Šéf Medzinárodného trestného súdu sa chce zaoberať aj environmentálnymi zločinmi

Firma je súčasťou štátnej skupiny Naftogaz.

Ruské útoky spôsobili stratu takmer polovice produkcie plynu, informovala spoločnosť.

Najkritickejšia bola energetická situácia v mestách Kryvyj Rih, Mykolajiv a Cherson. Nedostatok alebo výpadok plynu pocítilo v priebehu uplynulej zimy viac ako milión ľudí, ktorí sa ocitli bez dodávok tepla a elektriny.

Pohotovostné posádky údajne pracovali nepretržite a spoločnosť získala viac ako 121 miliónov dolárov v rámci humanitárnej darcovskej pomoci, aby sa vyhla kolapsu.

Naftogaz doviezol 800 miliónov kubických metrov plynu a začal s obnovou poškodenej infraštruktúry.

V marci Ukrgasvydobuvannya obnovila viac ako polovicu objemu výroby, ktorú ochromili útoky.

Dočasný generálny riaditeľ Naftogazu Roman Chumak uviedol, že spoločnosť sa už pripravuje na ďalšie zimné obdobie.

Od začiatku roka 2025 Naftogaz zazmluvnil 1,5 miliardy kubických metrov plynu, z čoho 400 miliónov kubických metrov bude dodaných v rámci príprav na ďalšiu vykurovaciu sezónu. (Kyiv Independent)

Na sieti X to v utorok oznámil šéf zahraničného odboru Prezidentskej kancelárie Wojciech Kolarski.

Prezident Duda zároveň rozhodol, že deň pápežovho pohrebu bude v Poľsku dňom štátneho smútku. Príslušné nariadenie však musí ešte podpísať predseda vlády.

Podujatie v Hnezdne pri príležitosti tisíceho výročia korunovácie poľského kráľa Boleslava Chrabrého, ktoré boli pôvodne plánované na sobotu, sa uskutočnia o deň skôr, v piatok 25. apríla.

Informoval o tom portál The Kyiv Independent na základe vyhlásenia gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova.

Okupanti útočili o 11:40 miestneho času bombami typu KAB, ktoré sú navádzané len opticky. Jedna zasiahla infraštruktúru a druhá viacposchodovú obytnú budovu.

Masívny útok dronmi hlásia aj z Charkova. kde sú v pohotovosti záchranné jednotky.

„Nie, prezident nemá takéto plány," odpovedal reportérom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či Putin na pápežov pohreb pôjde.

AFP pripomína, že cestovanie do zahraničia je pre Putina obmedzené v súvislosti so zatykačom, ktorý na neho vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu pre údajné násilné deportácie ukrajinských detí počas ruskej invázie na Ukrajinu.

Podľa Peskova doposiaľ nepadlo rozhodnutie o tom, kto bude Rusko zastupovať na pohrebe pápeža Františka, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok na mŕtvicu.

Putin ešte v ten deň podľa vyhlásenia Kremľa vyzdvihol pápeža ako „obrancu najvyšších hodnôt humanizmu a spravodlivosti“ a označil ho za „výnimočného človeka“. (TASR)

Japonský univerzitný inštitút Kjúšú pre vesmír Q-shu (iQPS) súhlasil, že poskytne ukrajinskej vojenskej spravodajskej agentúre (HUR),  informoval magazín Intelligence Online.

Systém SAR (Synthetic aperture radar) využíva sofistikované spracovanie radarových dát.

Japonské a ukrajinské úrady údajne začali diskutovať o možnej podpore vo februári, pričom tieto rozhovory zintenzívnili, keď USA začiatkom marca dočasne pozastavili spravodajskú pomoc Kyjevu.

Spoločnosť iQPS, ktorá plánuje vypustiť svoj siedmy pozorovací satelit SAR do konca roka 2026, sa dohodla s Kyjevom na časovom pláne dvoch až troch mesiacov na inštaláciu príslušného softvéru na platformy ukrajinských spravodajských služieb, napísal časopis.

Technológia SAR, ktorá dokáže vytvoriť dvojrozmerné alebo trojrozmerné obrazy krajiny alebo objektov, má široké vojenské využitie. Môže pomôcť sledovať pohyb nepriateľov bez ohľadu na poveternostné podmienky.

Ukrajina dostáva spravodajskú podporu od iných partnerov, vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva.

Ukrajinská armáda sa vo veľkej miere spolieha na Starlink, komunikačný systém, ktorý vlastní Elon Musk, blízky spojenec amerického prezidenta Donalda Trumpa a kritik vojenskej pomoci Kyjevu.

Francúzsky satelitný operátor Eutelsat sa zaviazal rozšíriť svoje operácie na Ukrajine, ale uviedol, že v súčasnosti nedokáže nahradiť 50 000 terminálov Starlink. (Kyiv Independent)

Novinárom to podľa Ukrinform povedala Maryna Averinová, hovorkyňa Štátnej pohotovostnej služby v Odeskej oblasti.

"Počas zásahu hasičov nenastali žiadne väčšie komplikácie, no počas zásahu došlo k silnému výbuchu. Išlo o dron Šáhid, ktorý sa predtým neodpálil. Našťastie sa nikto nezranil," povedala.

Do odstraňovania následkov útoku sa zapojilo 80 záchranárov a vyše 20 kusov techniky.

Ruský vzdušný útok dronmi iránskej výroby poškodil civilnú infraštruktúru, obytné budovy, vzdelávaciu inštitúciu a vozidlá. Zranenia utrpeli traja ľudia.