Kremeľ sa pokúšal zasiahnuť do nemeckej politiky a vytvoriť proruskú koalíciu
Kremeľ sa v Nemecku usiloval o vytvorenie koalície, ktorá by sa postavila proti ďalšej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom, napísal denník The Washington Post, ktorý čerpal z dokumentov, ktoré mu poskytla jedna z európskych rozviedok.
Dokumenty opisujú stretnutia, na ktorých predstavitelia Kremľa nabádali ruských politických stratégov, aby sa zamerali na Nemecko v snahe vyvolať v Európe odpor proti ďalšej podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii.
Protivojnová rétorika údajne zaznievala na februárovej demonštrácii v Berlíne, na ktorú dorazilo asi 13-tisíc ľudí, pripomína americký denník.
Pravica podržala ľavicu
Protest viedla Sahra Wagenknechtová, členka krajne ľavicovej parlamentnej strany Ľavica. Wagenknechtová vyhlasovala, že nemecké tanky, ktoré Berlín prisľúbil Ukrajine budú čoskoro použité na to, aby sa z nich strieľalo na "ruské ženy a mužov".
"Nechceme hlbšie zavlečenie Nemecka do tejto vojny," zaznelo od nej na demonštrácii, na ktorej vyzývala na vytvorenie nového mierového hnutia.
Čo sa stalo v Andrijivke (píše Petra Procházková) Čítajte Odsudzovala boje na Ukrajine, ale o skutočnosti, že vojnu pred rokom rozpútalo Rusko, sa nezmienila. Medzi tými, ktorí jej na demonštrácii tlieskali, boli aj desiatky členov krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Na obálke nemeckého časopisu Compact, ktorý dáva priestor krajne pravicovým názorom, sa potom objavil výrok, že práve Wagenknechtová by bola "najlepšou kancelárkou a kandidátkou pre ľavicu aj pravicu".
Podpora extrémistov
Doklady o komunikácii ruských stratégov so spojencami v Nemecku v dokumentoch, ktoré mal The Washington Post možnosť analyzovať, nie sú.
Denník ale prostredníctvom rozhovorov zistil, že najmenej jedna osoba blízka Wagenknechtovej a niektorí členovia AfD boli v kontakte s ruskými oficiálnymi predstaviteľmi v čase, keď Kremeľ rozvíjal svoj plán na ovplyvňovanie spoločenskej atmosféry v Nemecku.
Rodina mu umierala za Stalina, dvakrát ho otrávili. Putinov oponent strávi štvrť storočia vo väzení Čítajte Z analyzovaných dokumentov vyplýva, že sa Kremeľ snažil o priame zapojenie do nemeckej politiky tak, že sa pokúsil o vytvorenie novej koalície krajnej ľavice s priaznivcami Wagenknechtovej a krajne pravicovou stranou AfD.
Okrem toho mal v úmysle podporiť extrémistov z oboch strán politického spektra v odpore proti nemeckej vláde kancelára Olafa Scholza.
Skrytý front
Jedným z cieľov Kremľa bolo podľa dokumentu z 9. septembra dosiahnuť, aby sa podpora AfD zdvihla z 13 percent, ktoré jej vtedy dávali prieskumy.
AfD sa mala stať stranou "nemeckej jednoty" a raziť pozíciu, že sankcie uvalené na Rusko odporujú nemeckým záujmom.
Snaha vyvolať v Nemecku takzvané protivojnové nálady sú jedným zo skrytých frontov ruskej vojny na Ukrajine, píše The Washington Post.
Americká diplomatka: Nezačíname novú studenú vojnu. Mier môže nastať zajtra Čítajte Na tomto fronte sa Kremeľ snaží podrývať jednotu Západu a nechať konflikt na Ukrajine zamrznúť za podmienok, ktoré si sám zvolí. Využívanie protivojnových demonštrácií na rozdelenie Západu je podľa denníka kremeľskou taktikou už od čias Sovietskeho zväzu.
Jeden z účastníkov februárovej demonštrácie a editor časopisu Compact, šesťdesiatšesťročný Jürgen Elsässer, už v 80. rokoch viedol protest proti rozmiestneniu amerických rakiet Pershing v západnom Nemecku. Jeho magazín teraz nemeckí predstavitelia označujú za prokremeľské médium.
"Tieto taktiky poznáme z čias studenej vojny, keď sa Sovieti snažili ovplyvniť protivojnové hnutia a manipulovať ich," povedal pre americký denník Zástupca nemeckých bezpečnostných zložiek, ktorý si želal zostať v anonymite. (ČTK)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Dlhodobo odstavené autá v Prahe, ku ktorým sa po odtiahnutí z ulíc nikto nehlási, poputujú na Ukrajinu. Čítaj ďalej
Bývalého šéfa ruskej diplomacie Andreja Kozyreva označili v Rusku za takzvaného zahraničného agenta. Čítaj ďalej
Rusko zhromaždilo v Kurskej oblasti veľké sily. Na veľký postup za hranice to však zrejme stačiť nebude.
(SME)Najmenej 51 Číňanov podpísalo zmluvu s ruskou armádou cez moskovské náborové centrum v období od júna 2023 do mája 2024. Čítaj ďalej
Ruský prezident Putin diskutoval o Ukrajine s americkým vyslancom Witkoffom, oznámil Kremeľ. Čítaj ďalej
Ukrajina potrebuje desať ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu civilistov, vyhlásil ukrajinský prezident. Čítaj ďalej
Rusko vynaloží vyše 88 miliárd eur na vyzbrojene námorníctva, oznámil prezident Putin. Čítaj ďalej
Členské krajiny NATO, ktoré podporujú Ukrajinu, sa zaviazali poskytnúť Kyjevu dlhodobú vojenskú pomoc. Čítaj ďalej