Iránsky vodca ajatolláh Chameneí rokoval so šéfom Hamasu Haníjom v Teheráne

Detský fond OSN tak apeluje na zmiernenie utrpenia jedného milióna detí a mladých ľudí v tejto palestínskej enkláve.

„Od 2. marca 2025 nie je umožnený prístup do Gazy žiadnej humanitárnej pomoci - je to najdlhšie obdobie blokády pomoci od začiatku vojny,“ upozornil v sobotu regionálny riaditeľ UNICEF pre Blízky východ a severnú Afriku Edouard Beigbeder. Viedlo to podľa neho k nedostatku potravín, bezpečnej pitnej vody, prístreškov a zdravotníckych zásob.

Bez nevyhnutných zásob pravdepodobne stúpne miera podvýživy, chorôb a ďalších nepriaznivých podmienok, ktorým by sa dalo predísť, ako aj k zvýšeniu miery detskej úmrtnosti, dodal Beigbeder.

„Tisícky paliet s humanitárnou pomocou od UNICEF-u čakajú na vstup do Pásma Gazy,“ zdôraznil. „Väčšina tejto pomoci je život zachraňujúca, namiesto záchrany životov však trčí v sklade. Musí sa okamžite povoliť jej vstup. Toto nie je voľba alebo dobročinnosť; toto je povinnosť vyplývajúca z medzinárodného humanitárneho práva,“ upozornil Beigbeder. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte tento týždeň v stredu avizoval vytvorenie nového koridoru v oblasti bývalej židovskej osady Morag medzi mestami Chán Júnis a Rafah v rámci nátlaku na palestínske militantné hnutie Hamas. Naznačil tiež, že prostredníctvom tohto koridoru zostane odrezané mesto Rafah, ktorého evakuáciu Izrael medzičasom nariadil, od zvyšku Gazy.

Dôležitosť vytvorenia osi v oblasti Moragu prirovnal Netanjahu k tzv. filadelfskému koridoru - územiu pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom. Izrael tvrdí, že tento koridor musí kontrolovať, aby zabránil pašovaniu zbraní z Egypta na palestínske územie.

Izraelská armáda v sobotňajšom vyhlásení spresnila, že v spomínanom koridore nasadila vojakov 36. divízie, nebol však bezprostredne jasný ich počet ani presná poloha, píše AP.

Mapy zverejnené izraelskými médiami zobrazovali nový koridor tiahnuci sa po po úzkom páse na pobreží z východu na západ. (TASR)

Podľa izraelských úradov je jedným z rukojemníkov izraelský vojak Bar Kuperstein a druhým Maxim Herkin, ktorého rodina vyzvala médiá, aby video nezverejňovali.

Ozbrojenci palestínskeho militantného hnutia Hamas a ďalších skupín oboch rukojemníkov uniesli z hudobného festivalu Nova počas útoku na Izrael 7. októbra 2023, ktorým konflikt v Pásme Gazy začal.

Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma zverejnili viac ako dvojminútový klip, na ktorom zajatci sedia vedľa seba. Agentúre AFP sa nepodarilo overiť pravosť záberov ani čas, kedy boli natočené.

Kuperstein mal v čase únosu 21 rokov a militanti ho zajali, keď sa snažil pomôcť účastníkom festivalu Nova. Hoci v ten deň nebol v službe, bol súčasťou festivalového personálu. Herkin mal v deň únosu 35 rokov a do Izraela emigroval z Ukrajiny spolu so svojou matkou.

V Pásme Gazy zostáva v zajatí 58 izraelských rukojemníkov vrátane 34, o ktorých izraelská armáda tvrdí, že sú mŕtvi. Počas šesťtýždňového prímeria, ktoré sa skončilo 18. marca obnovením leteckých útokov Izraela na túto palestínsku enklávu, militanti vydali 33 rukojemníkov, z ktorých osem zahynulo.

Agentúra civilnej obrany v Pásme Gazy informovala, že v sobotu bolo pri izraelských útokoch vo viacerých častiach územia zabitých najmenej 29 ľudí. (TASR)

Vo vyhlásení to uviedol hovorca ozbrojeného krídla hnutia Abú Ubajda.

„Polovica žijúcich rukojemníkov sa nachádza v oblastiach, kde izraelská armáda nedávno nariadila evakuáciu. Rozhodli sme sa nepresunúť ich na bezpečné miesta, ale ponechať ich tam, kde sú, a posilniť ich bezpečnosť. Stále sú však v extrémnom nebezpečenstve,“ napísal na platforme Telegram.

Predstaviteľ Hamasu požadoval, aby izraelské orgány „okamžite začali rokovania o prepustení alebo evakuácii“ rukojemníkov.

V polovici januára Izrael a Hamas dosiahli dohodu o prepustení rukojemníkov zadržiavaných v Gaze a vyhlásili prímerie v tejto enkláve. Trojfázová dohoda nadobudla platnosť 19. januára. Počas prvej fázy, ktorá sa skončila 1. marca, sa mali strany dohodnúť na realizácii druhej fázy dohody, ale nepodarilo sa im to.

Izraelská armáda 18. marca obnovila vojenské operácie v Gaze. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uviedol, že dôvodom tohto kroku bolo odmietnutie návrhov, ktoré predložili sprostredkovatelia a osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff. Podľa izraelských orgánov je cieľom operácie zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Gaze. Hamas zasa obvinil Izrael a USA z obnovenia vojenských aktivít.

Podľa najnovších údajov z Izraela radikáli v pásme Gazy stále zadržiavajú 59 rukojemníkov. Izraelské úrady sa domnievajú, že nažive je menej ako polovica z nich. (TASR)