Talianske mesto Monfalcone chystá zákaz kúpania v burkinách

Povedal tiež, že akákoľvek dohoda s Teheránom musí tiež riešiť jeho program balistických rakiet. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Musíte rozobrať celú ich jadrovú infraštruktúru a to znamená,... že nebudú mať kapacitu na obohacovanie uránu,“ uviedol Netanjahu vo vystúpení v Jeruzelame s tým, že dohody by mala tiež „priniesť aj prevenciu proti balistickým strelám“.

„Skutočná dohoda, ktorá funguje, je dohoda, ktorá odstráni potenciál Iránu na obohacovanie uránu pre jadrové zbrane,“ povedal izraelský premiér a dodal, že „Irán nebude mať jadrové zbrane“.

Západné vlády dlho podozrievajú Irán zo snahy vyvinúť nukleárne zbrane. Teherán takúto ambíciu neustále popiera a zdôrazňuje, že jeho jadrový program má výlučné mierové účely.

Irán a USA, nepriatelia od islamskej revolúcie v roku 1979, viedli v sobotu v Ománe tretie kolo rozhovorov o jadrovom programe Teheránu. Obe strany následne hovorili o pokroku. Americký predstaviteľ označil rokovania za pozitívne a produktívne, kým podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího budú pred ďalším kolo budúci týždeň pracovať na znížení rozporov.

Tzv. jadrová dohoda medzi svetovými veľmocami a Iránom v roku 2015 obmedzila nukleárne aktivity Teheránu výmenou za zmiernenie sankcií voči islamskej republike. Dohoda fakticky stroskotala po tom, ako od nej prezident USA Donald Trump o tri roky neskôr odstúpil. Trump od návratu do Bieleho domu v januári tohto roka vyzýva Irán na novú dohodu a pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia neuspeje. (TASR)

Deň po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tiež uviedol, že je podľa neho pripravený vzdať sa Krymu, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Trump označil svoj rozhovor vo Zelenským za „dobré stretnutie“ s tým, že teraz sa uvidí, čo sa stane ďalej. Obaja sa nakrátko zišli v sobotu v Ríme pred pohrebom pápeža Františka.

Na otázku, či je ukrajinský prezident pripravený vzdať sa Krymského polostrova, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014, Trump odpovedal: „Myslím si, že áno.“ Išlo by o postoj v priamom rozpore s vyjadreniami Zelenského, pripomína AFP. Šéf Bieleho domu doplnil, že Zelenskyj je podľa neho pokojnejší, chápe celkovú situáciu a chce sa dohodnúť.

Trump novinárom v New Jersey tiež povedal, že je sklamaný z pokračujúcich ruských útokov na Ukrajine. „Chcem, aby prestal strieľať, sadol si a podpísal dohodu,“ vyhlásil o Putinovi. Po stretnutí so Zelenským Trump kritizoval ruského lídra s tým, že nie je dôvod, aby Rusko odpaľovalo rakety na civilné oblasti. (TASR)

Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA pomohli Moskve znovu získať územie ruskej Kurskej oblasti, ktoré obsadili ukrajinské sily. TASR o tom informuje podľa agentúr Jonhap a AFP.

O nasadení vojakov rozhodol severokórejský vodca Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom, uviedla KCNA. Správa prišla niekoľko mesiacov po tom, ako do boja na frontovej línii v Kurskej oblasti vyslali tisíce vojakov zo Severnej Kórey, konštatoval juhokórejský Jonhap.

„Operácie na oslobodenie Kurskej oblasti s cieľom odraziť dobrodružnú inváziu ukrajinských orgánov do Ruskej federácie boli úspešne ukončené," doplnila KCNA s tým, že na týchto operáciách sa zúčastnili jednotky severokórejských ozbrojených síl.

Rusko tvrdí, že ukrajinské sily vytlačilo z poslednej dediny v Kurskej oblasti, ktorú mali pod kontrolou, Kyjev to však poprel a uviedol, že jeho vojaci stále operujú v ďalšej ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14.000 vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters.

Rusko potvrdilo, že severokórejskí vojaci bojovali spolu s jeho jednotkami v Kurskej oblasti, po prvý raz uplynulú sobotu. Obe krajiny ich nasadenie dosiaľ nepotvrdzovali ani nepopierali. (TASR)

"Rusi veľa hovoria o pripravenosti pristúpiť na americké návrhy, ale doteraz nie sú vidieť žiadne prípravy ruskej armády na skutočné prímerie. Naopak, po Veľkej noci okupanti obnovili obvyklú útočnú aktivitu a za cenu vysokých strát sa Rusi snažia o postup. Každý deň takýchto bojov na fronte to dokazuje úplne zreteľne. Rusko sa naozaj pokúša oklamať svet, oklamať Ameriku a ďalších, a vojnu ďalej naťahovať," vyhlásil vo večernom prejave na sociálnych sieťach.

V rozhovore poskytnutom americkej televíznej stanici CBS News tiež ruský minister zahraničných vecí vyhlasoval na adresu amerických návrhov na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine, že ponáhľanie sa prekáža "skutočnej politike".

CBS News, ktorá vo štvrtok odvysielala časť rozhovoru, zverejnila v nedeľu kompletný prepis interview a z Lavrovových vyjadrení citujú ďalšie médiá, vrátane britskej stanice BBC.

"Chápeme, chápeme tú netrpezlivosť, pretože to je v americkej kultúre, že vytvárate očakávania a okolo týchto očakávaní zvyšujete napätie," uviedol Lavrov v reakcii na výstrahy šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, že sa USA stiahnu z rokovaní, ak sa rýchlo nepodarí dosiahnuť výsledky.

"To nepomáha zapojiť sa do skutočnej politiky. Ale v našom prípade, ako som už povedal, sme pripravení na dialóg, pripravení na rozhovory a nechceme začať stávkou na neúspech. To by bola známka zlej dohody," dodal.

Lavrov hovoril s novinárkou CBS News na diaľku a odpovedal po anglicky. Ministra sa tiež spýtala, či by Moskva bola ochotná odovzdať USA kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorú okupujú ruskí vojaci. Ide o bod mierového plánu navrhnutého Bielym domom, poznamenala BBC.

"Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom," odvetil Lavrov a dodal, že elektráreň je "vo veľmi spoľahlivých rukách".

"Ničí Trumpove plány?" znel na serveri RBK-Ukrajina nadpis správy o Lavrovovom interview, v ktorom podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že Rusko je pripravené usilovať sa o "rovnováhu záujmov" s USA na Ukrajine, ale nechce im odovzdať okupovanú elektráreň.

Ukrajinský server tiež poznamenal, že Trumpov mierový plán obsahuje aj ďalšie sporné momenty, a to predovšetkým to, že USA by de iure uznali za súčasť Ruska ukrajinský polostrov Krym, anektovaný Moskvou. (ČTK, CBS News)