Ukrajina na summite NATO vo Vilniuse nedostane istotu rýchleho členstva

V hlásení ďalej uvádza, že ruská armáda vypustila dve riadené strely a protivzdušná obrana ich zostrelila.

"V noci na 1. apríla 2025 nepriateľ udrel dvoma riadenými strelami Ch-59/69 (vypustenými) z taktických lietadiel v záporožskom smere. Obe strely zničila protivzdušná obrana, "uviedlo letectvo vo svojom hlásení na telegrame bez ďalších informácií.

"Neleteli žiadne útočné bezpilotné lietadlá. Pokračujeme v monitorovaní, "napísal na rovnakej platforme šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko.

Ukrajinská pravda zároveň poznamenala, že ruské invázne vojská na Ukrajinu útočiť neprestali.

Podľa činiteľa Mykoly Lukašuka z Dnepropetrovskej oblasti Rusi ostreľovali v noci mesto Nikopol, ktoré sa nachádza neďaleko frontovej línie. Poškodené sú tri domy, infraštruktúra a kancelárska budova, napísal server.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom hlásení informovalo o troch zostrelených ukrajinských dronoch nad ruskou Brjanskou oblasťou. Žiadne ďalšie podrobnosti neposkytlo.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených typoch zbraní.

Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán o dianí na fronte nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

„Na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO dáme americkej strane jasne najavo, že by sme nemali akceptovať Putinovu taktiku zdržiavania,“ uviedla. Ukrajina je podľa ministerky pripravená na okamžité prímerie.

Baerbocková si myslí, že vzhľadom na patovú situáciu medzi USA a Ruskom je nevyhnutné, aby Európania ukázali, že stoja na strane Ukrajiny a podporujú ju viac ako kedykoľvek predtým.

Ministerka oznámila, že Nemecko vyčlenilo ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizačné fondy pre Ukrajinu v reakcii na pokračujúce ruské útoky. (TASR)

Zároveň však dodala, že podporuje Rusko pri obrane svojich „záujmov“.

Pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti to povedal rozhovore čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

„Čína je pripravená, s prihliadnutím na záujmy zúčastnených strán, zohrať konštruktívnu rolu pri riešení (konfliktu),“ vyhlásil Wang, ktorý pricestoval do Moskvy na štátnu návštevu a stretne sa so svojim náprotivkom Sergejom Lavrovom i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 916 770, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 37 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 505 tankov, 21 856 obrnených bojových vozidiel pechoty a 25 552 delostreleckých systémov.

Starmer v telefonáte v pondelok večer vyjadril úctu občanom mesta Buča v Kyjevskej oblasti pri príležitosti tretieho výročia jeho oslobodenia od ruskej okupácie.

Informovala o tom agentúra DPA, ktorá pripomína, že k telefonátu došlo len niekoľko dní pred schôdzkou vojenských predstaviteľov, ktorí plánujú diskutovať o mierových plánoch na Ukrajine.

Starmer poukázal na "odvahu a silu" obyvateľov Buče, ktorých rozpovedané príbehy sú podľa neho „bolestnou pripomienkou barbarstva Ruska“.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče v marci 2022 po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala. Ukrajinské úrady však zdokumentovali v Buči a jej okolí viac než 1400 úmrtí civilistov vrátane 37 detí. Vyše 175 ďalších ľudí bolo nájdených v masových hroboch a údajných mučiarňach, dodáva DPA.

Britský premiér tiež Zelenskému povedal, že stretnutie vojenských veliteľov z Británie, Francúzska a Ukrajiny „v nasledujúcich dňoch“ bude znamenať „ďalšiu fázu podrobného plánovania“ obrany bezpečnosti Kyjeva, uviedol Starmerov úrad.

Očakáva sa, že vojenskí predstavitelia spomínaných troch krajín sa zídu na Ukrajine s cieľom diskutovať o plánoch na vytvorenie jednotky, ktorej cieľom by bolo odstrašenie a odradenie ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalších útokov na Kyjev v prípade dosiahnutia dohody o ukončení vojny. (TASR)

Trump to v pondelok povedal reportérom v Bielom dome, informuje agentúra AFP, ktorá pripomína, že prezident USA predtým vyjadril pochybnosti o odhodlaní Moskvy v tomto smere.

„Myslím si, že splní to, čo mi povedal, a myslím si, že teraz splní svoju časť dohody,“ povedal Trump novinárom.

Prezident USA sa ešte v nedeľu vyjadril, že je „veľmi nahnevaný a rozčúlený“ z postoja ruského prezidenta, ktorý spochybňuje ukrajinské vedenie. Uviedol to v telefonickom rozhovore pre televíziu NBC News, v ktorom pohrozil aj clami na ruskú ropu.

Trump podľa AFP vtedy ostro zmenil svoj bežný tón k Rusku a povedal, že ho rozhnevalo, keď sa Putin začal „navážať“ do dôveryhodnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Americký prezident tiež pohrozil „sekundárnymi clami“ na ruskú ropu a povedal, že s Putinom plánuje hovoriť v priebehu tohto týždňa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump už hovorí, že ho Putin štve. Jeho pomsta by zasiahla aj Slovensko Čítajte 

Trump tiež v pondelok novinárom avizoval, že v priebehu apríla by mohol odcestovať do Saudskej Arábie, čo by bola jeho prvá zahraničná cesta od januárového opätovného nástupu do funkcie.

Cesta by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť v apríli, „možno trochu neskôr“. Ako dodal, „pravdepodobne sa zastavíme aj v Spojených arabských emirátoch a v Katare“, cituje AFP. (TASR)

Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Madride zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.

Na schôdzke, ktorá sa konala pri príležitosti tretieho výročia ruského masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva, sa zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja sa k stretnutiu pripojili prostredníctvom telemostu.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa teraz čaká na krok zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dosiaľ nedal najavo, že by zastavil útoky na Ukrajinu a zjavne hrá o čas.

Ako však ďalej uviedol nemecký rezort, Ukrajina i Európa chcú mier a preto bude podpora Ukrajiny pokračovať. Ministerstvo dodalo, že Európa je pripravená ďalej zvyšovať tlak na Rusko.

Kallasová vyzvala aj prezidenta USA Donalda Trumpa, aby na Putina vyvíjal väčší tlak. „Myslím si, že Spojené štáty majú tiež úlohu vyvíjať väčší tlak na Rusko, aby túto vojnu zastavilo,“ povedala bývalá estónska premiérka.

Rusko musí podľa nej súhlasiť s prímerím a urobiť krok vpred, napríklad vrátiť deportované ukrajinské deti alebo prepustiť vojnových zajatcov.

Šéfovia diplomacií opätovne zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských schopností Európy, ktorá sa podľa nich musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu. Potrebuje byť lepšie pripravená a vybavená, aby dokázala samostatne reagovať na bezprostredné a budúce hrozby. Toto úsilie je podľa nich navyše potrebné výrazne zrýchliť. (TASR)

Ide o najvyšší počet brancov, odkedy Rusko na základe reformy svojej armády z roku 2012 začalo klásť väčší dôraz na zmluvných vojakov a vojakov povolaných na ročnú službu v armáde. Odvod sa uskutoční v období od 1. apríla do 15. júla.

Informovala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na dokument zverejnený na webovej stránke pravo.gov.ru.

V zmysle nových zákonov budú na vojenskú službu povolaní občania vo veku 18 až 30 rokov. Pri tejto odvodovej kampani sa v Rusku bude využívať centralizovaná elektronická databáza, ale vojenské správy budú rozposielať aj tlačené pozvánky na odvod, doplnila DPA.

Agentúra DPA pripomenula, že účet na vládnom portáli gosuslugi majú teraz prakticky už všetci dospelí obyvatelia Ruska, keďže takto je možné vybavovať väčšinu styku s úradmi.

V roku 2024 bolo počas jarného odvodu do armády prijatých 150-tisíc ľudí, v roku 2023 ich bolo 147-tisíc a v roku 2022 odviedli 134 500 ľudí, poznamenala agentúra TASS.

Nárast počtu brancov súvisí s Putinovými výnosmi o postupnom zvyšovaní personálu ruskej armády. Začiatkom roku 2022 malo Rusko asi milión vojakov. V priebehu troch rokov sa bežný stav armády zvýšil na 1,5 milióna ľudí.

DPA doplnila, že brancov - oficiálne - neposielajú do jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Viackrát sa však už zapojili do bojov v ruskom pohraničí, kam vlani v auguste v rámci svojej ofenzívy prenikli jednotky ukrajinskej armády. (TASR)