Poľskému novinárovi väznenému v Bielorusku údajne odopierajú dôležité lieky

K rokovaniam, ktoré sa konajú vo Varšave, sa pripojil prostredníctvom videokonferencie.

"Ako zástierku (Rusko) používa vojenské cvičenie. Tak najčastejšie začínajú nový útok," povedal Zelenskyj. Dodal, že nevie, kam bude Moskva smerovať. "Ukrajina, Litva, Poľsko, bohvie, ale musíme byť pripravení," dodal.

Agentúra Reuters píše, že Rusko a Bielorusko spoločné manévre oznámili na september. Poznamenáva tiež, že Zelenskyj pre svoje varovanie nepredložil dôkazy.

Bielorusko je dlhodobým verným politickým aj vojenským spojencom Moskvy. (ČTK)

Pripravoval o tom podklady pre ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra obrany. S odvolaním sa na nekrológ zverejnený ruským ministerstvom obrany v rezortných novinách Krasnaja zvezda o tom v utorok informovala britská stanica BBC.

Moskalik bol zástupcom náčelníka Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruských ozbrojených síl. Hodnosť generálporučíka mu ruský prezident Vladimir Putin udelil v roku 2021.

Ako uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, naďalej sa snaží nahradiť tento nedostatok prostredníctvom dovozu.

„Túto zimu nepriateľ vykonal sériu masívnych útokov na ukrajinskú infraštruktúru produkcie plynu. Straty dosiahli takmer 50 percent celkovej produkcie,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády. „Momentálne pracujeme na kompenzácii týchto strát, vrátane dovozu,“ dodal.

Pôvodne neutrálne krajiny pristúpili k obrannému paktu s NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. 

Medvedev povedal, že noví členovia NATO sa automaticky stali terčom pre ruskú armádu, a to vrátane preventívnych opatrení, možných odvetných úderov či použitia jadrových zbraní.

Medvedev, ktorý v minulosti európskym štátom podporujúcim Ukrajinu opakovane hrozil a ktorý v tejto súvislosti spomínal aj jadrové údery, tiež vyhlásil, že naďalej hrozí nukleárna apokalypsa, hoci jej riziko mierne kleslo.

V prejave tiež ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho správne a jednoducho opísal to, že kvôli Ukrajine takmer vypukla tretia svetová vojna. "Jeho predchodca opakovane tvrdí, že si všetko vymysleli Rusi a že žiadne skutočné nebezpečenstvo nehrozí," povedal o predchádzajúcom americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Medvedev v prípade Trumpa odkazoval na vyhrotenú februárovú schôdzku šéfa Bieleho domu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (ČTK)

Leží niekoľko kilometrov severne od mesta Kupjansk. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. 

Americký Inštitút pre výskum vojny vo svojej najnovšej analýze uvádza, že ruské invázne sily v poslednom čase postúpili v ukrajinskej Sumskej oblasti a blízko miest Kupjansk, Siversk, Toreck a Novopavplyvka na východe krajiny.

Sumská oblasť susedí s ruskou Kurskou oblasťou. 

"Geolokalizované zábery zverejnené 27. apríla naznačujú, že ruské sily nedávno postúpili v poliach západne od obce Lokňa (severovýchodne od mesta Sumy) a pravdepodobne obsadili polia západne a juhozápadne od Basivky a juhovýchodne od Žuravky," píše vo svojej analýze Inštitút pre výskum vojny, podľa ktorého hovorca ukrajinskej pohraničnej služby Andrij Demčenko v pondelok vyhlásil, že Rusi pokračujú v nasadzovaní malých pechotných skupín k útoku na hranici blízko Basivky a Žuravky.

ISW podotkol, že ruskí vojnoví blogeri pripúšťajú, že ukrajinskí vojaci udržiavajú obmedzené pozície v pohraničí Kurskej oblasti. Boje podľa inštitútu v pondelok pokračovali tiež v ruskej Belgorodskej oblasti.

Jeden z hovorcov ukrajinskej armády Pavlo Šamšyn podľa ISW uviedol, že ukrajinská rozviedka zaznamenala, že Rusi cvičia svojich vojakov v bojovej taktike zahŕňajúcej motocykle, a dodal, že tieto dopravné prostriedky umožňujú ruským vojakom zvýšiť rýchlosť a manévrovateľnosť, čo je kľúčové pre vyhýbanie sa útokom ukrajinských dronov.

Hluk motocyklových motorov však bráni vojakom v tom, aby počuli blížiace sa drony. Jeden z ukrajinských veliteľov Andrij Otčenaš podľa CNN nedávno uviedol, že Rusi môžu na motocykloch rýchlo postúpiť a preniknúť za línie, ale zároveň zaznamenávajú veľké straty.

"Naznačuje to, že nepriateľ nemá veľké množstvo vojenskej útočnej techniky, ale na druhej strane je to adaptácia na vojnové podmienky," uviedlo ukrajinské stredisko pre strategickú komunikáciu.

Rusi sa podľa ISW zrejme snažia prispôsobiť svoju taktiku s ohľadom na údery ukrajinských dronov a chcú obmedziť straty svojich obrnených vozidiel, ktoré utrpeli vlani v lete a na jeseň. Kyjev v najbližších niekoľkých mesiacoch očakáva veľkú ruskú ofenzívu, keďže sa Moskva snaží dobyť viac území pred akoukoľvek dohodou o prímerí, podotkla CNN.

Stav núdze bude predĺžený do 14. novembra.

Vláda dostala od parlamentu povolenie na vydávanie dekrétov do 14. novembra, píše server, podľa ktorého kabinet môže pozastaviť uplatňovanie určitých zákonov, môže sa odchýliť od zákonných ustanovení a môže prijať aj iné mimoriadne opatrenia.

V zmysle platnej legislatívy môže vláda vyhlásiť núdzový stav na tridsať dní a dvojtretinová väčšina Národného zhromaždenia ho môže predĺžiť maximálne o 180 dní.

Vláda návrh odôvodnila tým, že ozbrojený konflikt a humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa ani v uplynulom období nezmenili.

Poslanci o predĺžení stavu núdze o ďalších 180 dní rozhodli naposledy vlani 4. novembra. Vláda Viktora Orbána vtedy iniciovala predĺženie stavu núdze s platnosťou do 18. mája 2025. Predchádzajúci stav núdze platil do 19. novembra 2024.

Vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia a tiež ju viacnásobne predlžovala.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. (TASR)

Podľa nej Moskva skutočný záujem o ukončenie konfliktu nemá.

„Uzavrieť dohodu, ktorá vedie k ďalšej agresii, nemôže byť v záujme jedného z najväčších svetových hráčov - Spojených štátov,“ uviedla Baerbocková na okraj stretnutia Nordicko-baltskej osmičky (NB8) na tému bezpečnosti a spolupráce v Baltskom mori.

„Potrebujeme spoľahlivý a trvalý mier,“ dodala nemecká ministerka a zdôraznila, že si to praje celá Európa.

Baerbocková upozornila aj na nedávne útoky na dátové káble v Baltskom mori, za ktorými pravdepodobne stojí Rusko, ako aj na ruskú tieňovú flotilu, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií.

Podľa nemeckej ministerky týmito krokmi prezident Vladimir Putin ukazuje, že má záujem vo vojne na Ukrajine pokračovať, a skepticky sa vyjadrila k jeho vyhláseniu o budúcotýždňovom trojdňovom prímerí.

„Po troch rokoch vojny nemôže oznámenie o trojdňovom prímerí zakryť skutočnosť, že ruský prezident si vzal na mušku náš európsky mierový poriadok,“ upozornila. Baerbocková tak zdôraznila zvýšenú spoluprácu medzi pobaltskými krajinami a označila ju ako investíciu do spoločnej bezpečnosti. (TASR)

"Bol to prezident Putin, kto opakovane hovoril, že Rusko je pripravený bez akýchkoľvek podmienok začať rokovací proces," tvrdil Peskov novinárom. "Od kyjevského režimu sme ale doteraz nepočuli žiadnu odpoveď," uviedol.

Peskov tiež reagoval na návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na 30-dňové prímerie. To podľa Kremľa to ale nie je možné bez vyriešenia všetkých nuáns.