Päť rokov boli ich zhromaždenia zakázané, v Istanbule sa opäť zišli Sobotné matky

Odborníci sa domnievajú, že ide o pokus zakryť stopy po mučení a vražde. Presná príčina smrti mladej ženy zatiaľ nebola stanovená. Informovala o tom britská stanica BBC.

Telo 27-ročnej novinárky Roščynovej bolo vrátené na Ukrajinu vo februári v rámci výmeny s Ruskom ako neidentifikované telo, doplnil britský denník Guardian. Identitu potvrdili až testy DNA, ich výsledky ukrajinské úrady oznámili minulý týždeň.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli početné známky mučenia a krutého zaobchádzania:

odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti tiež informoval, že z tela chýbajú niektoré orgány: očné buľvy, mozog a časť hrtana. Zlomená bola aj jazylka - kosť na krku medzi bradou a hrtanom. Podľa súdneho znalca môže odstránenie týchto orgánov naznačovať pokus o utajenie škrtenia.

Zdroj z ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní zároveň novinárom povedal, že Rusko niekedy vracia telá ukrajinských občanov bez vnútorných orgánov, pričom sa odvoláva na protokoly o zaobchádzaní s telami zosnulých.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Podľa kolegov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že smrť Roščynovej vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.

Informácií o okolnostiach smrti Roščynovej je veľmi málo. Známe je, že bola zadržiavaná bez toho, aby voči nej ruské úrady vzniesli obvinenie. Nemala ani prístup k právnikovi.

Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia v lete 2023.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, na zasadnutí vlády to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Okrem toho sa ukrajinská ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz dohodla na nákupe ďalších 300 miliónov metrov kubických skvapalneného zemného plynu (LNG) od poľskej firmy Orlen. Šmyhaľ dodal, že vláda v utorok prijala aj rozhodnutie o urýchlení domácej produkcie plynu.

Ukrajina na nákupy plynu získala od Európskej banky pre obnovu a rozvoj 270 miliónov eur a od nórskej vlády grant v sume 140 miliónov eur. (SITA)

Volodymyr Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj zopakoval, že „všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“

Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.

Americký prezident Donald Trump však v nedeľu vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať.

Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia. Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.

AFP pripomenula, že podľa vyjadrení z Washingtonu bude tento týždeň pre mierové úsilie pre Ukrajinu zlomový. (TASR)