Výbuch pred šiitským sviatkom pripravil v Sýrii o život najmenej šesť ľudí

Odsúdený je za podnecovanie k dezercii a organizovanie nelegálneho prekročenia hraníc.

Janukovyč, ktorý po hromadných protirežimných protestoch v roku 2014 ušiel do Ruska, bol na Ukrajine v roku 2019 v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za velezradu. Tento prípad bol spojený s listom, ktorý 1. marca 2014 poslal Putinovi a v ktorom šéfa Kremľa žiadal, aby na obnovenie poriadku na Ukrajine použil ruské armádne a policajné sily.

Súd v Kyjeve dnes tiež odsúdil na desať rokov väzenia bývalého zástupcu náčelníka Štátnej bezpečnostnej správy, ktorý mal na starosti Janukovyčovu ochranu, a to na základe obvinenia z dezercie a umožnenia nelegálneho prekročenia hraníc.

Vo vyhlásení úradov nebol dotknutý menovaný, avšak ako šéf Janukovyčovej ochranky vtedy pôsobil Kosťantin Kobzar. (ČTK, Kyiv Independent)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase v nadväznosti na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa zložiť zbrane vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

„Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ktorú potvrdil aj prezident, začať rokovať s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných požiadaviek. Signál ukrajinskej pripravenosti pokračovať v priamych rozhovoroch s Ruskom by mal prísť z Kyjeva,“ uviedol Peskov pre štátne médiá. Podľa neho však musí rokovania iniciovať Ukrajina a Moskva „doteraz neeviduje žiadne také kroky“.

Počas rozhovoru pre brazílske noviny O Globo však minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že pre začiatok rokovaní o mieri „je nevyhnutné medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopola, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti“.

Trump v nedeľu vyhlásil, že podľa neho je Zelenskyj pripravený odstúpiť Krym ako súčasť dohody o prímerí a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „prestal strieľať“. „Moskva a Washington udržiavajú dialóg s cieľom nájsť cestu k dohode. Dúfame, že sa tým vytvorí priestor pre vzájomne prijateľný výsledok,“ uviedol Lavrov počas rozhovoru pre O Globo.

Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 sa Rusko zmocnilo rozsiahlych častí štyroch ukrajinských regiónov a vyhlásilo ich za svoje, pričom polostrov Krym anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina anexie odsúdila ako nezákonné a v minulosti opakovane vyhlásila, že ich nikdy neuzná. (TASR)

Iba tretina ľudí očakáva, že ďalšie generácie budú žiť v lepšom svete, ako je ten dnešný.

Zároveň prevažná väčšina českej populácie požaduje po politikoch, aby sa v otázkach kľúčových pre budúcnosť krajiny spojili bez ohľadu na to, kto práve vládne. Aj to ukázal výskum agentúry Ipsos realizovaný na reprezentatívnej vzorke českej populácie v apríli 2025.

Najpesimistickejší sú ľudia medzi 25-44 rokmi. "Výskum potvrdzuje niektoré alarmujúce dáta, ako je napríklad historicky najnižšia pôrodnosť, ktorú Česko zažilo v roku 2024. Podstatná časť populácie žije vo veľkej neistote, ktorá má často globálne príčiny, a ktorá trvá už niekoľko rokov. Zároveň ľudia uvažujú v oveľa kratšom horizonte udalostí," tvrdí riaditeľ divízie Ipsos Public Affairs.

V súčasnej dobe u Čechov prevládajú najmä obavy ekonomického a bezpečnostného charakteru. 54 % populácie uvádza, že má obavu z ekonomickej nestability, 36 % ľudí potom uvádza ako jednu zo svojich hlavných obáv geopolitickú nestabilitu v súvislosti s napätím v medzinárodnom prostredí. Necelá tretina populácie má potom strach z vnútornej bezpečnosti Európy v súvislosti s imigráciou. Túto obavu častejšie vyjadruje najstaršia generácia. Tá najmladšia sa naopak viac obáva straty slobody a demokracie, prípadne dopadov klimatických zmien. (ČTK)