Rada Európy odsúdila zámer Ruska uskutočniť voľby na okupovaných územiach

Odsúdený je za podnecovanie k dezercii a organizovanie nelegálneho prekročenia hraníc.

Janukovyč, ktorý po hromadných protirežimných protestoch v roku 2014 ušiel do Ruska, bol na Ukrajine v roku 2019 v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za velezradu. Tento prípad bol spojený s listom, ktorý 1. marca 2014 poslal Putinovi a v ktorom šéfa Kremľa žiadal, aby na obnovenie poriadku na Ukrajine použil ruské armádne a policajné sily.

Súd v Kyjeve dnes tiež odsúdil na desať rokov väzenia bývalého zástupcu náčelníka Štátnej bezpečnostnej správy, ktorý mal na starosti Janukovyčovu ochranu, a to na základe obvinenia z dezercie a umožnenia nelegálneho prekročenia hraníc.

Vo vyhlásení úradov nebol dotknutý menovaný, avšak ako šéf Janukovyčovej ochranky vtedy pôsobil Kosťantin Kobzar. (ČTK, Kyiv Independent)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase v nadväznosti na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa zložiť zbrane vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

„Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ktorú potvrdil aj prezident, začať rokovať s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných požiadaviek. Signál ukrajinskej pripravenosti pokračovať v priamych rozhovoroch s Ruskom by mal prísť z Kyjeva,“ uviedol Peskov pre štátne médiá. Podľa neho však musí rokovania iniciovať Ukrajina a Moskva „doteraz neeviduje žiadne také kroky“.

Počas rozhovoru pre brazílske noviny O Globo však minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že pre začiatok rokovaní o mieri „je nevyhnutné medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopola, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti“.

Trump v nedeľu vyhlásil, že podľa neho je Zelenskyj pripravený odstúpiť Krym ako súčasť dohody o prímerí a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „prestal strieľať“. „Moskva a Washington udržiavajú dialóg s cieľom nájsť cestu k dohode. Dúfame, že sa tým vytvorí priestor pre vzájomne prijateľný výsledok,“ uviedol Lavrov počas rozhovoru pre O Globo.

Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 sa Rusko zmocnilo rozsiahlych častí štyroch ukrajinských regiónov a vyhlásilo ich za svoje, pričom polostrov Krym anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina anexie odsúdila ako nezákonné a v minulosti opakovane vyhlásila, že ich nikdy neuzná. (TASR)

Dodal, že v Poľsku sa zároveň budú konať rozsiahle národné a aliančné manévre.

Informuje o tom agentúra PAP.

Tomczyk podľa PAP v rozhovore pre rádio RMF24 uviedol, že nadchádzajúce cvičenia v Bielorusku nepredstavujú priamu hrozbu, avšak Poľsko na ne v spolupráci s NATO odpovie rozsiahlymi cvičeniami na svojom území. Pripomenul, že NATO v minulom roku uskutočnilo svoje doteraz najväčšie cvičenia so 100-tisíc vojakmi a je vojensky silnejšie ako Rusko.

Manévre Zapad sa konajú každé štyri roky od roku 2009. Posledné cvičenia v roku 2021, do ktorých sa zapojilo vyše 200-tisíc vojakov, boli od rozpadu ZSSR najväčšími na západnom smere a predznamenali inváziu na Ukrajinu. Tomczyk uviedol, že signály prichádzajúce z Ruska a Bieloruska sú vždy dôvodom na znepokojenie.

Námestník ministra sa vyjadril aj k posilňovaniu zbrojárskej výroby v Poľsku, pričom plnú funkčnosť liniek na výrobu munície očakáva v horizonte niekoľkých mesiacov.

Uviedol, že Poľsko už dnes vyrába muníciu, avšak v niektorých oblastiach je stále závislé od externých dodávok. Budovanie kompletného výrobného reťazca vrátane produkcie viacbázových prachov je prioritou štátnych zbrojárskych podnikov. (TASR)

Len niekoľko hodín predtým Pchjongjang po prvý raz potvrdil, že do Ruska vyslal svojich vojakov.

Putin ocenil „hrdinstvo“ príslušníkov severokórejskej armády, ktorí bojovali „bok po boku s ruskými vojakmi a bránili našu vlasť ako svoju vlastnú“.

„Kórejskí priatelia konali pod vedením citov solidarity, spravodlivosti a skutočného kamarátstva. Veľmi si to vážime a sme hlboko vďační (severokórejskému vodcovi) Kim Čong-unovi osobne a severokórejskému ľudu,“ citoval Kremeľ Putina.

Severná Kórea v nedeľu prvýkrát potvrdila, že jej vojaci podporili Rusko v jeho vojne proti Ukrajine. Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA rozhodnutie prijal Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom, dodala KCNA.

Rusko potvrdilo, že severokórejskí vojaci bojovali spolu s jeho jednotkami v Kurskej oblasti, po prvý raz uplynulú sobotu. Obe krajiny ich nasadenie dosiaľ nepotvrdzovali ani nepopierali.

Podľa ukrajinských predstaviteľov vyslala Severná Kórea do Ruska celkovo asi 14 000 vojakov. (TASR)

Hovorca ministerstva vo vyhlásení doplnil, že tretie krajiny ako Severná Kórea (KĽDR) „udržiavajú“ rusko-ukrajinskú vojnu a nesú za ňu zodpovednosť. 

Poukázal tiež na to, že ruský výcvik severokórejských vojakov porušuje viacero rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Kyjev by sa podľa neho všetkých území vzdať nemal. „Pretože to, čo v nich je, mohla mať Ukrajina aj sama, už pred rokom prakticky prostredníctvom kapitulácie,“ povedal Pistorius vo verejnoprávnej televízii ARD.

Ukrajinu ubezpečil o ďalšej vojenskej pomoci Nemecka v prípade jej zastavenie zo Spojených štátov. 

„Keď Ukrajina padne, keď (ruský prezident Vladimir) Putin túto vojnu vyhrá v zmysle toho, že obsadí Ukrajinu alebo jej veľké časti, potom to bude predstavovať maximálne ohrozenie pre územie NATO a aj pre susedné krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko,“ uviedol minister.

Všetkým musí byť jasné, že „nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ale aj o našu bezpečnosť a náš mier v Európe“, zdôraznil Pistorius.

Ukrajina si podľa neho uvedomuje, že pri dohode o prímerí alebo mierovom riešení konfliktu „môže dôjsť alebo dôjde aj k odstúpeniu území“. 

Minister dodal, že by to nemalo byť viazané na hranice oblastí, ale byť primerané budúcim bezpečnostným zárukám. (TASR)