Po masových streľbách sa v Belehrade zhromaždili tisíce ľudí

Boh nech žehná jemu aj všetkým, ktorí ho milovali, uviedol Trump.

Pápež v poslednom čase kritizoval Trumpovu administratívu za jej migračnú politiku, ktorú označil za hanbu. V tejto veci tiež viedol teologický spor s viceprezidentom J. D. Vancem.

V reakcii na úmrtie pontifika to Pavel napísal na sociálnej sieti X.

„Pápež František bol v súčasnom svete predovšetkým predstaviteľom ľudskosti. V dobe neistôt videl silu v hodnotách, na ktoré občas zabúdame - v láskavosti, viere, pokore a porozumení. Zanechal tak po sebe inšpiratívny odkaz, ktorý bude naďalej pretrvávať,“ uviedol český prezident.

Ten zomrel v roku 2006 vo veku 15 rokov na leukémiu. Jeho kanonizácia sa pôvodne mala konať v nedeľu 27. apríla. Odklad v pondelok oznámil Vatikán.

„V dôsledku smrti najvyššieho veľkňaza Františka vás informujeme, že eucharistické slávenie a obrad kanonizácie blahoslaveného Carla Acutisa... boli odložené,“ uviedol Vatikán v krátkom vyhlásení bez ďalších podrobností.

Carlo Acutis sa narodil 3. mája 1991 v Londýne talianskym rodičom, väčšinou svojho krátkeho života však strávil v Miláne, pričom prázdniny zvykol tráviť v dome svojej rodiny v Assisi. Zomrel v meste Monza na severe Talianska.

Tento tínedžer, prezývaný aj "Boží influencer", sa väčšinu svojho života venoval šíreniu katolíckej viery na internete, a to najmä svojou oddanosťou eucharistickým zázrakom a mariánskym zjaveniam, ktoré katalogizoval na webových stránkach. Známe je o ňom aj to, že peniaze, ktoré ušetril zo svojho týždenného vreckového, používal na pomoc bezdomovcom, ľuďom v núdzi a imigrantom.

Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 2020 po tom, čo mu bol oficiálne pripísaný prvý zázrak. Druhý zázrak mu bol uznaný v máji tohto roku. Týmto pápežovým rozhodnutím sa otvorila cesta k tomu, aby bol Acutis vyhlásený za prvého svätého z tzv. generácie Y, respektíve mileniálov, a síce ľudí narodených v rokoch 1981 až 1996. (TASR)

Informoval o tom portál SkyNews.

Pápež sa liečil na dvojitý zápal pľúc v najväčšej rímskej nemocnici, kde strávil päť týždňov, kým ho 23. marca prepustili.

Kremeľ používa proti Fínsku a bývalým sovietskym republikám podobnú taktiku, akú použil proti Ukrajine, čím pripravuje informačnú pôdu pre prípadnú budúcu agresiu zo strany Ruska, píšu analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ako vysvetlili analytici ISW, Kremeľ naďalej prehodnocuje naratívy, ktoré ruskí predstavitelia opakovane použili na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu. Ruské úrady sa snažia z dlhodobého hľadiska ďalej militarizovať ruskú spoločnosť, pravdepodobne v rámci prípravy na možný budúci dlhotrvajúci konflikt s NATO.

Správa ISW cituje rozhovor s ruským štátnym novinárom Pavlom Zarubinom. V nedeľu 20. apríla požiadal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa vyjadril k odporúčaniu vedenia EÚ európskym lídrom a predstaviteľom, aby sa 9. mája zdržali účasti na prehliadke v Moskve.

V reakcii na to sa Lavrov rozhodol obviniť EÚ z podnecovania „neonacistickej ideológie“ v Európe a vyhlásil, že Rusko „urobí všetko pre to, aby nacizmus raz a navždy zničilo“.

Analytici tvrdia, že Lavrovove vyhlásenia sú súčasťou dlhodobých pokusov Kremľa odvolávať sa na podiel bývalého Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacistickým Nemeckom a širších mýtov o takzvanej „veľkej vlasteneckej vojne“, ako sa v Rusku nazýva druhá svetová vojna, a zároveň hanobiť Európu a NATO. (SITA)

Spojené štáty podľa denníka čakajú na odpoveď Ukrajiny v súvislosti s mierovým plánom amerického prezidenta.

„Ukrajina je pod tlakom, aby tento týždeň reagovala na sériu ďalekosiahlych nápadov Trumpovej administratívy, ako ukončiť vojnu na Ukrajine,“ uvádza spomenutý zdroj s tým, že medzi ústupky Rusku má patriť americké uznanie ruskej anexie Krymu z roku 2014 a odmietnutie vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Ďalší nápad z USA podľa západných predstaviteľov zahŕňa vyhlásenie územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne za neutrálne územie, ktoré by mohlo byť pod kontrolou USA.

Wall Street Journal tvrdí, že tieto nápady boli uvedené v dôvernom dokumente, ktorý vo štvrtok 17. apríla predložili vysokopostavení členovia Trumpovej administratívy ukrajinským predstaviteľom v Paríži.

„USA teraz čakajú na odpoveď Kyjeva, ktorá by mala prísť na stretnutie amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov v Londýne koncom tohto týždňa. A potom, ak nastane priblíženie amerických, európskych a ukrajinských pozícií, návrhy by mohli predložiť Moskve,“ skonštatoval zdroj.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok povedal, že Washington by po stretnutí s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži mohol čoskoro ukončiť snahy o dosiahnutie prímeria na Ukrajine, ak usúdi, že mier nie je „realizovateľný“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kardinál Kevin Farrell taktiež oficiálne vyhlási pápeža za mŕtveho. Pohreb sa uskutoční do deviatich dní, konkrétny dátum ešte nebol stanovený.

S uložením do rakvy za prítomnosti Farrella počítajú pravidlá pre pápežské pohreby, Ordo Exsequiarum Romani Pontificis, ktoré nechal zosnulý pápež zreformovať. Rakva by potom mala byť vystavená v bazilike svätého Petra.

Mnohí veriaci, ktorí sa začali prichádzať do Vatikánu, neskrývali svoje prekvapenie aj smútok zo smrti pápeža, ktorý viedol katolícku cirkvi od roku 2013. "Sme naozaj všetci udivení, pretože včera (v nedeľu) bol na námestí svätého Petra," povedal jeden z prítomných agentúr AFP. Niektorí návštevníci sa o smrti dozvedeli pri návšteve mikroštátu v srdci Ríma.

Z námestia kvôli smútku zriaďovatelia odpratávajú kvety.

Rímske vládne a policajné úrady oznámili, že s okamžitou platnosťou sprísňujú bezpečnostné opatrenia. "Už teraz ide k Vatikánu veľký počet ľudí," uviedol okolo poludnia prefekt talianskeho hlavného mesta Lamberto Gianni.

Dá sa očakávať, že sa na pohreb pápeža vypraví veľký počet veriacich. Pohrebu sa zrejme zúčastní aj veľký počet zahraničných štátnikov. V utorok dopoludnia bude kvôli tomu zasadať aj talianska vláda.