Sudánska armáda sa s polovojenskými jednotkami dohodla na sedemdňovom humanitárnom prímerí

Niektoré zariadenia sa našli na morskom dne, zatiaľ čo iné vyplavilo na breh, informovala v nedeľu agentúra AFP s odvolaním sa na britské noviny The Sunday Times a The Telegraph.

Velenie armády a tajné služby sa domnievajú, že senzory boli určené na zhromažďovanie informácií o štyroch britských ponorkách, ktoré sú vybavené raketami s jadrovými hlavicami. Najmenej jedna z ponoriek triedy Vanguard je na otvorenom mori ako súčasť jadrového odstrašovania.

„Niet pochýb o tom, že v Atlantiku zúri vojna. Je to hra na mačku a myš, ktorá sa odohráva od konca studenej vojny a teraz sa opäť vyostruje,“ povedal pre Sunday Times nemenovaný popredný predstaviteľ britských ozbrojených síl.

Či sú okrem špionážnych senzorov k dispozícii aj iné dôkazy o aktivitách Ruska v mori je prísne tajné. „Je to trochu ako vesmírne preteky. Svet je plný utajovania a zastieracích manévrov; je ťažké mať vo všetkom jasno. Ale je dosť náznakov, že niekde prihára," uviedol vojenský predstaviteľ.

Podľa tri mesiace trvajúcej investigatívy denníka Sunday Times bolo v blízkosti podmorských komunikačných káblov objavených aj niekoľko bezpilotných podvodných vozidiel. Vláda má tiež „dôveryhodné informácie“, že jachty vlastnené ruskými oligarchami mohli byť použité na prieskumné operácie na mori.

V Baltskom mori boli od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 niekoľkokrát poškodené dôležité telekomunikačné a elektrické káble. Predpokladá sa, že ide o hybridné útoky proti Západu vykonané na objednávku Ruska, ktoré to však odmieta. (TASR)

00 h miestneho času (20.00 h SELČ) vypálených z palestínskeho Pásma Gazy na územie Izraela. Väčšinu z nich sa podarilo zlikvidovať, oznámila izraelská armáda, ktorá následne zaútočila na raketomet, odkiaľ boli projektily vypálené. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý sa v pondelok vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, nariadil „dôraznú reakciu“ na toto ostreľovanie a pokračovanie zintenzívnených vojenských operácií proti militantom z Hamasu v Pásme Gazy, uviedol jeho úrad.

Podľa civilnej ochrany, ktorú kontroluje Hamas, zahynulo v nedeľu pri izraelských náletoch na Pásmo Gazy najmenej 44 ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia, povedal agentúre AFP jej hovorca Mahmúd Bassal. Len v meste Chán Júnis prišlo o život najmenej 21 ľudí. V meste Gaza zahynulo neďaleko pekárne šesť ľudí vrátane troch detí.

Palestínske úrady v nedeľu večer uviedli, že izraelské sily zastrelili v nedeľu na okupovanom Západnom brehu 14-ročného chlapca s americkým občianstvom a ďalšie dve osoby zranili, z ktorých jedna mala tiež občianstvo USA. Incident sa stal v meste Turmus Ajjá ležiacom neďaleko Ramalláhu, kde žije veľa Palestínčanov s americkým občianstvom.

Ministerstvo zdravotníctva Palestínskej samosprávy uviedlo, že jedna osoba je v kritickom stave a ďalšia utrpela ľahké zranenia.

Izraelská armáda udalosť potvrdila s tým, že vojaci identifikovali „troch teroristov, ktorí hádzali kamene na diaľnicu“, čím ohrozovali premávku. „Vojaci spustili paľbu na teroristov, ktorí ohrozovali civilistov, zlikvidovali jedného teroristu a dvoch ďalších zasiahli,“ uviedla armáda vo vyhlásení.

Osemnásteho marca Izrael obnovil letecké útoky na ciele Hamasu v Pásme Gazy, kde od 19. januára platilo 42-dňové prímerie dohodnuté medzi oboma stranami. O dva dni neskôr spustila izraelská armáda aj novú pozemnú operáciu. (TASR)

Napriek úsiliu USA a Európy o zabezpečenie mieru na Ukrajine Rusko podľa Macrona stále pokračuje v „zabíjaní detí a civilistov“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Myslím na deti a všetky civilné obete krvavých útokov, ktoré uskutočnilo Rusko, vrátane útoku na Kryvyj Rih zo 4. apríla,“ uviedol Macron na platforme X vo francúzštine a ukrajinčine. „Je potrebné čo najskôr uzavrieť prímerie. A (podniknúť) rázne kroky, ak sa Rusko bude naďalej snažiť získať čas a odmietať mier,“ dodal.

Macron tiež uviedol, že hoci Ukrajina prijala návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na úplné prímerie, „Rusko pokračuje vo vojne s novou intenzitou bez ohľadu na civilistov“.

Rusko v piatok podniklo útok na ukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktorý si vyžiadal už 20 obetí vrátane niekoľkých detí. V nedeľu zaútočilo aj na metropolu Kyjev, kde zahynula najmenej jedna osoba.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odsúdil pokračujúce útoky ruských síl na Ukrajinu. Podľa neho „má Rusko v úmysle pokračovať vo vojne a zabíjaní“ a prímerie uzavrieť nechce. (TASR)

apríla potvrdiť aj parlament. Ak sa to nepodarí, museli by sa konať predčasné parlamentné voľby, informovala agentúra APA.

Endokrinológ Macut, ktorý má 62 rokov a je profesorom na lekárskej fakulte v Belehrade, je širšej verejnosti neznámy. Nedávno sa však stal členom prípravného výboru Hnutia za ľud a štát propagovaného Vučičom, ktorého oficiálne založenie je naplánované na koniec júna.

Podľa Vučiča má nový kabinet pred sebou ťažké úlohy - odolať tlaku v oblasti regionálnej politiky, zaoberať sa clami uvalenými USA, urýchliť európsku integráciu a zároveň si zachovať svojich tradičných spojencov na východe.

Doterajší srbský premiér Miloš Vučevič, ktorý je zároveň predsedom Srbskej pokrokovej strany (SNS), podal demisiu 28. januára po necelých deviatich mesiacoch vo funkcii. Vládnuca koalícia vedená SNS má v 250-člennom parlamente pohodlnú väčšinu 153 hlasov, takže vyslovenie dôvery novej vláde sa považuje za formalitu.

Zostavenie novej vlády sa deje počas pokračujúcich protestov vedených vysokoškolskými študentmi a blokády štátnych univerzít. Vyvolalo ich zrútenie prístrešku na budove rekonštruovanej železničnej stanice v Novom Sade z 1. novembra, ktoré si vyžiadalo 16 obetí.

Protestujúci pripisujú nešťastie korupcii, ktorá v Srbsku podľa nich ovplyvňuje každodenný život, činnosť vládnych inštitúcií i realizáciu stavieb. Vučič obviňuje organizátorov protestov, že sú riadení zo zahraničia a usilujú sa o prevrat, avšak nepredložil o tom nijaké dôkazy. (TASR)

Zelenskyj povedal, že Ukrajina americký návrh prijala. "Čakáme, že Spojenie štáty na to budú reagovať - ale doteraz žiadna odozva neprišla," uviedol Zelenskyj.

Počas dňa tiež povedal, že tlak na Rusko je nedostačujúci, čo podľa Zelenského dokazujú ruské útoky zo vzduchu na ukrajinské mestá.

Francúzsky prezident Macron sa vyjadril k piatkovému ruskému útoku na ukrajinský Kryvyj Rih, pri ktorom podľa ukrajinských predstaviteľov zomrelo 20 civilistov vrátane deviatich detí.

"Tieto ruské útoky musia skončiť. Prímerie sa musí dosiahnuť čo najskôr. A ak Rusko bude zdržiavať a odmietať mier, tak musia nasledovať silné činy," uviedol Macron.

Putinov splnomocnenec Kirill Dmitrijev, ktorý bol tento týždeň na rokovaní v USA, dnes povedal, že očakáva nové kontakty medzi ruskou a americkou delegáciou na budúci týždeň. Ďalšie detaily neuviedol. (ČTK)

Obeť ruského dronu mala 59 rokov, doplnil Oleksandr Prokudin.

Oblasť je rozdelená riekou Dneper na okupovanú časť, z ktorej ruská armáda často útočí na Cherson, ležiaci na druhom brehu rieky.

Prokudin ešte v januári oznámil, že v Chersone žije zhruba 66-tisíc ľudí, čo je zhruba 25 percent počtu pred inváziou.V Chersonskej oblasti žije približne 145-tisíc ľudí, z toho asi 12-tisíc detí do 14 rokov.