Ukrajinská rozviedka potvrdila kybernetický útok na ruský daňový systém

Útoky podľa ruských predstaviteľov narušili lety na juhu Ruska a prinútili obyvateľov k evakuácii z desiatok bytov v Rostovskej oblasti.

Ministerstvo obrany uviedlo, že vzdušné sily zneškodnili 29 ukrajinských dronov nad Rostovskou oblasťou. Úrady dosiaľ nehlásili žiadne zranenia. Tamojší gubernátor Jurij Sľusar však oznámil, že evakuovali obyvateľov 48 budov v meste Aksaj.

Vzdušné sily zostrelili 69 bezpilotných lietadiel nad Krasnodarským krajom, 15 nad Severným Osetskom, 11 vo Voronežskej oblasti, desať v Kurskej oblasti a päť nad Belgorodskou oblasťou. Drony zneškodnili aj nad Krymom, Penzianskou, Saratovskou a Oriolskou oblasťou, Stavropoľským krajom i Azovským a Čiernym morom, uviedlo ministerstvo na Telegrame.

Reuters pripomína, že ruská strana informuje len o počte zostrelených dronov, nie o celkovom počte vystrelených dronov smerom na územie Ruska.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu tvrdí, že v stredu uzavreli niekoľko letísk na juhu Ruska, aby sa zaistila letecká bezpečnosť.

Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila.

V Dnipre je podľa šéfa správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka 14 zranených vo veku od 18 do 87 rokov. Sedem z nich skončilo v nemocnici. Ľudia majú rezné poranenia, pomliaždeniny, poranenia hlavy. Niektorí potrebovali pomoc kvôli akútnej stresovej reakcii.

Starosta Dnipra Borys Filatov uviedol, že po útoku je vybitých najmenej 200 okien v obytných domoch. Poškodených je päť viacposchodových budov, pri niektorých z nich je poničené plynové potrubie.

Šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v utorok neskoro večer informoval, že v Charkove zaznelo aspoň 15 výbuchov. Údery zasiahli štyri štvrte druhého najväčšieho ukrajinského mesta. Okrem materiálnych škôd sú hlásení aj dvaja zranení.

Traja ľudia utrpeli zranenia v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Išlo o 11-ročné dievča, jej matku a babku, uviedol šéf regionálnej vojenskej správy Vadym Filaškin. (ČTK)

Podľa Washingtonu to svedčí o istej miere podpory Moskvy zo strany Pekingu, píše agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že jednotky Kyjeva zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských síl. Vyhlásil, že Kyjev bude žiadať vysvetlenie od Číny a tiež, aby k tejto situácii zaujali postoj aj jeho spojenci.

„To, že boli zajatí čínski vojaci je znepokojujúce,“ povedala novinárom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Čína podľa nej patrí k hlavným aktérom, ktorí Rusku umožňujú viesť vojnu na Ukrajine. „Čína dodáva takmer 80 percent produktov dvojakého použitia, ktoré Rusko potrebuje na pokračovanie vojny," vyhlásila.

Moskva a Peking prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Čína sa ale v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane na rozdiel od USA a západných krajín.

„Pokračujúca spolupráca medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami len ďalej prispeje ku globálnej nestabilite a spôsobí, že Spojené štáty a ďalšie krajiny budú menej bezpečné a menej prosperujúce,“ doplnila Bruceová. (TASR)

Povedal to Bezpečnostnej rade koordinátor OSN pre núdzovú pomoc Tom Fletcher, informovala agentúra DPA.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) si vojna vyžiadala najmenej 12 910 civilných obetí vrátane 682 detí. V období od 24. februára 2022 do 31. marca 2025 zároveň utrpelo zranenia ďalších 30 700 osôb. Fletcher však ozrejmil, že skutočné čísla sú pravdepodobne ešte vyššie. Iba od konca februára do konca marca zahynulo viac než 170 ľudí, píše DPA.

Pri ruských útokoch aj naďalej zomierajú civilisti. Medzi poslednými bol úder na priemyselné mesto Kryvyj Rih, kde raketa zasiahla i detské ihrisko. Koordinátor zdôraznil, že dochádza k opakovanému porušovaniu medzinárodného práva na Ukrajine i v rámci ďalších svetových konfliktov.

„Nielenže rázne nestojíme za medzinárodným právom, ale v niektorých prípadoch ho dokonca znehodnocujeme,“ zdôraznil Fletcher. „Táto skutočnosť spája všetky konflikty, a pokiaľ vaše princípy platia len pre vašich oponentov, nejde o humanitárne princípy," dodal. (TASR)

O život mal pripraviť aj šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova. Od ruskej tajnej služby FSB za to mal získať odmenu 50-tisíc dolárov. Hrozí mu doživotie.

Oznámila to ukrajinská prokuratúra. Dopadnúť "ruského Jamesa Bonda" pomohol obal od kefíru, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka vyšetrovateľov.

Prokuratúra nezverejnila meno obžalovaného, len uviedla, že päťdesiatpäťročný muž pochádza z Jevpatorije na okupovanom Kryme a že bol v minulosti opakovane odsúdený. Strážnici zákona ho dopadli vo vlaku vlani na konci októbra, keď už bol na úteku z Charkova, kde po ňom pátrali. Pripomenula tiež, že na Ukrajine platí prezumpcia neviny až do právoplatného odsúdenia.

"Agent mal dvojité občianstvo a veľmi starostlivo sa skrýval. Vystopovať ho pomohli svedkovia a vzniesť obvinenie test DNA, "napísala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka charkovských vyšetrovateľov Serhija Bolvinova.

Pre políciu prípad začal vlani v marci vraždou ukrajinského vojaka, zastreleného ranou do chrbta. Kriminalisti vtedy zrekonštruovali celú trasu, ktorou vojak ušiel na ceste k svojmu domovu od obchodu s mliečnymi výrobkami cez športové ihrisko. A práve tam našli nábojnicu od guľky, pochádzajúcu zo špeciálneho náboja pre pištoľ PSS pre bezhlučnú a bezzábleskovú streľbu, používanú ruskými špeciálnymi jednotkami, a tiež dvoch svedkov. Tí spolu so záznamami pouličných kamier pomohli vytipovať podozrivého, ktorému jeden z miestnych penzistov prenajímal byt.

So súdnym povolením vyšetrovatelia prehľadali byt, v ktorom našli inkriminovanú pištoľ a tiež získali vzorky DNA a odtlačky prstov, ale sám podozrivý zmizol. Ešte stačil vyhodiť jeden úrad do povetria.

Jeden z policajtov potom na záberoch rozpoznal podozrivého, ktorého poznal ako páchateľa drobných krádeží pod iným menom. Táto stopa pomohla strážcom zákona získať kvalitné vyobrazenie podozrivého. A stopy jeho DNA našli vo vyhodených odpadkoch, okrem iného obale od kefíru, odkiaľ stopa viedla k supermarketu, ktorého strážnici rozpoznali podozrivého na snímke ako muža, ktorý oba výrobky ukradol.

Počas vyšetrovania si tak kriminalisti uvedomili súvislosť medzi jednotlivými prípadmi.

Muž bol dopadnutý v deň, keď si náčelník vojenskej správy mesta Derhači všimol niečo podozrivé pod svojím vozidlom. Policajným pyrotechnikov zabralo takmer štyri hodiny, kým nastraženú bombu zneškodnili. Zadržaný muž podľa vyšetrovateľov priznal, že túto zákazku dostal od svojho riadiaceho dôstojníka z 5. správy FSB. Neskôr priznal, že ďalšou obeťou sa mal stať Synehubov, ktorého dostal za úlohu zniesť zo sveta pred zrakmi verejnosti.

"Obvinený je teraz vo väzbe. Je sám so sebou spokojný a pokladá sa za ekvivalent ruského Jamesa Bonda. Ale hovorí si diverzant, a nie špión. O svojej práci dopodrobna rozpráva v nádeji, že sa stane takým populárnym, že ho vymení (za zajatých Ukrajincov), "dodal náčelník Bolvinov. Spoluobčanov vyzval k bdelosti. Je potrebné si všímať aj maličkosti, pretože "človek kupujúci si kefír môže byť aj človekom ovešaným ruskými granátmi". (ČTK)

Uviedla to ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na vedenie flotily. Informuje o tom agentúra DPA.

„Pri týchto manévroch nacvičovalo vojenské vedenie Severnú flotilu v oblasti riadenia síl a jednotiek na ochranu námorných komunikácií a tiež obranu ruskej vojenskej a civilnej infraštruktúry v Arktíde,“ uvádza sa v tlačovej správe flotily. Podľa nej budú cvičenia trvať niekoľko dní, no bližšie informácie už neposkytla.

Putin označil Arktídu za strategicky dôležitú oblasť pre Rusko. Nedávno však tvrdil, že NATO plánuje premeniť túto lokalitu na predmostie možného konfliktu, píše DPA.

Podľa šéfa Kremľa budú v regióne údajne nasadené aj jednotky NATO z Fínska a Švédska.

Rusko sa z Arktídy vytlačiť nenechá, zdôraznil ruský líder podľa DPA. (TASR)

Podzemné zariadenia vo Fínsku ponúkajú inšpiráciu v čase, keď Európa zvyšuje pripravenosť na ruské hrozby.

Fínsko, ktoré zdieľa s Ruskom dlhú 1 340-kilometrovú hranicu, má sieť civilných obranných krytov v rámci svojej stratégie pripravenosti, ktorá siaha ešte do čias spred druhej svetovej vojny.

Vybúrané do granodioritového podložia Helsínk, desiatky metrov pod zemou, ľudia všetkých vekových kategórií plávajú a relaxujú v bazénoch alebo saunách v rozľahlej plavárni Itakeskus. Komplex je jedným z 50 500 civilných obranných krytov vo Fínsku, ktoré majú súhrnnú kapacitu pre približne 4,8 milióna z 5,6 milióna obyvateľov krajiny.

Bazény, ktoré môžu pojať až 3 800 ľudí, sa dajú vyprázdniť a premeniť na bombovzdorný kryt do 72 hodín. „Toto je najväčší civilný obranný kryt na svete, ktorý slúži ako plaváreň,“ vysvetlil Teemu Raatikainen, ktorý je vedúcim údržby už takmer 30 rokov.

Fínska bezpečnostná stratégia založená na dlhodobých investíciách do armády a pripravenosti, vrátane civilných obranných krytov, vzbudila medzinárodný záujem po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a zhoršenej bezpečnostnej situácii v celej Európe. Kryty sú veľmi dobre udržiavané, pretože ich ľudia používajú aj v bežných časoch.

Fínsky prístup zapojenia všetkých sektorov spoločnosti do bezpečnosti sa stal akousi „ochrannou známkou“ Fínska po jeho vstupe do NATO v roku 2023, povedal Matti Pesu, starší výskumník Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. Kryty sú navrhnuté tak, aby odolali výbuchom, zrúteniu budov, radiácii a toxickým látkam.

Fínsko, kde je vojenská služba povinná pre všetkých mužov a dobrovoľná pre ženy, dokáže rýchlo zmobilizovať približne 280-tisíc vojakov a celková vojenská rezerva zahŕňa približne 900-tisíc ľudí. Severská krajina oznámila, že do roku 2029 zvýši výdavky na národnú obranu na najmenej tri percentá HDP v reakcii na bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska. (SITA)

Uviedol to minister obrany Ivan Anušič. Ide o poslednú členskú krajinu NATO, ktorá sa zaviazala zvýšiť financovanie obrany po tlaku zo strany americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Informujú o tom agentúry Reuters a HINA.

Krajina v súčasnosti vynakladá dve percentá z HDP na obranu. „Chorvátsko intenzívne pracuje na rozvoji svojho obranného priemyslu a prehĺbení spolupráce so spojencami,“ uviedol Anušič na zbrojnom veľtrhu v Záhrebe.

„Mnohé európske, no i ďalšie krajiny vážne prehodnocujú svoje bezpečnostné stratégie v reakcii na súčasne hrozby, ktorým Európa čelí," povedal minister. „Našou stratégiou je podpora domácich spoločností, ktoré vyvíjajú nové technológie a poznatky s cieľom dosiahnuť sebestačnosť vo vojenskom vybavení a výzbroji,“ poznamenal Anušič.

Minister obrany dodal, že chorvátske ozbrojené sily rokovali s Nemeckom o kúpe tankov Leopard, ktoré by sa do krajiny mali dodať v roku 2028. Ide o súčasť úsilia celej Európy posilniť svoje vojenské kapacity pre obavy, že Washington odstúpi od ochrany regiónu, píše Reuters. (TASR)