Guterres odsúdil "šialenstvo" nových pretekov v nukleárnom zbrojení

Amnesty vo svojej štvrtkovej správe vyzvala sýrsku vládu, aby vyvodila zodpovednosť za masakry zamerané na alavitskú menšinu, s tým, že môžu predstavovať vojnové zločiny.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že bezpečnostné sily a spojenecké skupiny počas násilností zabili viac ako 1700 civilistov, väčšinou alavitov.

Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara, ktorého islamistické hnutie Hajat Tahrír aš-Šám zvrhlo Bašára Asada, prisľúbil potrestanie tých, ktorí stoja za „krviprelievaním civilistov“, a zriadil vyšetrovací výbor.

V piatkovom vyhlásení vláda informovala, že pozorne študuje správu Amnesty International a jej „predbežné zistenia“. „Je na Nezávislej národnej komisii pre vyšetrovanie a zisťovanie faktov, aby ich vyhodnotila v súlade s mandátom, nezávislosťou a širokými právomocami, ktoré jej boli udelené prezidentským dekrétom,“ uviedla.

Sýrske orgány obvinili ozbrojených Asadových stúpencov, že násilie vyvolali útokom na nové bezpečnostné sily.

Vláda sa v piatok posťažovala, že správa nezohľadňuje „širší kontext udalostí“. Uviedla, že násilie sa začalo „premysleným útokom“ „zvyškov predchádzajúceho režimu, ktorého terčom boli príslušníci armády a vnútornej bezpečnosti“. V chaose, ktorý nasledoval, došlo k „odvetným činom a závažným porušeniam“, uviedla a prisľúbila, že tieto činy budú vyšetrené a do mesiaca bude vydaná správa. (TASR)

TASR o tom píše na základe správ agentúr AP a AFP.

„Dnes som sa dozvedel o smrti Theodora McCarricka, bývalého washingtonského arcibiskupa. V tejto chvíli myslím najmä tých, ktorým ublížil počas svojej kňazskej služby. Mysliac na ich pretrvávajúcu bolesť, vytrvajme v modlitbách za nich a za všetky obete sexuálneho zneužívania,“ McElroy uvádza vo vyhlásení.

McCarrickov škandál vyvolal krízu dôveryhodnosti cirkvi, predovšetkým preto, lebo existovali dôkazy, že vatikánski a americkí cirkevní predstavitelia vedeli, že spáva so seminaristami, ale zatvárali pred tým oči, pretože McCarrick sa dostal na vrchol americkej cirkvi.

Bývalého kardinála za kňaza vysvätili ešte v roku 1958. Jeho pád sa začal v roku 2017, keď bývalý miništrant verejne vyhlásil, že ho McCarrick ohmatkával. O rok neskôr ho newyorská arcidiecéza vylúčila zo svojich radov. V roku 2019 ho pápež František ako vôbec prvého kardinála prepustil z kňazského stavu v súvislosti so sexuálnym zneužívaním.

Vatikán vo svojej 450-stranovej správe vydanej na základe výsledkov interného vyšetrovania dáva podľa agentúry AP časť viny bývalému pápežovi Jánovi Pavlovi II. Ten ešte v roku 2000 vymenoval McCarricka za arcibiskupa a prijal McCarrickovo písomné vyjadrenie, v ktorom obvinenia odmieta. „Urobil som chyby a možno mi niekedy chýbala obozretnosť, ale počas sedemdesiatich rokov svojho života som nikdy nemal sexuálny vzťah so žiadnou osobou, mužom ani ženou, mladým či starým, klerikom ani laikom,“ napísal McCarrick.

V správe Vatikán ďalej viní aj vyšších duchovných predstaviteľov Spojených štátov, ktorí podľa neho Svätej stolici o bývalom kardinálovi neposkytli dostačujúce množstvo informácií. (TASR)

Má zákaz cestovať na územie tejto entity. Rozhodnutie RS je odvetou za plány Nemecka a Rakúska zakázať bosnianskosrbskému prezidentovi Miloradovi Dodikovi a dvom ďalším politikom vstup na svoje územie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Lührmannová pre recipročné opatrenie údajne odišla zo srbskej entity a zrušila plánované stretnutie s lídrami opozičných strán v Banji Luke, hlavnom meste Republiky srbskej. Vo štvrtok sa v Sarajeve stretla so šéfkou rakúskej diplomacie Beate Meinlovou-Reisingerovou, ktorá potom oznámila rakúsko-nemecký zákaz voči Dodikovi.

„Vláda RS vyhlasuje Annu Lührmannovú za personu non grata v Republike srbskej a nariaďuje ministerstvu vnútra, aby túto osobu po vstupe vyprevadilo (z územia),“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra HINA.

K rozhodnutiu sa vyjadril aj samotný Dodik, ktorý na sieti X použil hanlivé výrazy a nemeckú štátnu tajomníčku okrem iného označil za „hlupáka“.

Vodcu bosnianskych Srbov minulý mesiac v Bosne odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.

Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatykač. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou. Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení vrátil domov tento týždeň. Bosna po nelegálnom vycestovaní z krajiny vydala na Dodika medzinárodný zatykač. (TASR)

Trump minulý týždeň pohrozil bombardovaním Iránu, ak sa krajine podarí vyvinúť jadrové zbrane. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.

Trump dal iránskym lídrom dvojmesačnú lehotu na dosiahnutie dohody o jadrovom programe, ktorý už desaťročia zaťažuje vzťahy so západom.

Západné krajiny vrátane Spojených štátov dlhodobo obviňujú Irán zo snahy o získanie jadrovej zbrane, čo Teherán popiera a trvá na tom, že jeho aktivity v oblasti obohacovania uránu slúžia výlučne na mierové účely.

„Myslím si, že bude lepšie, ak budeme rokovať priamo. Myslím si, že to ide rýchlejšie a oveľa lepšie pochopíte druhú stranu, ako keď idete cez sprostredkovateľov,“ povedal novinárom na palube amerického vládneho špeciálu Air Force One.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí minulý týždeň vyhlásil, že Teherán sa nezapojí do priamych rozhovorov s Washingtonom, „kým sa nezmení prístup druhej strany k islamskej republike“.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zrušil jadrovú dohodu z roku 2015, ktorú vyrokoval jeho predchodca Barack Obama, a opätovne zaviedol voči Iránu devastujúce sankcie.

Dohoda uzavretá medzi Teheránom a svetovými mocnosťami vyžadovala, aby Irán obmedzil svoje jadrové ambície výmenou za zmiernenie sankcií.

„Chceli ísť cez sprostredkovateľov, nemyslím si, že to už nevyhnutne platí. Myslím, že majú obavy, myslím, že sa cítia zraniteľní. Nechcem, aby sa tak cítili. Myslím si, že sa chcú stretnúť,“ povedal Trump.

Trump minulý mesiac uviedol, že napísal najvyššiemu iránskemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu výzvu na jadrové rokovania a varoval pred možnými vojenskými akciami, ak by Teherán odmietol.

Chameneí reagoval slovami, že hrozby USA „nikam nevedú“ a varoval pred recipročnými opatreniami, „ak urobia niečo škodlivé“ voči Iránu.

Trump minulý týždeň vyhlásil, že „Irán bude bombardovaný“, ak neupustí od svojho úsilia vyvinúť jadrové zbrane. Trumpove vyhlásenia zaznievajú v slabej chvíli pre islamskú republiku, keďže Izrael zdecimoval dvoch jej spojencov - Hamas, palestínskych militantov, ktorí 7. októbra 2023 zaútočili na Izrael, a libanonské militantné hnutie Hizballáh. (TASR)

Malo by ísť o súčasť kontingentu zahraničných vojakov na Ukrajine v rámci možnej budúcej dohody o prímerí.

Pracovná skupina, zložená z vojakov, sa bude stretávať každý týždeň, aby prerokovala podrobnosti plánu, uviedol Zelenskyj a odhadol, že k porozumeniu by sa mohlo podariť dospieť najneskôr v priebehu mesiaca.

Zľava ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský premiér Keir Starmer a ukrajinský prezident Emmanuel Macron počas samitu tzv. koalície ochotných v Paríži koncom marca. (zdroj: SITA/AP)

Podľa Zelenského nemá zmysel, aby Ukrajina viedla priame rozhovory s Ruskom, kým Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie. Odhadol, že Spojené štáty sú blízko k tomu, aby vystupňovali tlak na Rusko s cieľom prinútiť ich k prímeriu.

Novozavedené americké clá nepovažuje ukrajinský prezident za problém, vzhľadom na teraz skromný objem vzájomného obchodu.

Zelenskyj sa tiež vyjadril k dohode so Spojenými štátmi o americkom prístupe k ukrajinskému nerastnému bohatstvu. Ukrajinské návrhy budú podľa prezidenta pripravené na budúci týždeň.

Zelenskyj podľa agentúry Unian potvrdil, že Kyjev si mieni najať právnickú firmu, aby mu s dohodou pomohla. Záujem prejavili tri spoločnosti, začiatkom budúceho týždňa by sa Ukrajinci mali dohodnúť s jednou z nich a potom bude pripravený tím pre ďalšie rokovania s Američanmi v Saudskej Arábii.

"Zatiaľ sa (na cestu do USA) nechystám," dodal Zelenskyj. (ČTK)