Prípravy na ukrajinskú jarnú protiofenzívu sa chýlia ku koncu

Uviedol to ruský minister zahraničia Lavrov na zasadnutí šéfov diplomacií zoskupenia BRICS v Brazílii.

Lavrov na tlačovej konferencii doplnil, že prímerie na 30 dní, ktoré navrhujú USA a Ukrajina, by mohol „kyjevský režim“ využiť na posilnenie svojich vojenských kapacít.

Podľa Lavrova Rusko taktiež nevidí možnosť, ako by sa dodržiavanie takéhoto 30-dňového prímeria „poctivo monitorovalo“.

Lavrov pripomenul, že v Kyjeve „pred mesiacom povedali, že neprijmú žiadne prímerie, ale teraz na pozadí toho, čo sa deje na fronte, ukrajinský režim ustupuje a požaduje prímerie bez predbežných podmienok“.

Putin v pondelok oznámil, že ruské jednotky od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája zastavia všetky vojenské akcie. Stane sa tak na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to navrhol okamžité prímerie na „najmenej 30 dní“.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg v utorok označil Putinov návrh na trojdňové prímerie za „absurdný“. (TASR)

Oznámila to v utorok lotyšská prokuratúra.

Lotyša, ktorého meno nezverejnili, zadržali vlani v októbri po tom, ako sa pokúsil nelegálne prejsť cez hranice z Ruska nazad do Lotyšska. Do ruskej armády vstúpil podľa informácií lotyšských médií v roku 2023. Slúžil najskôr v meste Čeľabinsk v strednej časti Ruska, kde nastúpil do delostreleckej jednotky 80. tankového pluku krajiny. V októbri 2024 ho vyslali na Ukrajinu.

Lotyšská prokuratúra neuviedla, čo muža viedlo k vstupu do ruskej armády ani to, prečo sa neskôr pokúsil vrátiť do Lotyšska nelegálnym prekročením hraníc.

Súd v metropole Riga ho uznal za vinného z troch samostatných trestných činov: vstupu do ruskej armády, účasti na bojoch a nelegálneho prekročenia hraníc. Uložil mu šesťročné väzenie a ďalšie dva roky súdneho dohľadu. Prokuratúra informovala, že muž priznal svoju vinu a vyjadril ľútosť, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť.

Na strane ukrajinských síl bojuje proti Rusku aj nezverejnený počet lotyšských dobrovoľníkov. Tí - podobne ako v susedných pobaltských krajinách Estónsku a Litve - nie sú po návrate do vlasti trestne stíhaní, približuje AFP. (TASR)

Podľa ruského vojenského súdu súdu muž na základe pokynu ukrajinských tajných služieb v októbri 2023 zamiešal kardiovaskulárny liek kordiamín do torty a alkoholu a dal ich kuriérovi doručiť na banket pre absolventov vojenskej leteckej školy v meste Armavir v južnom Rusku.

Muž mal za to od ukrajinskej tajnej služby údajne dostať odmenu približne 5000 dolárov.

Plán s otravou nakoniec nevyšiel. U oslavujúcich totiž neobjednaná zásielka vyvolala podozrenie. Poslali ju preto na analýzu, kde bola v zákuskoch a fľašiach s whisky a koňakom zistená smrteľná dávka liekov.

Ako informovala agentúra RIA Novosti, muž bol obžalovaný z vlastizrady a terorizmu. K činu sa priznal. Prokuratúra preňho žiadala doživotný trest odňatia slobody.

Odsúdený 34-ročný muž sa narodil na Ukrajine, ale od roku 2022 má aj ruské občianstvo, uviedli vyšetrovatelia.

Od rozpútania vojny voči Ukrajine, ktorá vo februári vstúpila do štvrtého roku svojho trvania, postihla príslušníkov ruskej armády za frontovou líniou séria zvláštnych úmrtí. Na sklonku minulého týždňa napríklad ruský generál Jaroslav Moskalik zahynul pri výbuchu auta neďaleko Moskvy.

Ukrajina sa zvyčajne nevyjadruje k žiadnym operáciám v Rusku, ktoré sú pripisované ukrajinskej tajnej službe. (TASR)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, na zasadnutí vlády to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Okrem toho sa ukrajinská ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz dohodla na nákupe ďalších 300 miliónov metrov kubických skvapalneného zemného plynu (LNG) od poľskej firmy Orlen. Šmyhaľ dodal, že vláda v utorok prijala aj rozhodnutie o urýchlení domácej produkcie plynu.

Ukrajina na nákupy plynu získala od Európskej banky pre obnovu a rozvoj 270 miliónov eur a od nórskej vlády grant v sume 140 miliónov eur. (SITA)

Volodymyr Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj zopakoval, že „všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“

Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.

Americký prezident Donald Trump však v nedeľu vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať.

Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia. Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.

AFP pripomenula, že podľa vyjadrení z Washingtonu bude tento týždeň pre mierové úsilie pre Ukrajinu zlomový. (TASR)

K rokovaniam, ktoré sa konajú vo Varšave, sa pripojil prostredníctvom videokonferencie.

"Ako zástierku (Rusko) používa vojenské cvičenie. Tak najčastejšie začínajú nový útok," povedal Zelenskyj. Dodal, že nevie, kam bude Moskva smerovať. "Ukrajina, Litva, Poľsko, bohvie, ale musíme byť pripravení," dodal.

Agentúra Reuters píše, že Rusko a Bielorusko spoločné manévre oznámili na september. Poznamenáva tiež, že Zelenskyj pre svoje varovanie nepredložil dôkazy.

Bielorusko je dlhodobým verným politickým aj vojenským spojencom Moskvy. (ČTK)

Pripravoval o tom podklady pre ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra obrany. S odvolaním sa na nekrológ zverejnený ruským ministerstvom obrany v rezortných novinách Krasnaja zvezda o tom v utorok informovala britská stanica BBC.

Moskalik bol zástupcom náčelníka Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruských ozbrojených síl. Hodnosť generálporučíka mu ruský prezident Vladimir Putin udelil v roku 2021.

Ako uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, naďalej sa snaží nahradiť tento nedostatok prostredníctvom dovozu.

„Túto zimu nepriateľ vykonal sériu masívnych útokov na ukrajinskú infraštruktúru produkcie plynu. Straty dosiahli takmer 50 percent celkovej produkcie,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády. „Momentálne pracujeme na kompenzácii týchto strát, vrátane dovozu,“ dodal.