Zelenskyj odmietol vstup Ukrajiny do NATO bez okupovaných území

Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi sú však vyhliadky na dosiahnutie pokroku v rokovaniach „mizivé“ vzhľadom na ich „antagonistickú“ atmosféru, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.

Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters. Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.

Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.

Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.

Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.

Najvyššie postavení predstavitelia Ukrajiny vrátane premiéra Denisa Šmyhala a ministra financií Serhija Marčenka sa 25. apríla zúčastnia na stretnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli podľa Reuters viaceré zdroje. (TASR)

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte 

Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.

Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)

„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.

Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.

Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.

Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.

„Len od začiatku roka došlo k viac ako 2 000 náletov,“ vyhlásil ukrajinský prezident. To je takmer dvakrát toľko ako v rovnakom období minulého roka.

Zelenskyj navštívil aj miestnu vojenskú nemocnicu, kde vojakom odovzdal medaily. Vojna po útoku Ruska na Ukrajinu trvá už viac ako tri roky. (TASR)

Autá, ktoré by čakalo zošrotovanie, sa magistrát českého hlavného mesta rozhodol venovať neziskovej organizácii Neohnutí, ktorá ich odošle na Ukrajinu.

Tam budú pomáhať obrancom v boji s ruskými agresormi. Informuje o tom portál Novinky.cz.

Organizácia vybrala šesť vhodných osobných vozidiel a dve dodávky, ktoré čaká opätovné sprevádzkovanie. Niektoré z vozidiel boli odstavené až tri roky. Pre Prahu ide o majetok bez účtovnej hodnoty, ktorý by inak smeroval na likvidáciu.

Na parkovisku dlhodobo odstavených áut v Prahe každoročne pribudne okolo sto vozidiel, ku ktorým sa nikto nehlási. Praha už preto chystá ďalšie vozidlá, ktoré by mohli poskytnúť neziskovej organizácii pomáhajúcej Ukrajine. (SITA)

Prvý postsovietsky minister zahraničných vecí Kozyrev (74) od roku 2010 žije v Spojených štátoch.

Šéfom ruskej diplomacie bol za vlády bývalého prezidenta Borisa Jeľcina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr otvorene kritizoval politiku prezidenta Vladimira Putina aj vojenskú inváziu na Ukrajine. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval niekdajších kolegov na ministerstve zahraničných vecí, aby na protest odstúpili z funkcií.

Ministerstvo spravodlivosti ho vo vyhlásení obvinilo zo šírenia falošných informácií o politike ruskej vlády a ruskej armáde. Upozornilo tiež na jeho nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajine, a jeho údajnú spoluprácu so „zahraničnými platformami“.

Kozyrev v reakcii uviedol, že rozhodnutie poukazuje na „hlúposť tohto režimu“. „Som rád, že sa môžem pridať k šľachetným ľuďom, ktorých rovnako označili za zahraničných agentov,“ vyhlásil.

Ľudia a organizácie, ktoré v Rusku úrady označia za „zahraničných agentov“, sa musia takto identifikovať vo všetkých publikáciách aj na sociálnych sieťach, pripomenul Reuters. Ich verejné aktivity sú obmedzené a sú tiež povinní predkladať detailné správy o svojich financiách. (TASR)

Uviedol to v piatok ruský investigatívny portál Važnyje istorii, informuje spravodajský web Kyiv Independent

Zistenia prišli len niekoľko dní potom, ako Bezpečnostná služba Ukrajiny oznámila, že zajala dvoch čínskych bojovníkov. Podľa dokumentu ukrajinskej tajnej služby, ktorý získal web Kyiv Independent, v súčasnosti slúži v ruských ozbrojených silách najmenej 163 čínskych občanov.

Na základe uniknutých údajov z ruských pohraničných a náborových služieb Vaznyje istorii zistili, že mnohí čínski občania pricestovali do Moskvy len niekoľko dní pred tým, ako sa dostavili na výberové miesto. Najmladší z regrútov mal 20 rokov, najstarší 51. (SITA)

Diskusia sa týkala najmä konfliktu na Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali agentúry AFP a Reuters.

Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa stretnutie skončilo po štyri a pol hodine. Spravodajca novín Izvestija i agentúra Interfax informovali, že rozhovory sa konali v budove prezidentskej knižnice v druhom najväčšom ruskom meste.

Hovorca Kremľa pred rokovaním povedal, že Vladimir Putin bude so Stevom Witkoffom pokračovať v diskusii o „rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu“ a využije stretnutie na to, aby tlmočil pozíciu a hlavné záujmy Moskvy.

Hovorkyňa Bieleho domu schôdzku potvrdila s tým, že cestu osobitného vyslanca do Ruska a jeho stretnutie s Putinom považuje Washington za ďalší krok k prímeriu a mierovému riešeniu na Ukrajine. Trump podľa nej jasne ukázal, že je „neustále frustrovaný oboma stranami tohto konfliktu“ a želá si ukončenie bojov a vojny.

Witkoff v piatok v Petrohrade rokoval aj so šéfom Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.

S Putinom, ktorý v piatok v Petrohrade predsedal zasadnutiu o ruskej námornej flotile, sa Witkoff osobne stretol už dvakrát od januárového nástupu Trumpa do funkcie. Trump sa v súčasnosti pokúša dohodnúť prímerie a prípadný mier vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, v rokovaniach však došlo v uplynulých týždňoch len k malému pokroku.