Prezidentka Taiwanu narazila počas návštevy USA na podporovateľov Číny

Väčšinu z 34 obetí a vyše stovky zranených po nedeľnom ruskom útoku tvoria civilisti, ktorí sa vracali z kostola alebo zdravotníci, ktorí im prišli na pomoc.

A to všetko len pár dní po tom, čo sa v Kremli konali ďalšie mierové rokovania so Spojenými štátmi.

Čo sa na Ukrajine aktuálne deje, ako vyzerajú mierové rokovania, o čo ide Rusku a dočkáme sa Veľkej noci bez bojov?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytičkou think tanku Európska rada pre medzinárodné vzťahy a bývalou poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej v oblasti zahraničnej politiky Janou Kobzovou.

Tlačová konferencia s vojnovými zajatcami sa konala po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo zaťahovania Pekingu do ruskej invázie.

Podľa jeho informácií bojuje na frontovej línii na Ukrajine niekoľko stoviek čínskych občanov. Kremeľ tvrdenia poprel a Peking varoval bojujúce strany pred "nezodpovednými výrokmi".

Číňania oblečení v maskáčoch boli v putách dopravení do tlačového strediska v Kyjeve, kde sedeli obklopení ozbrojenými ukrajinskými vojakmi. Z ich prejavu nebolo možné určiť, či sa vyjadrujú z vlastnej vôle, uviedla AFP.

V prejave v čínštine uviedli, že boli zajatí pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. K ruskej armáde sa podľa svojich slov pridali po tom, ako na internete zareagovali na príslušné inzeráty.

"Dúfam, že ma Čína vymení s Ruskom a Ukrajinou a dopraví ma späť do Číny," povedal jeden z mužov, 26-ročný Čang Žen-po.

Druhý, 33-ročný Wang Kuang-ťün, povedal: "Chcem povedať svojim spoluobčanom, ktorí chcú do vojny na Ukrajine: Do tejto vojny nechoďte."

Tento vojak tiež obvinil Rusko, že klame o svojej vojenskej sile a slabosti Ukrajiny. "Keď sa naozaj zapojíte do vojny, keď príde moment bojov, zistíte, že všetko je lož," dodal.

Rusko umožňuje cudzincom narukovať do svojej armády, rovnako ako Ukrajina. Čína sa v ruskej vojne proti Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a hovorí, že neposiela smrtiacu pomoc ani jednej strane, ale zároveň je blízkym partnerom Moskvy. (ČTK)

Rekordné teploty zaznamenali na takmer polovici kontinentu a s rozsiahlymi záplavami najmä v jeho západnej časti.

Skupina naň odpovie po sérii vnútorných konzultácií, no podľa televízie Al-Qahera News dokument obsahuje najmenej dva prvky, ktoré Hamas označil za „červené čiary“. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, DPA a Reuters.

Izraelský návrh zahŕňa „prepustenie polovice rukojemníkov v prvom týždni od uzavretia dohody, predĺženie prímeria najmenej o 45 dní a umožnenie prísunu humanitárnej pomoci“ do Pásma Gazy. V rámci udržania trvalého mieru však Izrael požaduje úplne odzbrojenie hnutia Hamas a všetkých palestínskych ozbrojených skupín.

Hamas oznámil, že návrh prímeria posúdi a svoju odpoveď naň oznámi „čo najskôr“. Militantná skupina taktiež zopakovala svoju hlavnú požiadavku, že dohoda o prímerí musí ukončiť vojnu v Pásme Gazy a zabezpečiť úplné stiahnutie izraelských jednotiek z oblasti.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Sámí abú Zuhrí uviedol, že najnovší návrh hlavnú požiadavku hnutia nespĺňa a vyjadril taktiež svoj nesúhlas s nárokmi Tel Avivu na odzbrojenie. „Odovzdanie zbraní je milión červených čiar a nie je ani predmetom úvah, nieto diskusie,“ dodal.

Podľa šefa egyptskej štátnej informačnej služby si „Hamas veľmi dobre uvedomuje hodnotu času“ a verí preto, že jeho „reakcia na izraelský návrh bude rýchla“. Izrael a Hamas v súčasnosti rokujú v egyptskej Káhire o prímerí v Pásme Gazy v rámci nepriamych rozhovorov po tom, ako zlyhali snahy o predĺženie dočasného prímeria. Rokovania sprostredkúvajú Egypt, Katar a Spojené štáty.

Izrael obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy v marci po tom, čo sa strany v januári dohodli na prímerí. Vojnu v Gaze vyvolal útok palestínskych militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov do pobrežnej enklávy.

Izraelská odvetná reakcia, zahŕňajúca bombardovanie a pozemné operácie, zrovnala so zemou veľkú časť Pásma Gazy, vyhnala z domovov približne 90 percent tamojšieho obyvateľstva a spôsobila humanitárnu krízu a smrť viac než 50.900 Palestínčanov. (TASR)