Zelenskyj sa chce osobne prihovoriť Valnému zhromaždeniu OSN
Ukrajinský prezident Zelenskyj sa chce osobne prihovoriť Valnému zhromaždeniu OSN. Zelenskyj dúfa, že presvedčí váhajúce krajiny, aby podporili Kyjev v boji proti Rusku.
Mnohé z krajín, ktoré sa vyhýbajú tomu, aby sa postavili na jednu zo strán, pochádzajú z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky - často nazývaných globálny Juh - a nechcú si rozhnevať ktorúkoľvek svetovú mocnosť, ak by to mohlo poškodiť ich vlastné národné záujmy. Aj keď rétoricky inváziu Kremľa odsúdili, mnohé z nich neprerušili ekonomické alebo diplomatické vzťahy ani nevymáhajú dodržiavanie západných sankcií voči Rusku, čo Moskve umožňuje udržať si určitý tok financií.
Ukrajinskí lídri sú napriek tomu presvedčení, že musia prezentovať svoju situáciu. Zelenského cesta je súčasťou širšieho posilnenia ukrajinskej diplomacie, ktoré sa uskutočňuje súbežne s vojenskou protiofenzívou Kyjiva.
„Na zabezpečenie komplexného a dlhodobého mieru potrebujeme viac než len politickú podporu Západu. Musíme mať na palube mnoho krajín vrátane krajín globálneho Juhu, pretože na ich hlasoch záleží,“ povedal pre Politico vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol opísať citlivé, zatiaľ len predbežné plány.
Zelenskyj od februára 2022, keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu, len zriedka opúšťa Ukrajinu a vlani dostal osobitné povolenie prehovoriť k Valnému zhromaždeniu prostredníctvom vopred nahratého videopríhovoru. Keďže sa však vojna vlečie a zaťažuje globálnu ekonomiku, Zelenskyj sa zrejme rozhodol, že osobná účasť by mohla pomôcť presvedčiť, že Ukrajina stále potrebuje podporu.
Ak sa navyše na budúci týždeň uskutoční aj mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine, ako niektorí diplomati očakávajú, Zelenskyj by mohol verejne predniesť svoje argumenty zároveň s ruským zástupcom, čo je zriedkavá príležitosť.
Ukrajinský líder má podľa Politica v New Yorku dva taktické ciele. Prvým je získať podporu pre svoj 10-bodový mierový plán a druhým je nájsť riešenie potravinovej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia. (SITA, Politico)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Niekdajší ruský prezident Medvedev znovu pohrozil Švédsku a Fínsku možným odvetným úderom vrátane jadrového. Čítaj ďalej
Ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej obce - dediny Dorošivka v Charkovskej oblasti. Čítaj ďalej
Poslanci maďarského parlamentu schválili ďalšie predĺženie stavu núdze pre vojnu na Ukrajine. Čítaj ďalej
Odchádzajúca nemecká ministerka Baerbocková vyzvala Trumpa, aby nenútil Ukrajinu uzavrieť mierovú dohodu. Čítaj ďalej
Rusko považuje za prioritu začatie priamych rozhovorov s Ukrajinou, uviedol kremeľský hovorca Peskov. Čítaj ďalej
Najmenej osem ukrajinských civilistov vrátane dieťaťa prišlo o život počas uplynulého dňa pri ruských útokoch. Čítaj ďalej
Zelenskyj sa na samite Iniciatívy Trojmoria vo Varšave osobne nezúčastní, píše poľský denník Rzeczpospolita. Čítaj ďalej
Pri ruských náletoch na Dnepropetrovskú oblasť zomrelo podľa ukrajinských úradov dvanásťročné dievča. Čítaj ďalej