Rusko oznámilo, že sťahuje obvinenia voči wagnerovcom

Vojaci by podľa neho na Ruskom napádanú Ukrajinu boli vyslaní v rámci plánu, o ktorom teraz Londýn rokuje so svojimi spojencami.

Jeden z variantov plánu, o ktorý ide, je podľa zdrojov servera vyslanie Európanmi vedených síl na Ukrajinu. Ich úlohou by bolo odradiť Rusko od porušenia možnej dohody o prímerí a zároveň by uľavilo ukrajinským vojakom.

Hovorca britského premiéra Keira Starmera v marci podľa agentúry Reuters uviedol, že "významný počet" krajín je ochotných poskytnúť Ukrajine mierové sily v prípade, že bude uzavretá mierová dohoda s Ruskom.

Británia a Francúzsko tvoria základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ukrajiny. Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. (ČTK)

Harry navštívil ortopedickú kliniku Superhumans Center vo Ľvove, ktorá vykonáva rehabilitácie pre zranených vojakov a civilistov a zároveň zadarmo poskytuje protézy, rekonštrukčné operácie a psychologickú pomoc.

Vojvoda zo Sussexu, ktorý slúžil desať rokov v britskej armáde, z toho dvakrát v Afganistane, sa zameriava na pomoc zraneným vojakom dlhodobo.

V roku 2014 založil hry Invictus Games, ktoré zraneným veteránom ponúka príležitosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Harryho sprevádzala skupina ľudí z nadácie Invictus Games, vrátane štyroch veteránov, ktorí prešli podobnou rehabilitačnou skúsenosťou.

Štyridsaťročný Harry, druhorodený syn kráľa Karola III., je iba druhým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý od začiatku ruskej celoplošnej invázie vo februári 2022 navštívil Ukrajinu. Jeho teta vojvodkyňa z Edinburghu Sophie, manželka britského princa Edwarda, najmladšieho brata kráľa, Ukrajinu navštívila vlani v apríli.

Britská kráľovská rodina otvorene podporuje Ukrajinu. (ČTK)

Napísali to agentúry AP a Reuters s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničia.

Jej rezignácia sa očakávala už nejaký čas, najmä vzhľadom na to, že Trumpova administratíva kladie dôraz na zbližovanie s Ruskom a ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, podotkla AP.

Brinkovú do vedenia diplomatickej misie na Ukrajine vymenoval v roku 2022 vtedajší prezident USA Joe Biden a vo východoeurópskej krajine pôsobila od mája toho istého roku, napísala agentúra Reuters, ktorá s odvolaním sa na svoje zdroje ďalej píše, že diplomatka odchádza na vlastnú žiadosť.

Chystá sa vraj úplne opustiť diplomatickú službu.

"Veľvyslankyňa Brinková odstupuje," uviedlo americké ministerstvo zahraničia. "Bola veľvyslankyňou v Kyjeve tri roky - to je dlhá doba vo vojnovej zóne. A úprimne, tá vojna trvá už príliš dlho," cituje AP ďalej americké ministerstvo zahraničia.

Kedy presne diplomatka zo svojho postu odíde, zatiaľ Washington neoznámil.

Podľa AP Brinková patrí medzi silných zástancov americkej vojenskej pomoci Kyjevu. (ČTK)

Moskva im totiž na oplátku poskytuje dôležitú vojenskú pomoc, informuje agentúra AP.

Admirál Samuel Paparo, šéf amerického indo-pacifického velenia, povedal senátnemu výboru pre ozbrojené služby, že Čína poskytla Rusku 70 percent obrábacích strojov a 90 percent starších čipov, čím mu pomohla „obnoviť vojnovú mašinériu“. Čína podľa neho výmenou za to pravdepodobne získa pomoc v oblasti technológií, ktoré jej umožnia tichší pohyb ponoriek a iné formy pomoci.

Senátori sa Papara a generála Xaviera Brunsona, veliteľa amerických síl v Južnej Kórei, pýtali na pokroky Číny v regióne. Obaja uviedli, že súčasné vojenské sily USA v tomto regióne sú kľúčové pre americkú národnú bezpečnosť, keďže väzby medzi Ruskom a Čínou rastú. USA majú v Južnej Kórei 28 500 vojakov, pripomína AP.

Paparo informoval, že Severná Kórea posiela do Ruska „tisíce, možno stovky tisíc delostreleckých granátov“ a tisíce rakiet krátkeho doletu. Podľa jeho slov sa očakáva, že Pchjongjang dostane podporu v oblasti protivzdušnej obrany a rakiet zem-vzduch. „Ide o vzájomnú symbiózu, v ktorej každý štát vyrovnáva slabé stránky toho druhého, čo prináša vzájomný prospech,“ povedal.

AP pripomína, že Severná Kórea už vyslala tisíce vojakov do vojny proti Ukrajine. Zelenskyj povedal, že Rusko aktívne verbuje aj čínskych občanov, aby bojovali po boku Moskvy. Vyhlásil, že s vedomím Pekingu už na bojisku pôsobí viac ako 150 čínskych žoldnierov. Peking tieto obvinenia označil za „nezodpovedné“. (TASR)

Uviedol to poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka.

Minister na tlačovej konferencii po obchodnom summite EÚ a Ukrajiny v Bruseli povedal, že Poľsko je spolu s 25 ďalšími členskými štátmi a Európskou komisiou pripravené iniciovať prvý blok rokovacích kapitol. Toto úsilie však brzdí Maďarsko.

"Ako predsedníctvo pracujeme na rozširovaní EÚ na základe princípu, že proces rozšírenia je dôležitým prvkom politiky zaisťovania stability EÚ," povedal Szlapka. Rozhovory s Ukrajinou podľa neho prebiehajú dobre, no objavujú sa "politické ťažkosti".

Szlapka priblížil, že oficiálnym dôvodom Budapešti je nevyriešená otázka maďarskej menšiny v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Podľa jeho slov však môže ísť len o "zámienku", pretože ide o najviac proeurópsku skupinu na Ukrajine.

Minister priznal, že nádeje na otvorenie prvého bloku rokovacích kapitol s Kyjevom počas poľského predsedníctva v Rade EÚ v tomto polroku sa významne znížili. "Do konca poľského predsedníctva zostáva 82 dní," pripomenul s tým, že treba toho urobiť ešte veľa.

Szlapka bez detailov dodal, že Ukrajina a Maďarsko by podľa očakávaní mali viesť bilaterálne rokovania o danej záležitosti.

Prístupové rozhovory Ukrajiny s EÚ sú rozdelené na 35 kapitol, z ktorých 33 je zoskupených do šiestich tematických blokov a o dvoch sa bude rokovať samostatne. Rozhodnutie otvoriť tieto bloky si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov Únie. EÚ formálne začala prístupové rokovania s Ukrajinou v júni 2024. (TASR)

Čierne more, cez ktoré námorná trasa do Gruzínska prechádza, je až doteraz jedným z bojísk v rámci ruskej agresie proti Ukrajine.

„Uskutočnili sa dve plavby, sú to skúšobné plavby,“ povedal agentúre AFP obchodný riaditeľ spoločnosti UkrFerry Volodymyr Černievskyj. Plavidlá v závere marca prešli trasu z ukrajinského prístavu Čornomorsk v Odeskej oblasti do gruzínskeho prístavného mesta Batumi, informovala tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.

„Ide len o skúšobné plavby, aby sa identifikovali všetky problémové oblasti a aby sa pochopilo, ako možno dopravu obnoviť, kedy a za akých podmienok,“ dodal Černievskyj.

Možné prímerie v Čiernom mori, ktoré presadzuje Kyjev a Washington, by podľa neho mohlo byť „pozitívnym momentom“ na obnovenie trajektového spojenia s Gruzínskom. (SITA)

Zároveň došlo k poškodeniu civilného skladu, uviedli tamojší predstavitelia.

Útok spôsobil rozsiahly požiar, oznámil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Tamojší prokurátori zverejnili zábery zničenej budovy zahalenej do dymu a plameňov. Starosta mesta Dnipro Borys Filatov ozrejmil, že rakety zasiahli sklad s plienkami.

Ruské drony zároveň zranili 13 ľudí a poškodili obytnú budovu v meste Nikopol v tej istej oblasti, oznámil Lysak.

Medzitým ďalšie mesto v Dnepropetrovskej oblasti Kryvyj Rih smútilo po piatkovom zásahu ruskou raketou, pri ktorom zahynulo deväť detí a 11 dospelých.

Organizácia Spojených národov odhaduje, že od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zahynulo v krajine približne 13.000 civilistov, povedal v utorok Bezpečnostnej rade koordinátor OSN pre núdzovú pomoc Tom Fletcher. (TASR)

Stretnutie krajín takzvanej "koalície ochotných" v sídle NATO organizuje Británia a Francúzsko. Ide o vôbec prvú podobnú schôdzku vo formáte ministrov obrany. Zúčastňujú sa jej zástupcovia troch desiatok krajín.

"Všetci chceme dosiahnuť stabilný, spravodlivý a trvalý mier. Musíme Ukrajine poskytnúť všetko, čo potrebuje. Dnes budeme diskutovať aj o tom, ako to robiť oveľa efektívnejšie," uviedol lotyšský minister obrany Andris Sprúds.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej ozbrojenej agresii a účastníci štvrtkovej schôdzky pracujú na spôsobe, ako zaručiť bezpečnosť napadnutej krajiny po prípadnom uzatvorení prímeria či mierovej dohody. 

Jednou z možností je tiež misia vojakov západných štátov, Moskva ale prítomnosť jednotiek z krajín NATO na Ukrajine zatiaľ kategoricky odmieta.

"Musíme dostať Ukrajinu do čo najsilnejšej pozície, aby si zachovala svoju suverenitu, to znamená okrem iného podporiť ukrajinskú armádu," uviedol britský minister obrany John Healey.

"Je potrebné tiež viac tlačiť na (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby vojnu ukončil," dodal Healey. 

Rokovania v Bruseli sa zúčastňujú aj šéfovia francúzskej a britskej armády, ktorí majú informovať ministrov o svojej ceste do Kyjeva z minulého týždňa.

Podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá je tiež medzi účastníkmi, je teraz na jednotlivých štátoch, aby uviedli, ako sa chcú na prípadnej mierovej misii podieľať. 

"Najskôr ale potrebujeme vedieť, aký bude cieľ tejto misie. Či bude monitorovacia, mierová, obranná, odstrašujúca," uviedla Kallasová. 

"Ukrajinci už pred zhruba štyrmi týždňami súhlasili s prímerím, Rusko ale nie. Takže je jasné, že Ukrajinci chcú mier a Rusko ho zatiaľ nechce, "dodala.

Taktiež podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena "Moskva nemá záujem na mieri". "Musíme zvýšiť tlak na Rusko, aby si sadlo k rokovaciemu stolu," povedal novinárom. 

Cieľom rokovania je podľa neho prerokovať s ostatnými, čo všetko môžu partneri pre Ukrajinu urobiť. Prvým pilierom bezpečnostných záruk je podľa neho silná ukrajinská armáda, druhým sú potom prípadné európske jednotky, ktoré by mohli ukrajinskú armádu podporiť. 

Účasť na prípadnej európskej misii nevylúčil ani švédsky minister obrany Pal Jonson. Najskôr ale aj podľa neho musí byť jasno ohľadom toho, ako by mala táto misia vyzerať.

Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland. 

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa bruselského webu Politico vo štvrtok v Bruseli nie je nemecký minister obrany Boris Pistorius, namiesto neho sa stretnutia zúčastní nemecký generál a generálny inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer. (ČTK)