Rusko tvrdí, že pri odrážaní ukrajinských útokov prišlo o vyše 70 vojakov

Na Stepnohirsk juhovýchodne od Záporožia ruská armáda v noci podnikla letecký úder a z Charkova je po ruskom dronovom útoku hlásený rozsiahly požiar v civilnom podniku. Informujú o tom ukrajinské úrady a médiá.

Jeden z dronov útočiacich na Odesu sa zrútil na nemocnicu a poškodil strop, okná a operačnú sálu, uviedol starosta tohto mesta na juhu Ukrajiny Hennadij Truchanov. Nikomu z pacientov sa nič nestalo.

Inde v meste vznikli škody na obytných domoch, civilnej infraštruktúre, čerpacej stanici a jednej z významných ciest. Útoky si vyžiadali sedem zranených.

V Stepnohirsku ruská armáda zasiahla deväťposchodový dom riadenou strelou. V budove vypukol požiar a v obci vypadli dodávky elektrického prúdu, informoval podľa ruskojazyčného servisu BBC šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. "Nikomu sa našťastie nič nestalo," dodal.

V samotnom Záporoží po dronovom útoku vypukol požiar na čerpacej stanici. Taktiež tam sa to zaobišlo bez zranených.

V Charkove oheň zachvátil plochu 1000 metrov štvorcových v skladisku potravín, napísal na telegrame starosta Ihor Terechov. Nikomu sa nič nestalo. Tlaková vlna poškodila niekoľko domov v okolí.

Ruské ministerstvo obrany zasa ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana v noci zneškodnila 52 ukrajinských dronov, z toho 33 nad Brjanskou oblasťou susediacou s Ukrajinou. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslím si, že to bolo strašné. A bolo mi povedané, že urobili chybu. Ale myslím si, že je to hrozná vec. Myslím si, že celá vojna je hrozná vec,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského lietadla počas letu späť do Washingtonu.

Po otázke, čo myslel „chybou“, Trump doplnil len to, že „urobili chybu... opýtate sa ich“.

Rada Bieleho domu pre národnú bezpečnosť predtým uviedla, že ruský útok je „jasnou pripomienkou toho, prečo snahy prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie tejto strašnej vojny prichádzajú v rozhodujúcom čase“.

Trump ani Biely dom nemenovali Moskvu ako pôvodcu útoku, hoci americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už skôr vyjadril sústrasť „obetiam dnešného desivého ruského raketového útoku na Sumy“.

Útok prišiel dva dni po tom, ako americký prezidentský vyslanec Steve Witkoff cestoval v rámci Trumpovho úsilia o ukončenie vojny do Ruska a stretol sa s Putinom. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Prosím, pred akýmikoľvek rozhodnutiami, akýmikoľvek formami rokovaní, príďte sa pozrieť na ľudí, civilistov, bojovníkov, nemocnice, kostoly, deti zničené alebo mŕtve,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu.

Na návšteve Ukrajiny podľa neho Trump „pochopí, čo (ruský prezident Vladimir) Putin urobil“.

Zelenskyj sa koncom februára dostal v Bielom dome do ostrej výmeny názorov s Trumpom a viceprezidentom USA J. D. Vanceom, ktorý vtedy obvinil Ukrajinu, že hostí zahraničných lídrov na „propagandistických prehliadkach“, aby získala podporu. Zelenskyj takéto obvinenie znova odmietol a pre CBS povedal, že ak by sa Trump rozhodol prísť, môže ísť kamkoľvek a „nebude to divadlo“.

Trump presadzuje rýchle ukončenie viac než trojročnej vojny. USA vedú priame rozhovory s Ruskom, hoci jeho útoky na Ukrajinu neutíchajú.

Washington rokoval o možnom prímerí aj s ukrajinskými predstaviteľmi, kým európske krajiny diskutujú o vyslaní vojakov na podporu prípadného prímeria. Kyjev predtým súhlasil so Spojenými štátmi navrhovaným bezpodmienečným prímerím, Moskva to však odmietla.

„Putinovi nemožno veriť. Povedal som to prezidentovi Trumpovi mnohokrát. Takže keď sa pýtate, prečo prímerie nefunguje – to je dôvod, prečo,“ uviedol Zelenskyj.

"Putin nikdy nechcel koniec tejto vojny. Putin nikdy nechcel, aby sme boli nezávislí. Putin nás chce úplne zničiť – našu suverenitu a našich ľudí,“ dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj rozhovor poskytol v piatok vo svojom rodnom meste Kryvyj Rih, kde pri ruskom útoku tento mesiac zahynulo 18 ľudí vrátane deviatich detí. Podľa jeho slov by spravodlivým mierom bolo to, keby Ukrajina neprišla o svoju zvrchovanosť a nezávislosť.

Prisľúbil tiež, že jeho krajina znovu získa všetko územie, ktoré v súčasnosti ovláda Rusko. (TASR)

„To je jednoznačne vojnový zločin, a to závažný vojnový zločin,“ povedal predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v televízii ARD. „To bola len časť toho, čo sa dnes stalo,“ pokračoval Merz. „Boli dve vlny útokov a druhá prišla, keď sa záchranári starali o obete. Podlosť tohto sa už nedá prekonať,“ vyhlásil.

Merz povedal, že ruský prezident Vladimir Putin zjavne vníma ochotu rokovať s ním nie ako vážnu ponuku, ale slabosť. „Všetkým, ktorí v Nemecku naivne Putina vyzývajú, aby prišiel k rokovaciemu stolu, hovorím: Toto je odpoveď. Toto je to, čo Putin robí s tými, ktorí s ním hovoria o prímerí,“ doplnil šéf CDU.

Podobne sa vyjadril aj jeho predchodca, odchádzajúci kancelár Olaf Scholz, ktorý útok na Sumy označil za barbarský. Takéto činy podľa neho poukazujú na to, že Rusko je pri tvrdení o ochote snažiť sa o mier na Ukrajine neúprimné. „Táto vojna sa musí skončiť a Rusko musí konečne súhlasiť s úplným prímerím. Pracujeme na tomto cieli s našimi európskymi a medzinárodnými partnermi," uviedol Scholz. (TASR)

Holandský premiér Dick Schoof vyzval na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Útok odsúdil aj český premiér Petr Fiala.

Poľský premiér Donald Tusk označil útok za „ruskú verziu prímeria. Krvavá Kvetná nedeľa,“ napísal na sociálnej sieti X.

K útoku v meste Sumy sa Tusk vrátil aj pri nedeľnej ceremónii, ktorá sa vo Varšave konala pri príležitosti 85. výročia Katynského masakru. Uviedol, že zlo, ktoré stojí za týmto masakrom, ohrozuje Poľsko aj v súčasnosti a citoval klamstvá, dezinformácie, podlosť a nepriateľskú propagandu šíriace sa z východu.

„Kvetná nedeľa. Omša sa práve skončila. Len pred niekoľkými hodinami zasiahli v meste Sumy ruské rakety modliacich sa a tých, ktorí smerovali do kostola: ženy, deti a mužov. Ulice tohto mesta sú plné tiel,“ povedal Tusk, ktorého cituje agentúra PAP.

Katynský masaker bol masovou vraždou takmer 22 000 zajatých poľských dôstojníkov a intelektuálov sovietskou tajnou políciou NKVD na príkaz Josifa Stalina v roku 1940. Sovietsky zväz svoju zodpovednosť napriek dôkazom desaťročia popieral a pripisoval zločin nacistickému Nemecku. Moskva oficiálne priznala pravdu až v roku 1990. (TASR)

„Viac ako 30 obetí a takmer stovka zranených. To je doterajšia bilancia útoku na ukrajinské mesto Sumy. Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre takéto vraždenie nevinných ľudí. Dôrazne tento útok odsudzujem a dúfam v skorý mier. Česť pamiatke všetkých obetí,“ poznamenal.

Útok odsúdil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Upozornil na to, že pri útoku zahynuli aj deti. „O mieri sa viac hovorí než sa koná a vraždenie ľudí pokračuje. Medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko preto, aby sa ruskí predstavitelia posadili za rokovací stôl a skutočne rokovali o mieri,“ dodal.

Kritizuje vládu, že namiesto jasných krokov na podporu Ukrajiny a tvrdého postoja voči režimu Vladimira Putina mlčí.

„Raketový útok na Kvetnú nedeľu zabil vyše 30 nevinných ľudí a ďalšie desiatky zranil. Túto hroznú tragédiu rieši celý civilizovaný svet, no naša vláda opäť strká hlavu do piesku,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka. Doplnil, že presne toto je správanie agresora, ktorý odmieta mier a pokračuje v zabíjaní. „A vláda Roberta Fica hanebne mlčí, prípadne prázdne reční o tom, ako miluje mier,“ dodal.

Volá po konci zabíjania nevinných ľudí.

„Napriek tomu, že sa hovorí o mieri, naďalej zomierajú nevinní ľudia. Medzinárodné spoločenstvo musí vynaložiť všetko diplomatické úsilie a tlak, aby toto vraždenie skončilo a Rusko začalo riešiť otázku mieru za rokovacím stolom a nie riadenými strelami, ktoré zabíjajú nevinných ľudí,“ poznamenal.