Rusi sa pripravujú na ďalší rozsiahly útok na Avdijivku

Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.

"Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko. (ČTK)

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, Trump sa takto vyjadril pred novinármi v piatok pred Bielym domom.

„Pokúsime sa dostať z tejto vojny, aby sme mohli zachrániť 5-tisíc ľudí týždenne,“ povedal Trump s odkazom na obete v radoch ukrajinských a ruských vojakov na fronte. „A to je veľká česť, ak sa mi to podarí. Myslím, že sme dosť blízko,“ dodal.

Na otázku, aký je jeho termín na dosiahnutie tohto cieľa, odpovedal: „Žiadny termín.“ „Chcem to len urobiť čo najrýchlejšie,“ poznamenal Trump. (SITA)

Moskva podľa neho dodá Teheránu 55 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád dohodu podpísal počas návštevy v Moskve spoločne s ruským ministrom energetiky Sergejom Civilevom. Podľa Páknežáda bude Rusko zásobovať Irán plynom cez Azerbajdžan. Civilev následne dodal, že na cenách sa strany zatiaľ nedohodli, no dodávky začnú prúdiť už tento rok.

Rusko s Iránom tento rok podpísalo zmluvu o strategickom partnerstve. Teherán sa od začiatku ruskej vojny na Ukrajine stal jedným z najdôležitejších partnerov Moskvy. Západné štáty na obe krajiny v minulosti uvalili hospodárske sankcie.

Rusko-iránska dohoda o plyne prichádza v čase, keď Spojené štáty vyvíjajú na Teherán tlak, aby sa vzdal svojho jadrového programu. Iránsky minister bol v Moskve podpísať dohodu o plyne v rovnaký deň, ako sa vyslanec Spojených štátov Steve Witkoff stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Západné krajiny tvrdia, že Irán tiež zásobuje Rusko zbraňami vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Zopakoval tiež svoj postoj ohľadom polostrova Krym, ktorý podľa neho patrí Ukrajine a nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa na tom nič nezmenia.

„Ak (tam) nebudem včas, Ukrajina bude zastúpená na patričnej úrovni... Bude tam minister zahraničných vecí a prvá dáma. Pokiaľ ide o mňa, bolo pre mňa dôležité, aby som bol tu. Dnes sa na Ukrajine koná niekoľko dôležitých vojenských stretnutí,“ uviedol Zelenskyj na návšteve miesta ruského útoku v Kyjeve.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na stretnutiach bude okrem iného rokovať aj o štvrtkovom ruskom útoku na Kyjev. „Neviem, koľko to potrvá. Takže ak budem mať čas, určite sa na (pohrebe) zúčastním,“ povedal.

Zelenskyj predtým svoju účasť na poslednej rozlúčke s hlavou katolíckej cirkvi potvrdil a prejavil záujem o stretnutie sa s Trumpom pri tejto príležitosti.

V piatok ukrajinský prezident novinárom tiež potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti... patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Dvadsaťjedenročný Gloss zomrel vlani v apríli, ako uvádza rodinou zverejnený nekrológ.

"So šľachetným srdcom a bojovníckym duchom si Michael prešľapoval vlastnú hrdinskú cestu, keď bol 4. apríla 2024 vo východnej Európe tragicky zabitý," píše rodina v nekrológu, ktorý zverejnil pohrebný ústav vo Fairfaxe. Podrobnosti o úmrtí či o mieste, kde sa tak stalo, rodina nespresnila.

Server Važnyje jistotii napísal, že Gloss zanechal vysokoškolského štúdia a opustil Spojené štáty. Najprv sa zdržiaval v Taliansku, navštívil Izrael, odkiaľ bol deportovaný. Potom strávil niekoľko mesiacov v Turecku, kde sa zúčastnil na zhromaždení hnutia hippies Rainbow Family of Living Light a pomáhal obetiam zemetrasenia.

V auguste 2023 pricestoval cez Gruzínsko do Ruska, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Ľuďom, na ktorých sa obrátil so žiadosťou o pomoc pri získaní víza, oznamoval rôzne dôvody od zámeru naučiť sa rusky cez získanie občianstva po podporu ekologických projektov.

Po príchode do Ruska navštívil okrem iného Vladikavkaz, Volgograd či Moskvu. Na začiatku septembra, keď sa mu blížil koniec víza, hľadal ubytovanie vo Viedni a Bratislave, ale krátko potom 5. septembra už bol v registračnom systéme ruskej armády, uviedol portál Važnyje istotu.

Z dostupných fotografií vyplýva, že Gloss podstúpil výcvik v stredisku pri Moskve. Taktiež si založil profil na sociálnej sieti VKontakte pod menom Hamza Ali. Po dvojtýždňovom výcviku odišiel k vojenskej jednotke. Jeden z vojakov, ktorý ho poznal, uviedol, že Gloss mal vlastnú predstavu o tom, ako by mohol byť na fronte užitočný.

"Na vysokej škole študoval stavebníctvo a technické odbory, takže všetky jeho úvahy sa týkali vynálezov a inovácií," povedal vojak. "Ak sa však nemýlim, po výcviku bol poslaný k útočnej jednotke," dodal. Na fronte bol od decembra 2023, jeho jednotka v tom čase pôsobila severozápadne od Soledaru v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Okolnosti Glossovej smrti nie sú známe. V deň jeho smrti ale jeho jednotka vykonávala útočné operácie pri ukrajinskej dedine Rozdolivka, napísal portál.

Glossov otec Lary Gloss slúžil v americkom námorníctve a vedie spoločnosť Security Information Systems (SIS), ktorá vyvíja softvér pre ministerstvo obrany USA. Matka Juliane Gallinaová je vo vrcholnej pozícii v CIA od vlaňajšieho februára, ako uvádza tlačová správa tejto tajnej služby.

Jeden z Glossových priateľov uviedol, že mladík často hovoril o kolapse civilizácie, chudobe či konci nadvlády Západu, ktorú nahradí dominancia zoskupení rozvojových ekonomík BRICS, ktorého súčasťou je okrem iného Rusko, India či Čína. Zastával protiamerické a protiizraelské postoje, dodal jeho známy. (ČTK)

Trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom bolo konštruktívne a užitočné, vyhlásil podľa agentúr Putinov poradca Jurij Ušakov.

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti doplnil, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Administratíva prezidenta Trumpa sa teraz snaží dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.

Rokovania podľa Ušakova zblížili postoje Moskvy i Washingtonu nielen v otázke Ukrajiny, ale tiež pri rade ďalších medzinárodných tém. (ČTK)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Raketa, ktorá zabila civilistov v Kyjeve, obsahovala najmenej 116 súčiastok pochádzajúcich z iných krajín a väčšinu z nich, bohužiaľ, vyrobili americké spoločnosti,“ napísal Zelenskyj na X.

Podľa ukrajinského prezidenta nedostatočný tlak na Rusko, Severnú Kóreu a jej spojencov umožňuje výrobu a vývoz takýchto zbraní a ich následné použitie v Európe.

Zelenskyj tiež informoval, že na mieste štvrtkového útoku ukončili záchranné operácie iba pred niekoľkými hodinami. Celkovo strela zabila 12 ľudí a 90 ďalších zranila. Viac ako 30 z nich je hospitalizovaných.

Tie sa podľa Reuters, ktorá nahliadla do dokumentov, týkajú otázok územia, bezpečnostných záruk či sankcií voči Moskve.

Návrhy z nedávnych rokovaní amerických, európskych a ukrajinských predstaviteľov v Paríži a následne v Londýne podľa Reuters odhalili vnútorné fungovanie kyvadlovej diplomacie. Tá prebieha v čase, keď sa Trump usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Prvý text odráža návrhy, ktoré Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff oznámil európskym predstaviteľom v Paríži a ktoré boli odovzdané Ukrajincom. Druhý text vznikol o týždeň neskôr na rokovaniach medzi ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi v Londýne. Zdroje tvrdia, že tento dokument odovzdali americkej strane.

Americký návrh predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Na základe dokumentu európskych a ukrajinských predstaviteľov sa o otázke územia bude diskutovať až po uzavretí prímeria. V ich dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím. Naopak, stanovuje, že Ukrajina opätovne získa kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a nad Kachovskou priehradou. Ukrajina by tiež mala neobmedzený priechod cez rieku Dneper a kontrolu nad Kinburnskou kosou v Čiernom mori.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty. Kyjev sa však podľa návrhu nebude môcť usilovať o vstup do NATO.

Európski a ukrajinskí predstavitelia vo svojom texte uviedli, že nebudú existovať žiadne obmedzenia pre ukrajinské ozbrojené sily ani žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov pri rozmiestňovaní ich vojenských jednotiek na území Ukrajiny. Navrhli tiež poskytnutie silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, vrátane záruk zo strany USA, a to prostredníctvom „dohody podobnej článku päť“, čo je odkaz na klauzulu o spoločnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie. Podľa návrhov sa Ukrajina bude usilovať o vstup do Európskej únie.

V rámci ekonomických opatrení návrh USA uviedol, že sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymského polostrova budú zrušené.

Avšak protinávrh hovorí o „postupnom uvoľňovaní sankcií po dosiahnutí udržateľného mieru“. Sankcie možno opäť uvaliť v prípade, že Rusko poruší mierovú dohodu. Dokument taktiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančné odškodnenie za škody spôsobené vojnou zo zmrazených ruských aktív.

Americký text uvádza, že Ukrajina bude finančne odškodnená avšak nespresňuje, aké budú zdroje týchto financií.

Medzi ekonomickými návrhmi je spomenuté aj to, že Ukrajina a Spojené štáty implementujú ekonomickú spoluprácu/ťažbu nerastných surovín.

Ukrajinsko-európsky návrh tiež požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie. Moskva a Kyjev bezodkladne začnú rokovania o technickej realizácii za účasti Washingtonu a európskych štátov. Súbežne bude prebiehať príprava plánu a podmienok úplnej mierovej dohody.

Prímerie by bolo kontrolované USA a s podporou tretích krajín. Rusko tiež musí vrátiť všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti. Dôjsť má tiež k výmene všetkých vojnových zajatcov a Moskva musí prepustiť všetkých civilných zajatcov. (TASR)