Rusko chce rozvinúť svoje vojenské zariadenia v Kirgizsku

Podľa Washingtonu to svedčí o istej miere podpory Moskvy zo strany Pekingu, píše agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že jednotky Kyjeva zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských síl. Vyhlásil, že Kyjev bude žiadať vysvetlenie od Číny a tiež, aby k tejto situácii zaujali postoj aj jeho spojenci.

„To, že boli zajatí čínski vojaci je znepokojujúce,“ povedala novinárom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Čína podľa nej patrí k hlavným aktérom, ktorí Rusku umožňujú viesť vojnu na Ukrajine. „Čína dodáva takmer 80 percent produktov dvojakého použitia, ktoré Rusko potrebuje na pokračovanie vojny," vyhlásila.

Moskva a Peking prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Čína sa ale v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane na rozdiel od USA a západných krajín.

„Pokračujúca spolupráca medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami len ďalej prispeje ku globálnej nestabilite a spôsobí, že Spojené štáty a ďalšie krajiny budú menej bezpečné a menej prosperujúce,“ doplnila Bruceová. (TASR)

Povedal to Bezpečnostnej rade koordinátor OSN pre núdzovú pomoc Tom Fletcher, informovala agentúra DPA.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) si vojna vyžiadala najmenej 12 910 civilných obetí vrátane 682 detí. V období od 24. februára 2022 do 31. marca 2025 zároveň utrpelo zranenia ďalších 30 700 osôb. Fletcher však ozrejmil, že skutočné čísla sú pravdepodobne ešte vyššie. Iba od konca februára do konca marca zahynulo viac než 170 ľudí, píše DPA.

Pri ruských útokoch aj naďalej zomierajú civilisti. Medzi poslednými bol úder na priemyselné mesto Kryvyj Rih, kde raketa zasiahla i detské ihrisko. Koordinátor zdôraznil, že dochádza k opakovanému porušovaniu medzinárodného práva na Ukrajine i v rámci ďalších svetových konfliktov.

„Nielenže rázne nestojíme za medzinárodným právom, ale v niektorých prípadoch ho dokonca znehodnocujeme,“ zdôraznil Fletcher. „Táto skutočnosť spája všetky konflikty, a pokiaľ vaše princípy platia len pre vašich oponentov, nejde o humanitárne princípy," dodal. (TASR)

O život mal pripraviť aj šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova. Od ruskej tajnej služby FSB za to mal získať odmenu 50-tisíc dolárov. Hrozí mu doživotie.

Oznámila to ukrajinská prokuratúra. Dopadnúť "ruského Jamesa Bonda" pomohol obal od kefíru, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka vyšetrovateľov.

Prokuratúra nezverejnila meno obžalovaného, len uviedla, že päťdesiatpäťročný muž pochádza z Jevpatorije na okupovanom Kryme a že bol v minulosti opakovane odsúdený. Strážnici zákona ho dopadli vo vlaku vlani na konci októbra, keď už bol na úteku z Charkova, kde po ňom pátrali. Pripomenula tiež, že na Ukrajine platí prezumpcia neviny až do právoplatného odsúdenia.

"Agent mal dvojité občianstvo a veľmi starostlivo sa skrýval. Vystopovať ho pomohli svedkovia a vzniesť obvinenie test DNA, "napísala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka charkovských vyšetrovateľov Serhija Bolvinova.

Pre políciu prípad začal vlani v marci vraždou ukrajinského vojaka, zastreleného ranou do chrbta. Kriminalisti vtedy zrekonštruovali celú trasu, ktorou vojak ušiel na ceste k svojmu domovu od obchodu s mliečnymi výrobkami cez športové ihrisko. A práve tam našli nábojnicu od guľky, pochádzajúcu zo špeciálneho náboja pre pištoľ PSS pre bezhlučnú a bezzábleskovú streľbu, používanú ruskými špeciálnymi jednotkami, a tiež dvoch svedkov. Tí spolu so záznamami pouličných kamier pomohli vytipovať podozrivého, ktorému jeden z miestnych penzistov prenajímal byt.

So súdnym povolením vyšetrovatelia prehľadali byt, v ktorom našli inkriminovanú pištoľ a tiež získali vzorky DNA a odtlačky prstov, ale sám podozrivý zmizol. Ešte stačil vyhodiť jeden úrad do povetria.

Jeden z policajtov potom na záberoch rozpoznal podozrivého, ktorého poznal ako páchateľa drobných krádeží pod iným menom. Táto stopa pomohla strážcom zákona získať kvalitné vyobrazenie podozrivého. A stopy jeho DNA našli vo vyhodených odpadkoch, okrem iného obale od kefíru, odkiaľ stopa viedla k supermarketu, ktorého strážnici rozpoznali podozrivého na snímke ako muža, ktorý oba výrobky ukradol.

Počas vyšetrovania si tak kriminalisti uvedomili súvislosť medzi jednotlivými prípadmi.

Muž bol dopadnutý v deň, keď si náčelník vojenskej správy mesta Derhači všimol niečo podozrivé pod svojím vozidlom. Policajným pyrotechnikov zabralo takmer štyri hodiny, kým nastraženú bombu zneškodnili. Zadržaný muž podľa vyšetrovateľov priznal, že túto zákazku dostal od svojho riadiaceho dôstojníka z 5. správy FSB. Neskôr priznal, že ďalšou obeťou sa mal stať Synehubov, ktorého dostal za úlohu zniesť zo sveta pred zrakmi verejnosti.

"Obvinený je teraz vo väzbe. Je sám so sebou spokojný a pokladá sa za ekvivalent ruského Jamesa Bonda. Ale hovorí si diverzant, a nie špión. O svojej práci dopodrobna rozpráva v nádeji, že sa stane takým populárnym, že ho vymení (za zajatých Ukrajincov), "dodal náčelník Bolvinov. Spoluobčanov vyzval k bdelosti. Je potrebné si všímať aj maličkosti, pretože "človek kupujúci si kefír môže byť aj človekom ovešaným ruskými granátmi". (ČTK)

Uviedla to ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na vedenie flotily. Informuje o tom agentúra DPA.

„Pri týchto manévroch nacvičovalo vojenské vedenie Severnú flotilu v oblasti riadenia síl a jednotiek na ochranu námorných komunikácií a tiež obranu ruskej vojenskej a civilnej infraštruktúry v Arktíde,“ uvádza sa v tlačovej správe flotily. Podľa nej budú cvičenia trvať niekoľko dní, no bližšie informácie už neposkytla.

Putin označil Arktídu za strategicky dôležitú oblasť pre Rusko. Nedávno však tvrdil, že NATO plánuje premeniť túto lokalitu na predmostie možného konfliktu, píše DPA.

Podľa šéfa Kremľa budú v regióne údajne nasadené aj jednotky NATO z Fínska a Švédska.

Rusko sa z Arktídy vytlačiť nenechá, zdôraznil ruský líder podľa DPA. (TASR)

Podzemné zariadenia vo Fínsku ponúkajú inšpiráciu v čase, keď Európa zvyšuje pripravenosť na ruské hrozby.

Fínsko, ktoré zdieľa s Ruskom dlhú 1 340-kilometrovú hranicu, má sieť civilných obranných krytov v rámci svojej stratégie pripravenosti, ktorá siaha ešte do čias spred druhej svetovej vojny.

Vybúrané do granodioritového podložia Helsínk, desiatky metrov pod zemou, ľudia všetkých vekových kategórií plávajú a relaxujú v bazénoch alebo saunách v rozľahlej plavárni Itakeskus. Komplex je jedným z 50 500 civilných obranných krytov vo Fínsku, ktoré majú súhrnnú kapacitu pre približne 4,8 milióna z 5,6 milióna obyvateľov krajiny.

Bazény, ktoré môžu pojať až 3 800 ľudí, sa dajú vyprázdniť a premeniť na bombovzdorný kryt do 72 hodín. „Toto je najväčší civilný obranný kryt na svete, ktorý slúži ako plaváreň,“ vysvetlil Teemu Raatikainen, ktorý je vedúcim údržby už takmer 30 rokov.

Fínska bezpečnostná stratégia založená na dlhodobých investíciách do armády a pripravenosti, vrátane civilných obranných krytov, vzbudila medzinárodný záujem po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a zhoršenej bezpečnostnej situácii v celej Európe. Kryty sú veľmi dobre udržiavané, pretože ich ľudia používajú aj v bežných časoch.

Fínsky prístup zapojenia všetkých sektorov spoločnosti do bezpečnosti sa stal akousi „ochrannou známkou“ Fínska po jeho vstupe do NATO v roku 2023, povedal Matti Pesu, starší výskumník Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. Kryty sú navrhnuté tak, aby odolali výbuchom, zrúteniu budov, radiácii a toxickým látkam.

Fínsko, kde je vojenská služba povinná pre všetkých mužov a dobrovoľná pre ženy, dokáže rýchlo zmobilizovať približne 280-tisíc vojakov a celková vojenská rezerva zahŕňa približne 900-tisíc ľudí. Severská krajina oznámila, že do roku 2029 zvýši výdavky na národnú obranu na najmenej tri percentá HDP v reakcii na bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska. (SITA)

Uviedol to minister obrany Ivan Anušič. Ide o poslednú členskú krajinu NATO, ktorá sa zaviazala zvýšiť financovanie obrany po tlaku zo strany americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Informujú o tom agentúry Reuters a HINA.

Krajina v súčasnosti vynakladá dve percentá z HDP na obranu. „Chorvátsko intenzívne pracuje na rozvoji svojho obranného priemyslu a prehĺbení spolupráce so spojencami,“ uviedol Anušič na zbrojnom veľtrhu v Záhrebe.

„Mnohé európske, no i ďalšie krajiny vážne prehodnocujú svoje bezpečnostné stratégie v reakcii na súčasne hrozby, ktorým Európa čelí," povedal minister. „Našou stratégiou je podpora domácich spoločností, ktoré vyvíjajú nové technológie a poznatky s cieľom dosiahnuť sebestačnosť vo vojenskom vybavení a výzbroji,“ poznamenal Anušič.

Minister obrany dodal, že chorvátske ozbrojené sily rokovali s Nemeckom o kúpe tankov Leopard, ktoré by sa do krajiny mali dodať v roku 2028. Ide o súčasť úsilia celej Európy posilniť svoje vojenské kapacity pre obavy, že Washington odstúpi od ochrany regiónu, píše Reuters. (TASR)

„Nezastavujeme sa a ďalej rozširujeme naše schopnosti. Máme v prevádzke 260 odmínovacích vozidiel. Máme už 87 operátorov na odmínovanie. Takmer 5 500 statočných mužov a žien pracuje na vyčistení našej krajiny od ruských mín,“ zdôraznil Šmyhal.

Pre zaujímavosť, plocha 35-tisíc kilometrov štvorcových predstavuje územie väčšie ako Belgicko.

Podľa Šmyhaľa vojna zasiahla viac ako 174-tisíc kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo je približne polovica Nemecka či dohromady Maďarsko spolu s Českom. (SITA)

Europarlament a ukrajinský parlament na online stretnutí diskutovali o budúcnosti Kyjeva v Európskej únii.

Zaviazali sa tiež k užšej spolupráci, informuje tlačová správa Európskeho parlamentu.

Členovia parlamentov diskutovali o spolupráci medzi oboma inštitúciami s cieľom pripraviť Ukrajinu na budúci vstup do EÚ. „Predsedovia výborov oboch parlamentov znovu potvrdili svoj pevný záväzok voči ukrajinskej odolnosti a demokracii a voči spoločnej európskej budúcnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová vo videopríhovore poznamenala, že „Ukrajina má svoje oprávnené miesto v európskej rodine. Ukrajina výrazným pokrokom v reformách dokázala, že je pripravená na to, aby sa tieto zrýchlené prístupové rozhovory posunuli ďalej, a odpoveď nášho Parlamentu je rovnako jasná: naša Únia musí pokračovať s ešte väčším odhodlaním a činmi.“

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk sa poďakoval EÚ a najmä europarlamentu za podporu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Poukázal tiež na odhodlanie Kyjeva dosiahnuť pokrok na ceste k európskej integrácii. Išlo o druhé takéto stretnutie, pričom prvé sa uskutočnilo ešte 12. apríla 2023.

V stredu bude v Bruseli desiate zasadnutie Rady pre pridruženie EÚ – Ukrajina. Bude sa na ňom rokovať o politických otázkach a bilaterálnych vzťahoch. Zasadnutiu bude predsedať ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a delegáciu eurobloku bude viesť šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr. Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. EÚ a Ukrajina spolupracujú aj v rámci Východného partnerstva. (TASR)