Tri dediny v Kurskej oblasti sú po útoku dronom bez elektriny

Vo štvrtok o tom informoval spravodajský web Rádia Sloboda (RFE/RL).

Evghenia Gutulová bola zadržaná 25. marca na letisku v Kišiňove pri pokuse opustiť krajinu; o tri dni neskôr ju súd poslal na 20 dní do vyšetrovacej väzby. Je obvinená z nezákonného financovania

svojej predvolebnej kampane pred voľbami gagauzského guvernéra v roku 2023, falšovanie dokumentov, vyhlásení a správ o financovaní kampane.

Všetky tieto obvinenia Gutulová popiera a svoj prípad označuje za politicky motivovaný.

Už predtým sa voči Gutulovej začali konania v dvoch trestných veciach: šlo o nezákonné financovanie politických aktivít prostredníctvom peňazí z Ruska a za účasť na organizovaní protestov v Kišiňove v roku 2022.

Okrem toho súd v Moldavsku začal vlani proti Gutulovej konanie, ktoré sa týka podozrení z presmerovania finančných prostriedkov z Ruska pre proruskú stranu Šor, ktorá bola v Moldavsku medzičasom zakázaná.

Gutulová je prepojená so zakladateľom tejto strany, podnikateľom Ilanom Šorom, ktorý na jej fungovanie údajne dostáva finančnú podporu aj od ruského oligarchu Romana Abramoviča. Tieto financie majú slúžiť na destabilizáciu situácie v Moldavsku.

Koncom marca, keď bola Gutulová zadržaná, zmizli aj iní dvaja proruskí poslanci moldavského parlamentu: Alexandr Nesterovskij je nezvestný odo dňa, keď bol odsúdený na 12 rokov väzenia v korupčnej kauze; zmizla i poslankyňa Irina Lozovanová, ktorá na rozsudok v podobnom prípade ešte len čaká.

Obaja títo poslanci boli spolupracovníkmi Šora, ktorého cieľom je zvíťaziť koncom tohto roka v parlamentných voľbách v Moldavsku. Tamojšie úrady predpokladajú, že Šor do Moldavska - aj vďaka Gutulovej - presúva veľké sumy peňazí s cieľom ovplyvniť hlasovanie.

Gutulovej meno je od roku 2024 na sankčnom zozname Spojených štátov a Európskej únie. Aj USA sa totiž domnievajú, že Gutulová a niekoľko ďalších gagauzských politikov destabilizujú situáciu v Moldavsku.

Gagauzsko, asi 140-tisícový región na juhu Moldavska, ovládajú etnickí Turci, ktorí chcú mať tesné vzťahy s Ruskom a vyznávajú pravoslávne kresťanstvo.

Od roku 1991, keď Moldavsko získalo nezávislosť, sú vzťahy Gagauzska s ústrednou vládou v Kišiňove komplikované. Prezidentka Maia Sanduová neuznala Gutulovú ako zvolenú guvernérku (baškan) gagauzskej autonómnej oblasti. Začiatkom apríla 2024 Sanduová zasa Gutulovú obvinila z podpory vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Toto vyhlásenie nasledovalo po návšteve gagauzskej líderky v Moskve, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Moldavsko, ktoré bolo počas uplynulých 150 rokov súčasťou ruského impéria, tzv. veľkého Rumunska a napokon Sovietskeho zväzu, v súčasnosti vedie prezidentka Sanduová, ktorá sa zasadzuje za to, aby Moldavsko do roku 2030 vstúpilo do EÚ. Sanduová súčasne ostro odsudzuje ruskú inváziu na susednú Ukrajinu a obviňuje Kremeľ, že sa ju snaží zosadiť.

Ukrajinská armáda informovala, že Rusko v noci vyslalo 145 dronov, z ktorých sa 85 podarilo zostreliť a ďalších 49 nedosiahlo svoj cieľ. Čo sa stalo so zvyšnými 11 dronmi, armáda nespresnila, napísala agentúra Reuters.

V Kyjeve boli pri nočných útokoch zranené dve ženy. Drony tiež zapálili sklady a poškodili obytné budovy, uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

Nočné útoky tiež zranili desať ľudí v juhoukrajinskom Mykolajive, informoval šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Ruské útoky poškodili deväť obytných budov, 30 garáží a jednu administratívnu budovu, dodal. (ČTK)

Odsúdil ho londýnsky súd. Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na Ovsiannikova pred viac než štyrmi rokmi.

Ide o prvý prípad trestného stíhania v súvislosti s porušením sankcií voči Rusku v krajine.

Ovsiannikova (48) súd uznal vinným z obchádzania sankcií v období od februára 2023 do januára 2024, kedy si otvoril účet v londýnskej banke a vložil naň takmer 80.000 libier, ktoré dostal od svojej manželky.

Odsúdený bol v šiestich bodoch obžaloby zo siedmich. Jeho brat Alexej (47) bol odsúdený v dvoch bodoch a manželku bývalého ruského gubernátora londýnsky súd zbavil všetkých obvinení. Rozsudok má byť vynesený neskôr.

Spojené kráľovstvo na Ovsiannikova uvalilo sankcie koncom roka 2020 a jeho majetok v Británii bol zmrazený. Úrady v Londýne Ovsiannikova zadržali vo februári 2024 pre podozrenie z porušovania týchto sankcií.

„Sme odhodlaní zvýšiť tlak na (ruského prezidenta Vladimira) Putina, jeho kumpánov a všetkých, ktorí napomáhajú jeho barbarskej vojne na Ukrajine,“ povedal v stredu štátny tajomník britského ministerstva zahraničných vecí Stephen Doughty.

Ovsiannikov viedol Sevastopol - mesto na polostrove Krym anektovanom Ruskom - v rokoch 2017 až 2019. Predtým i potom bol námestníkom ruského ministra priemyslu a obchodu.

Krymský polostrov a mesto Sevastopol boli v spornom referende v roku 2014 pripojené k Rusku. Ukrajina, ktorej tieto územia podľa medzinárodného práva patria, a drvivá väčšina krajín sveta neuznáva toto hlasovanie ako legitímne: uskutočnilo sa totiž v rozpore s ukrajinskou legislatívou, po ovládnutí Krymu ruskou armádou a bez účasti nezávislých pozorovateľov.

Ovsiannikov je od januára 2023 držiteľom britského pasu, ktorý mu tamojšie úrady vydali napriek sankciám, pretože jeho otec sa narodil v Spojenom kráľovstve. (TASR)

Popov je bývalým veliteľom ruskej 58. vševojskovej armády, z funkcie bol odvolaný v roku 2023. Ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nemenovaný zdroj zo silových zložiek teraz uviedol, že Popov sa vracia ako veliteľ jednej z trestných jednotiek ruskej armády, ktorá od februára 2022 okupuje časti ukrajinského územia.

Popov bol obvinený zo sprenevery pri výstavbe opevnenia na juhovýchode Ukrajiny. To podľa tlače zohralo kľúčovú úlohu pri odrazení predvlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy. Ešte v tom istom roku bol populárny generál odvolaný z veliteľskej funkcie - po tom, čo ostro kritizoval situáciu na fronte.

Popov bol odvolaný krátko po vzbure súkromnej žoldnierskej armády Jevgenija Prigožina. V jeho odstránení mnohí komentátori videli pokračovanie čistky príliš populárnych a nezávislých veliteľov, napísala vtedy ruská redakcia BBC na svojom webe.

Trestné jednotky, ktoré teraz ruská armáda nazýva útočnými oddielmi Štorm-Z, sa skladajú z obžalovaných a z trestancov. Ich stíhanie úrady pozastavia po prihlásení sa do vojny a ukončia, ak si dotyčný v boji vyslúži štátne vyznamenanie, alebo sa vojna skončí, pripomenul zdroj Kommersantu.

Popov podľa svojho obhajcu podpísal príslušný kontrakt s ministerstvom obrany a spolu s ním požiadal súd, aby prerušil jeho prípad. Poďakoval sa tiež ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého minulý mesiac požiadal, aby sa mohol vrátiť do vojny. (ČTK)

Po nálete ruských dronov na prístavné mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny museli byť hospitalizovaní najmenej dvaja ľudia, oznámil na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Niekoľko ďalších zranených ošetrili zdravotníci na mieste.

Náletu počas noci čelilo tiež hlavné mesto krajiny. Kyjevský starosta Vitalij Kličko informoval o požiari skladov. Obete či zranenia zatiaľ nie sú hlásené.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zasahovala v okolí hlavného mesta, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na očitých svedkov z mesta Naro-Fominsk, ktoré leží približne 70 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

"Podľa záberov z mesta boli na oblohe videné bezpilotné lietadlá. Obyvatelia Naro-Fominska tiež uviedli, že na uliciach počuli explózie," napísal denník. Spomínané zábery z útoku dronov na okolie Moskvy zverejnil na X okrem iného ukrajinský politik Anton Heraščenko.

Ešte skôr úrady prerušili prevádzku na moskovskom letisku Vnukovo, ako aj na letisku v Kaluge, ktoré leží asi 200 kilometrov od Moskvy, dodal Kommersant. Vo Vnukove už boli obmedzenia zrušené.

Protivzdušná obrana počas stredajšieho večera zničila 19 ukrajinských dronov, z toho šesť nad Kalužskou oblasťou, napísalo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. (ČTK)

„Kroky, ktoré podnikáme smerom na Belgorod, slúžia na to, aby sme Rusom zabránili v nových útokoch smerom na Charkovskú alebo Sumskú (oblasť),“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu v Kyjeve.

Ukrajinská hlava štátu tiež uviedla, že krajina má záujem kúpiť „veľký balík“ amerických zbraní. 

„Chceme to urobiť a sme pripravení,“ povedal prezident. „Boli sme schopní nájsť 30 či 50 miliárd (dolárov)“ na nákup, upresnil.

Kyjev má podľa jeho slov údaje o najmenej 155 čínskych občanoch, ktorí boli vyslaní na front. 

„Existuje 155 ľudí (Číňanov, pozn. TASR) s menami a pasovými údajmi, ktorí bojujú proti Ukrajincom na území Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. „Peking o tom vie,“ doplnil. Ku verbovaniu podľa jeho slov dochádza cez sociálne siete.

Čína počas dňa odmietla ako „absolútne nepodložené“ skoršie tvrdenie Zelenského, že „mnoho“ čínskych občanov bojuje po boku ruských síl vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Považujú ju za zjavné porušenie Charty OSN. Zaviazali sa k hlbšej spolupráci a pokroku v procese pristupovania Kyjeva do eurobloku.

EÚ zdôraznila neochvejné odhodlanie pomôcť Ukrajine uplatniť jej prirodzené právo na sebaobranu proti ruskej agresii a vybudovať mierovú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť. Asociačná rada EÚ - Ukrajina uvítala podporu Únie a jej členských štátov, ktorí poskytli Kyjevu od začiatku ruskej vojny takmer 144 miliárd eur vrátane vojenskej pomoci 49,6 miliardy eur. Pripomenula aj pomoc pri výcviku asi 73.000 ukrajinských vojakov. EÚ zopakovala odhodlanie riešiť naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny vrátane dodávok munície a rakiet.

Ukrajina ocenila pomoc od Európy a dôležitosť šestnástich balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Rada zopakovala, že sa bude naďalej zaoberať prípadným posilnením sankcií a zabránením ich obchádzaniu.

Asociačná rada vyzdvihla výsledok rokovaní medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii vrátane návrhu dohody o prímerí. Návrh na prímerie - ak ho Rusko prijme - môže byť podľa Rady dôležitým krokom a teraz je na Moskve, aby preukázala vôľu dosiahnuť mier.

EÚ ocenila pokrok Ukrajiny v prístupových rokovaniach, pričom po splnení požadovaných kritérií chce čo najrýchlejšie otvorenie prvých prístupových kapitol. „Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

V rámci zasadnutia bolo podpísaných päť dohôd. Asociačná rada ocenila spoluprácu EÚ a Ukrajiny v oblasti kozmického priestoru a uvítala ambíciu krajiny byť stále viac pridružená k vesmírnemu programu bloku.

Kyjev v Bruseli podpísal aj dohodu o obstarávaní zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným zdravotným hrozbám, ktorá umožňuje všetkým signatárom vrátane EÚ a ďalších kandidátskych krajín spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia. (TASR)