Británia: Rusko do roku 2025 stratí na Ukrajine 500-tisíc vojakov

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Útok, ku ktorému došlo vo štvrtok neskoro večer, bol zameraný na obytnú a administratívnu budovu v Charkove. Ukrajinská štátna pohotovostná služba na platforme Telegram uviedla, že po útoku vypukli štyri požiare.

„Z trosiek vytiahli telá troch mŕtvych ľudí. Zranenia utrpelo 32 ľudí vrátane dieťaťa,“ napísala služba na Telegrame. Počet mŕtvych a zranených na Telegrame potvrdil aj starosta Charkova, Terechov.

Minimálne piatich zranených po ruských útokoch hlásia aj predstavitelia Dnepropetrovskej, Záporožskej a Kyjevskej oblasti.

K najnovším útokom došlo v deň, keď hlavný ruský vyjednávač pre ekonomiku Kirill Dmitrijev oznámil, že je vo Washingtone na rokovaniach o zlepšení vzťahov so Spojenými štátmi.

Americký prezident Donald Trump sa podľa AFP usiluje o zlepšenie vzťahov s Ruskom, prezidentom Vladimirom Putinom a ruskými predstaviteľmi v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojne na Ukrajine. Spojené štáty dosiahli s Ukrajinou a Ruskom minulý týždeň samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru.

Moskva a Kyjev sa však odvtedy vzájomne obvinili z útokov na energetické zariadenia a tvrdia, že sa so svojimi sťažnosťami o pokračujúcich útokoch obrátili na USA. Kyjev vyzval Washington, aby posilnil sankcie voči Moskve za „porušovanie“ dohôd zo Saudskej Arábie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Rusko zámerne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Rusko v stredu zasiahlo Kryvyj Rih, rodné mesto Zelenského. Tento útok si vyžiadal najmenej štyri obete, pripomína AFP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

So službou Signal sa spája nedávny incident vysokopostavených predstaviteľov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Časopis The Atlantic zverejnil článok, v ktorom informoval, že jeho šéfredaktora Jeffryho Goldberga pridali do četovacej skupiny v službe Signal. Vysokopostavení americkí predstavitelia v skupine diskutovali o amerických útokoch proti jemenským povstalcom húsíom.

Podľa memoranda generálneho inšpektora Stevena Stebbinsa sa v rámci vyšetrovania bude posudzovať, do akej mieri Hegseth a ďalší zamestnanci amerického ministerstva obrany dodržiavali „zásady a postupy používania komerčnej aplikácie na zasielanie správ na oficiálne účely“. Preskúmajú aj „súlad s požiadavkami na utajovanie a uchovávanie záznamov“.

AFP s odvolaním na memorandum informuje, že vyšetrovanie je reakciou na žiadosť dvoch vrcholových členov senátneho výboru pre ozbrojené sily, republikána a demokrata.

V spomínanej skupine Hegseth oznámil čas útokov na jemenských povstalcov niekoľko hodín pred ich uskutočnením. Informoval tiež o lietadlách a raketách použitých pri týchto úderoch. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz posielal informácie o následkoch vojenskej akcie.

Biely dom a členovia četovacej skupiny vrátane Hegsetha sa podľa AFP usilovali incident bagatelizovať. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová tento týždeň novinárom oznámila, že „prípad je uzavretý“.

Federálny sudca minulý týždeň nariadil Trumpovej administratíve, aby uchovala konverzácie vysokopostavených amerických predstaviteľov v tejto četovacej skupine. Časopis The Atlantic informoval, že Waltz, ktorý skupinu vytvoril a následne uviedol, že do nej omylom pridal šéfredaktora časopisu, v čete nastavil automatické mazanie správ po týždni a neskôr to zmenil na štyri týždne, píše portál Politico.

(TASR)

Netanjahu sa tak vyjadril počas návštevy Budapešti, kam vo štvrtok pricestoval napriek zatykaču, ktorý naňho vlani vydal ICC. Maďarsko vopred avizovalo, že zatykač nevykoná a tamojšia vláda vo štvrtok oznámila, že plánuje ukončiť svoje členstvo v ICC.

„Stojíte pri nás v EÚ, stojíte pri nás v OSN a práve ste zaujali odvážny a principiálny postoj k ICC... Je dôležité, aby sa všetky demokracie postavili proti tejto skorumpovanej organizácii,“ povedal Netanjahu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Orbán mu na spoločnej tlačovej konferencii kontroval vyhlásením, že Maďarsko presadzuje „všetkými možnými prostriedkami“ nulovú toleranciu voči antisemitizmu, píše agentúra MTI. Maďarský premiér zároveň poznamenal, že jeho krajina je domovom tretej najväčšej židovskej menšiny v Európe. Vyjadril tiež presvedčenie, že Maďarsko je v súčasnosti pre židov najbezpečnejším miestom v Európe.

ICC vydala vlani zatykač na Netanjahua a ďalších predstaviteľov Izraela ale aj palestínskeho hnutia Hamas pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Izrael označil rozhodnutie ICC o zatykači na Netanjahua za spolitizované a podnietené antisemitizmom a uviedol, že tento súd ním prišiel o akúkoľvek legitimitu. Maďarský premiér Orbán pozval Netanjahua na návštevu deň po vydaní zatykača, pričom avizoval, že ho voči nemu neuplatní, pripomína Reuters.

Vo štvrtok dopoludnia maďarská vláda oznámila, že plánuje ukončiť členstvo v ICC. Orbán rozhodnutie neskôr odôvodnil tým, že súd sa podľa jeho názoru spolitizoval. Potvrdili to podľa jeho slov práve aj jeho rozhodnutia o Izraeli. ICC so sídlom v Haagu v reakcii skonštatoval, že Maďarsko má naďalej povinnosť spolupracovať s ním.

Návšteva Maďarska bola Netanjahuovou druhou zahraničnou cestou od vydania predmetného zatykača ICC po tom, ako vo februári navštívil Washington, pripomína Reuters. (TASR)

Frederiksenová v odkaze pre USA v angličtine povedala, že „nemôžete anektovať druhú krajinu“.

Napätie medzi Spojenými štátmi a Dánskom sa zvýšilo po tom, čo Trump opakovane uviedol, že chce prevziať kontrolu nad týmto ostrovom z „bezpečnostných dôvodov“.

Dánska premiérka na ostrov pricestovala v stredu na trojdňovú návštevu zameranú na preukázanie podpory a jednoty vzhľadom na americké hrozby, píše AFP. Pozrela si hlavné mesto Nuuk z hliadkového člna dánskeho námorníctva po boku nového grónskeho premiéra Jensa-Frederika Nielsena a jeho predchodcu Múteho Egedeho.

Dánska verejnoprávna televízia DR uviedla, že ju množstvo ľudí vítalo s nadšením, pričom jeden z obyvateľov z okna zakričal: „Hej, Mette! Ďakujem, že si tu.“

„Je jasné, že s tlakom, ktorý na Grónsko vyvíjajú Američania, pokiaľ ide o suverenitu, hranice a budúcnosť, musíme zostať jednotní,“ povedal Frederiksenová po stredajšom prílete na ostrov.

Jej cesta do Grónska prišla po minulotýždňovej návšteve amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorú Nuuk i Kodaň považovali za provokáciu, pripomína AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Druhú dámu odmietli, návštevu skrátili. Trump posiela do Grónska delegáciu Čítajte 

Návšteve Frederiksenovej predchádzalo aj sformovanie novej vládnej koalície v Grónsku vedenej stredopravicovou Demokratickou stranou, ktorá zvíťazila v marcových voľbách.

Podľa pozorovateľov je jej návšteva zameraná na upokojenie napätia na ostrove s 57.000 obyvateľmi, z ktorých veľká väčšina sa podľa prieskumov chce osamostatniť od Dánska, neželá si však stať sa súčasťou Spojených štátov.

Počas svojej minulotýždňovej návštevy vojenskej základne Pituffik Vance kritizoval Dánsko za to, že „neurobilo dosť pre Grónčanov“ tým, že tu údajne neinvestovalo do bezpečnosti.

Šéf dánskej diplomacie Lars Lokke Rasmussen na to reagoval príspevkom na sociálnych sieťach. „Sme otvorení kritike, ale dovoľte mi byť celkom úprimný - neoceňujeme tón, akým sa predkladá,“ uviedol.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ťažba v Grónsku je politicky a ekonomicky náročná, tvrdí expert. Dokonca aj Číňania tam skončili Čítajte 

„Je absolútne fér posunúť vojnu tam, odkiaľ prišla,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý svoje videoposolstvo nahral v ukrajinskej pohraničnej Sumskej oblasti, odkiaľ ukrajinské jednotky v auguste minulého roka podnikli prekvapivý prienik na ruské územie a obsadili tam vyše 1400 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident dodal, že diskutoval s veliteľmi jednotiek, ktoré stále bojujú v Kurskej oblasti, o tom, aké vybavenie a podporu potrebujú. „Pracujeme na obrane našich pozícií,“ spresnil Zelenskyj.