Pápež František odsudzuje nárast útokov proti židom

marca (M23) podporovaní Rwandou sa v stredu stretli v Katare, aby sa pokúsili uzavrieť mier v konfliktom zmietanom východnom Kongu. Povstalci sa tam zmocnili rozsiahleho územia. Informuje o tom agentúra AP, píše TASR.

Desaťročia trvajúci konflikt sa vystupňoval v januári, keď povstalci obsadili strategické východokonžské mesto Goma a vo februári aj mesto Bukavu. Boje si vyžiadali približne 3000 mŕtvych a vyvolali obavy zo širšej regionálnej vojny.

Podľa predstaviteľov oboch strán sa delegácie stretli v stredu v katarskom hlavnom meste Dauha. Rozhovory nadväzujú na nedávne stretnutie konžského a rwandského prezidenta, ktoré sprostredkoval Katar. Susedné krajiny sa neúspešne snažia prinútiť obe strany, aby sa vrátili k dialógu a opätovne sa zaviazali k mierovej dohode, z ktorej porušovania sa vzájomne obviňujú.

Povstalci požadujú, aby konžský prezident Felix Tshisekedi zrušil „všetky rozsudky smrti a trestné stíhania“ na členov M23, uviedol predstaviteľ hnutia. Delegáciu povstaleckých síl vedie Bertrand Bisimwa, zástupca koordinátora Aliancie na rieke Kongo, do ktorej patrí M23.

Konžská vládna delegácia je zložená prevažne z predstaviteľov národných bezpečnostných služieb. Požadujú, aby sa povstalci stiahli z obsadeného územia.

Podľa Christiana Moleku, politológa z konžského think tanku Dypol, bude úspešnosť stretnutia v Dauhe „závisieť od schopnosti sprostredkovateľov udržať tlak na rôzne zainteresované strany, najmä na Rwandu, a udržať ich pri stole“. Moleka dodal, že prinútiť povstalcov stiahnuť sa bez tlaku medzinárodného spoločenstva na Rwandu nebude jednoduché.

M23 patrí ku približne 100 ozbrojeným skupinám, ktoré bojujú vo východnom Kongu bohatom na nerastné suroviny v blízkosti hraníc s Rwandou. Podľa expertov OSN povstalcov podporuje približne 4000 rwandských vojakov.

(TASR)

Zamietol tak mimoriadne odvolanie administratívy, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Dvadsaťdeväťročný Kilmar Abrego Garcia dlhodobo žil v americkom štáte Maryland, až kým ho minulý mesiac spolu s viac než 200 ďalšími osobami nevyhostili do väznice v Salvádore v rámci plánu prezidenta Trumpa zakročiť proti nelegálnej migrácii.

Súd nižšej inštancie 4. apríla v Marylande nariadil, aby úrady Abrega Garciu pre „administratívne pochybenie“ repatriovali do Spojených štátov do pondelka (7. 4.) 23.59 h miestneho času. Trumpova administratíva sa preto obrátila na Najvyšší súd, ktorý v pondelok 7. apríla, krátko pred uplynutím lehoty, vydal príkaz na pozastavenie rozhodnutia okresného súdu až do ďalšieho posúdenia prípadu.

Najvyšší súd vo štvrtok skonštatoval, že jeho „príkaz riadne vyžaduje, aby vláda uľahčila prepustenie Abrega Garciu z väzby v Salvádore a zabezpečila, aby sa jeho prípad riešil tak, ako by sa riešil, keby nebol neoprávnene poslaný do Salvádoru“.

Jeho predseda John Roberts už lehotu na návrat Salvádorčana posunul a sudcovia uviedli, že súd v Marylande musí svoje rozhodnutie dovysvetliť, aby sa zabezpečilo, že nezasahuje do právomocí výkonnej moci v oblasti zahraničných vecí, keďže Abrego Garcia je zadržiavaný v zahraničí. Súd ďalej doplnil, že Trumpova administratíva by mala byť tiež pripravená oznámiť, aké kroky podnikla, aby sa ho pokúsila dostať späť - a čo by prípadne ešte mohla urobiť.

Americká administratíva tvrdí, že Abrego Garcia je členom gangu MS-13, hoci nikdy nebol obvinený ani odsúdený za trestný čin. Jeho právnici zdôrazňujú, že neexistujú žiadne dôkazy na takéto tvrdenia. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Prípad sa týka migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely, ktorí môžu v Spojených štátoch dočasne legálne žiť. Táto dvojročná výnimka bola udelená ešte za prechádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Talwaniová tvrdí, že rozhodnutie novej americkej administratívy bolo založené na nesprávnom výklade zákona. Zrušenie legálneho postavenia by sa podľa nej nemalo týkať ľudí, ktorí už dostali povolenie na pobyt a dodržiavajú zákony v krajine.

Nové nariadenie malo nadobudnúť účinnosť 24. apríla a dotklo by sa asi 450.000 ľudí.

Dočasná právna ochrana zabraňuje deportáciám migrantov z USA do ich domovských krajín, ak ich zasiahli prírodné katastrofy alebo občianske nepokoje. Ochranu môže predĺžiť minister pre vnútornú bezpečnosť ak usúdi, že podmienky v ich domovských krajinách sa nezlepšili.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť a ministerstvo spravodlivosti na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovali. (TASR)

Podľa jeho hovorcu ide o súčasť jeho práce v prospech zranených veteránov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Harry navštívil ortopedickú kliniku Superhumans Center v meste Ľvov na západe Ukrajiny, v ktorej zranení vojaci a civilisti absolvujú liečbu a rehabilitáciu, aby si pozrel starostlivosť poskytovanú v krajine v čase vojny. Centrum poskytuje protézy, rekonštrukčné operácie a psychologickú pomoc bezplatne.

Počas cesty sa Harry stretol tiež s ukrajinskou ministerkou pre záležitosti veteránov Natalijou Kalmykovovou. Návštevu úrady oznámili až po tom, ako z Ukrajiny odišiel.

Pre vojvodu zo Sussexu, ktorý desať rokov slúžil v britskej armáde, sa stala pomoc zraneným vojakom jednou z najvýznamnejších aktivít, napísala AP. Harry v roku 2014 založil podujatie Invictus Games, aby dal veteránom so zraneniami možnosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Mladší syn britského kráľa Karola III. je druhým členom kráľovskej rodiny, ktorý navštívil Ukrajinu od začiatku invázie Ruska vo februári 2022. Jeho teta Sophie, vojvodkyňa z Edinburghu, bola v Kyjeve vlani.

Britská kráľovská rodina otvorene podporuje Ukrajinu. Karol III. privítal prezidenta Volodymyra Zelenského vo svojej rezidencii len dva dni po tom, ako sa ukrajinský líder dostal v Bielom dome do roztržky s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Harryho starší brat princ William sa stretol s ukrajinskými utečencami v marci na návšteve Estónska. (TASR)

Harry navštívil ortopedickú kliniku Superhumans Center vo Ľvove, ktorá vykonáva rehabilitácie pre zranených vojakov a civilistov a zároveň zadarmo poskytuje protézy, rekonštrukčné operácie a psychologickú pomoc.

Vojvoda zo Sussexu, ktorý slúžil desať rokov v britskej armáde, z toho dvakrát v Afganistane, sa zameriava na pomoc zraneným vojakom dlhodobo.

V roku 2014 založil hry Invictus Games, ktoré zraneným veteránom ponúka príležitosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Harryho sprevádzala skupina ľudí z nadácie Invictus Games, vrátane štyroch veteránov, ktorí prešli podobnou rehabilitačnou skúsenosťou.

Štyridsaťročný Harry, druhorodený syn kráľa Karola III., je iba druhým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý od začiatku ruskej celoplošnej invázie vo februári 2022 navštívil Ukrajinu. Jeho teta vojvodkyňa z Edinburghu Sophie, manželka britského princa Edwarda, najmladšieho brata kráľa, Ukrajinu navštívila vlani v apríli.

Britská kráľovská rodina otvorene podporuje Ukrajinu. (ČTK)

Napísali to agentúry AP a Reuters s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničia.

Jej rezignácia sa očakávala už nejaký čas, najmä vzhľadom na to, že Trumpova administratíva kladie dôraz na zbližovanie s Ruskom a ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, podotkla AP.

Brinkovú do vedenia diplomatickej misie na Ukrajine vymenoval v roku 2022 vtedajší prezident USA Joe Biden a vo východoeurópskej krajine pôsobila od mája toho istého roku, napísala agentúra Reuters, ktorá s odvolaním sa na svoje zdroje ďalej píše, že diplomatka odchádza na vlastnú žiadosť.

Chystá sa vraj úplne opustiť diplomatickú službu.

"Veľvyslankyňa Brinková odstupuje," uviedlo americké ministerstvo zahraničia. "Bola veľvyslankyňou v Kyjeve tri roky - to je dlhá doba vo vojnovej zóne. A úprimne, tá vojna trvá už príliš dlho," cituje AP ďalej americké ministerstvo zahraničia.

Kedy presne diplomatka zo svojho postu odíde, zatiaľ Washington neoznámil.

Podľa AP Brinková patrí medzi silných zástancov americkej vojenskej pomoci Kyjevu. (ČTK)