Blanár zopakoval, že vláda vojensky Ukrajine nepomôže, firmám brániť nebude

Mier označil za „naliehavejší než kedykoľvek predtým“ a zdôraznil potrebu dodržiavania ľudských práv na oboch stranách konfliktu.

„V posledných týždňoch sme boli svedkami intenzívnej snahy v súvislosti s možným prímerím na Ukrajine... Čiastočné prímerie, ktoré chráni námorné cesty a infraštruktúru, je vítaným krokom vpred. Teraz je najviac potrebné ukončiť strašné každodenné utrpenie na Ukrajine,“ povedal Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.

Komisár OSN zároveň poukázal na to, že napriek snahe Spojených štátov sprostredkovať takéto prímerie medzi Kyjevom a Moskvou útoky neutíchajú. 

Hoci sa minulý týždeň delegácie všetkých troch krajín v Rijáde dohodli na čiastočnom prímerí v Čiernom mori, v bojoch sa naďalej intenzívne pokračuje. Iba v noci na sobotu Ukrajina čelila masívnemu útoku ruských dronov, ktoré si vyžiadali najmenej štyroch mŕtvych.

Türk vyjadril znepokojenie nad používaním „bojových dronov krátkeho dosahu oboma stranami konfliktu“, ktoré si podľa neho od decembra vyžiadali viac obetí a zranených „než ktorákoľvek iná zbraň“.

Mier musí podľa komisára zahŕňať ukončenie diskriminácie na základe národnosti alebo jazyka, ako aj „návrat všetkých vojnových zajatcov, prepustenie svojvoľne zadržiavaných civilistov... a návrat detí, ktoré Ruská federácia premiestnila“.

Türk dodal, že „počet obetí sa za prvé tri mesiace tohto roka (zvýšil) o 30 percent oproti rovnakému obdobiu minulý rok“.

Agentúra sa pritom odvoláva na ukrajinských analytikov a dva diplomatické zdroje z G7.

Správy o možnej ruskej ofenzíve prichádzajú po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Moskva plánuje na jar zaútočiť na Sumskú a Charkovskú oblasť.

Moskva odmietla úplné 30-dňové prímerie, na ktorom sa USA a Ukrajina dohodli v saudskoarabskej Džidde 11. marca, a súhlasila len s čiastočným prímerím, ktoré sa týka útokov na energetickú infraštruktúru a v Čiernom mori.

 Informovalo o tom ministerstvo zahraničných vecí po návšteve šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára v írskom Dubline.

Minister sa tu stretol s írskym podpredsedom vlády, ministrom zahraničných vecí a obchodu a súčasne ministrom obrany Simonom Harrisom a tiež so štátnym tajomníkom írskeho ministerstva pre bývanie a poslancom írskeho parlamentu Johnom Cumminsom. Rezort diplomacie informoval, že potvrdili spoločný záujem o zintenzívnenie politických kontaktov a diskutovali o aktuálnych témach EÚ.

„Zhodli sme sa, že napriek viac ako zdvojnásobeniu obratu nášho vzájomného obchodu za poslednú dekádu, ktorý aktuálne dosahuje 700 miliónov eur, existuje oveľa väčší priestor pre slovensko-írsku obchodnú výmenu,” skonštatoval Blanár s tým, že okrem automobilového priemyslu vidia potenciál aj v ďalších oblastiach, akými sú informačné technológie, medicínske výrobky, obranný priemysel či turizmus. Témou rokovania bolo aj zvyšovanie výdavkov na obranu. Ministerstvo podotklo, že Írsko plánuje tieto výdavky zvyšovať, aj keď je vojensky neutrálne a mimo štruktúr NATO.

Názory Slovenska a Írska sú podľa Blanára blízke v tom, že by zvyšovanie výdavkov na obranu v rámci EÚ nemalo byť realizované na úkor oslabenia poľnohospodárskej politiky alebo kohéznej politiky EÚ.

„Práve naopak, SR bude trvať na tom, aby sa kohézna politika neoslabila, pretože významne napomáha rozvoju a znižovaniu regionálnych rozdielov,“ vysvetlil Blanár a informoval, že na úrovni Európskej komisie začínajú diskusie o budúcej podobe viacročného finančného rámca Únie po roku 2027. (SITA)

Informoval o tom na platforme Telegram šéf oblastnej správy Serhij Lysak, podľa ktorého je stav troch ranených kritický.

Útok na Dnipre viedol k explóziám a požiarom a v meste vznikli ťažké škody, uviedol Lysak, ktorý zverejnil tiež fotografie zachytávajúce skazu. "Bola to ťažká noc," skonštatoval Lysak.

Trinásť ranených muselo byť ošetrených v nemocnici. Niekoľko domov zničili požiare. Škody vznikli na výškových domoch a verejných budovách.

Požiar prepukol tiež v jednom reštauračnom komplexe. "Zničené boli desiatky automobilov," povedal Lysak v rannej bilancii.

Podľa úradov Rusko na Dnipre poslalo viac ako dve desiatky dronov, z ktorých väčšina bola zostrelená.

Dnipre patrí medzi ukrajinské mestá, ktoré Rusko opakovane terorizujú vzdušnými údermi. Moskva nepristúpila na všeobecné prímerie, ktoré 11. marca navrhli Spojené štáty, zatiaľ čo Kyjev vyjadril ochotu ho prijať. Ukrajina sa ruskej útočnej vojne bráni už viac ako tri roky.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 23 tankov, 34 obrnených bojových vozidiel pechoty, 64 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 478 tankov, 21 796 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 451 delostreleckých systémov a 1 345 raketometov.

Návrh je podľa neho „celkom iný“, ako bol pôvodný. Dohoda by USA zabezpečila prístup k surovinám výmenou za ďalšiu vojenskú pomoc.

„Chcel by som potvrdiť, že... ukrajinská strana, konkrétne kabinet ministrov Ukrajiny a môj úrad, dnes oficiálne dostala... návrh USA,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Vyhlásil tiež, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil Zelenskyj podľa Reuters.

Ukrajinský prezident v prejave zároveň vyhlásil, že Kyjev bude pripravený viesť rokovania s akýmikoľvek predstaviteľmi Ruska okrem prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Uviedlo to nemecké ministerstvo hospodárstva.

Finančné prostriedky pôjdu do Fondu energetickej podpory Ukrajiny, ktorý od roku 2022 získal príspevky od viacerých medzinárodných darcov. „Ruské útoky na ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru neutíchajú.

Tieto útoky majú vážny dopad na ukrajinských civilistov. V neistých časoch pevne stojíme pri našich ukrajinských partneroch,“ povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.

Časť prostriedkov z nemeckej podpory bude smerovať na projekty zelenej energetiky, ktoré položia základy pre ďalšie rozširovanie decentralizovaného energetického systému Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin hovorí o možnosti zavedenia prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine a rokovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

Putin tiež povedal, že ruská armáda má na Ukrajine iniciatívu pozdĺž celého frontu a môže ukrajinské vojská rozdrviť, napísali agentúry.

Podľa šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka robí Putin všetko pre to, aby narušil snahy o dosiahnutie mieru, a jeho návrhy sú bláznivé. Washington uviedol, že o svojom vedení rozhodujú Ukrajinci. (ČTK)