítiť bezpečne a slobodne,“ píše AI vo svojej výročnej správe reflektujúcej stav ľudských práv v roku 2022.

„Sme svedkami prejavov ešte intenzívnejšej nenávisti zo strany niektorých politikov a političiek," dodala organizácia a s tým, že taktiež nebola prijatá žiadna legislatíva, ktorá by viedla k legalizácii partnerských zväzkov osôb rovnakého pohlavia.
Obmedzovanie reprodukčných práv
Pretrvávala aj povinnosť nútenej sterilizácie pre transrodové osoby prechádzajúce úradnou zmenou rodu.
Aj v roku 2022 sa na Slovensku objavovali pokusy o obmedzenie reprodukčných práv žien, uvádza AI v správe. Na jar roku 2022 bol do národnej rady predložený 20. legislatívny návrh, ktorý sa usiloval o obmedzenie prístupu k bezpečným a legálnym interrupciám.

Amnesty poukazuje aj na to, že hoci sa vláda ospravedlnila za nelegálne sterilizácie rómskych žien v tokoch 1966 až 2004, dosiaľ nebol prijatý žiadny mechanizmus kompenzácií pre ne. Slovensko tiež v minulom roku nepristúpilo k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, a tiež neprijalo ani definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu.
Problémy migrácie
Od začiatku konfliktu na Ukrajine Slovensko poskytlo bezprostrednú starostlivosť pre viac ako milión Ukrajincov a Ukrajiniek, pričom vyše 100-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko na Slovensku. Amnesty poukazuje na kontrast medzi pozitívnym postojom úradov i obyvateľstva na Slovensku voči ukrajinským utečencom a nepriateľskými postojmi a migračnými politikami voči ľuďom na úteku z iných krajín.

„Bezprostredne po začiatku invázie upozornilo viacero ľudskoprávnych organizácií, ako aj Kancelária verejného ochrancu práv na nedostatočnú ochranu práv príslušníkov ohrozených skupín prichádzajúcich z Ukrajiny, najmä ľudí z tretích krajín, maloletých bez sprievodu, Rómov a Rómok a transrodových ľudí. Išlo najmä o nedostatočné ochranné mechanizmy, ako aj o prípady nenávistných prejavov a vyjadrení zo strany príslušníkov ozbrojených zložiek na oboch stranách ukrajinsko-slovenskej hranice," uvádza správa.
Správa poukázala aj na to, že post verejného ochrancu práv bol neobsadený deväť mesiacov. Mandát Márie Patakyovej uplynul v marci, no nový ombudsman Róbert Dobrovodský bol menovaný až 1. decembra, keďže parlament včas nezvolil Patakyovej nástupcu. Za tento čas sa ombudsmanovi nahromadili stovky podnetov. (SITA)
Ďalšie príspevky na tému: Streľba v Bratislave
Vodič pod vplyvom alkoholu zapríčinil v Bratislave dopravnú nehodu, pri ktorej sa zranilo sedem ľudí.
(TASR)Muž kontaminoval vodu v bratislavskej fontáne, spôsobil škodu vo výške tritisíc eur. Polícia žiada verejnosť o pomoc.
(TASR)Zvieratá v bratislavskej zoo sa ochladzujú rôznymi spôsobmi. Chovatelia ich sprchujú a nosia zmrazené pochúťky.
(TASR)Stovky ľudí zapaľovali pred Teplárňou sviečky, nosili kvety, spomínali na obete útoku. Pozrite si zostrih zo včerajšej spomienkovej udalosti na Juraja a Matúša.
V bratislavských kluboch, kde organizujú akcie pre LGBTI+ komunitu, po streľbe pred Teplárňou pribudli bezpečnostné kamery, v niektorých prípadoch návštevníkom prezrú aj tašky. Zvýšené nároky na bezpečnosť si uvedomuje aj mesto.
(SME)Minister spravodlivosti Karas tri mesiace po Zámockej vstal od okrúhleho stola a predstavil návrh. Ani náhodou nereaguje na iniciatívu Ide nám o život, ktorá si pýta partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Píše Zuzana Kepplová. (SME)
Vražda na Zámockej ulici v Bratislave priniesla nárast podpory pre zavedenie registrovaných partnerstiev. Polovica ľudí si myslí, že k útoku došlo pre netolerantnú atmosféru na Slovensku, vyplýva z prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Čítaj ďalej
Dávajú si pozor na anonymitu, ale nových členov si preverujú inak. Chcú napríklad vidieť farbu ich pokožky či DNA test, ktorý potvrdzuje ich rasu, opisuje fungovanie extrémistických fór Daniel Milo, riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra. (SME)